Voľakedy dávno som čítal fantastický príbeh o cestovaní ľudí z tejto zeme v čase, do minulosti, kam si kto vybral a podmienkou bol vždy záväzný sľub, že žiaden takýto cestovateľ nepríde do priameho kontaktu s ničím, čo je realitou tej dávnej histórie, naozaj nič, čo sa dá hodnotiť ako voľajaký možný zásah do status quo tej originálnej situácie a malo to takýto priebeh. Cestovanie do druhohôr, do jurského obdobia, lebo dinosaury boli jeho koníčkom už ako fosílie, sa vybral spoznať realitu tých čias na vlastné oči vraj seriózny občan a sľúbil naozaj všetko, čo od neho príslušná cestovná kancelária požadovala. Do originálneho priestoru dávnych vekov nevstúpim a nezasiahnem, budem iba v bezpečí vymedzeného priestoru „hľadiska“, zamedzím a vyhnem sa akémukoľvek narušenia integrity dávnoveku a vycestoval!
Preniesol sa v stroji času presne tam, kam ho srdce ťahalo, obdivoval úžasnú vizuálnu ponuku v plytkej vode zálivu brodiacich sa brontosaurov a keď sa jeden z nich, tak trošku zrejme zvedavejší než tie ostatné natiahol dlhočizným krkom k jeho „turistickej plošine“, neodolal, a do jeho papule plnej voľajakých morských bylín hodil sušienku z balíčka, čo bola reklamou odporúčaná potrava vhodná pre túto chvíľku!
Nič sa nestalo, vlastne pohoda, lebo bol presvedčený, že ten velikánsky jašter mu dal najavo svoju spokojnosť, ale ako sa povie, náš cestovateľ v čase bol serióznym občanom Zeme a uvedomil si, že jeden hriech naozaj stačí a dúfal, ba bol presvedčený, že sa nič zlé tak naozaj nemohlo stať! Až do chvíle, keď sa v stroji času vrátil domov!
A tam už ho čakali také prekvapenia, že ho to načisto zničilo! Bolo to pred voľbami, ako teraz u nás a namiesto jasnej prevahy jeho modrých ho privítala záplava červených vlajok a transparentov jeho rivalov, už nebol riaditeľom, ale iba posledným v nekonečnom rade nímandov, nemal vilu, ale býval vo voľajakej spoločnej ubytovni a namiesto krásnej a empatickej, no predovšetkým milujúcej ženy ho čakala voľajaká bosorka, od ktorej dostal na privítanie zaucho, kde sa vraj túla??!
Uf! Čo poviete, ako sa cítil, lebo akurát jemu bolo v tej chvíli jasné, čo tá dinosaurovi obetovaná sušienka v behu času spôsobila tak naozaj, ako pomiešala osudy všetkého a všetkých, akú zmeny priniesla a keďže sa tá prítomnosť naozaj nedala zniesť, v tom dávnom príbehu si našiel dôstojný kútik a samotu a svoj biedny a pomýlený život ukončil! Presne takto sa prejavila tá otázka, čo by bolo, keby nešvindľoval a nehral sa na experta čo „vie o všetkom svoje“, keby nechcel, predovšetkým sám sebe predviesť, ako je nezávislý a vzdelaný a prečo neakceptoval nič z toho, čo nesie názov spoločné pravidlá, vzájomnosť bez výhrad a podmienok, serióznosť a predovšetkým bezvýhradnú spoľahlivosť charakteru. Na nič z toho čo porušil a obišiel nenašiel výhovorku, bolo mu jasné, že je fatálnym vinníkom tej biedy, čo teraz ľudstvo postihla a vzdal sa!
Presne toto by som sa Richarda Sulíka teraz opýtal! Čo poviete, vážený expert a odborník na spolunažívanie ľudí so spoločnými názormi na život, na jeho pravidlá, kvalitu, ciele do budúcnosti, krátkodobé i výhľadové, na morálku, mravnosť a veru aj na ekonomiku riadenia vecí verejných - bolo správne použiť pri hlasovaní v parlamente názor – osobný a celkom úzkoprsý a tvrdohlavo presadzovaný, hoci to bolo naozaj o živote a konci spoločného bytia koalície!?? Bolo to veru ako to schrúmanie sušienky dinosaurom, bolo to vyjadrenie vášho postoja – žiadna pomoc tým, čo si to nezaslúžia, veď ma nepočúvajú, nikomu na mne nezáleží, radšej nech naša spoločná vec zanikne!
Už vieme, ako sme dopadli, všetci, čo spoločnú vec podporovali, ba vy ste dopadli ešte horšie, lebo SaS, na ktorú ste boli taký pyšný sa rozpadla ako domček z karát, tí najlepší od vás utiekli a nezostalo vám nič iné iba žiť zo spomienok. A práve do tých teraz úmyselne vstupujem položením tej otázky, čo by bolo pán Sulík, keby ste sa boli rozhodli ináč, skromne a múdro, ako všetci ostatní z vlády Ivety Radičovej, lebo vyšší princíp spoločných snáh a predstáv o reparátoch potrebných pre EÚ akurát tak velil a všetkých zaprisahával? Skúste odpovedať aspoň sám sebe, lebo verejne ste na to nikdy doteraz nenašli silu a už vôbec ste to naše zúfalstvo a neistotu, v ktorej všetci žijeme, nenašli odvahu riešiť to ako ten autor zlých čias z literárneho príbehu!
Čo myslíte, boli by tu takí policajti, čo to pomáhať a chrániť uplatňujú v podobe násilia na deťoch, čo súdy, mohli by sme mať na Slovensku také, aby dôkazy hanby justičného systému odmietali, ak už sme pri tejto problematike, mohla by policajná moc realizovať pogrom v rómskej osade ako v dobách fašizmu, ba skúste si do takejto schémy, použitej ako test hľadania pravdy dosadiť otázky podľa vlastnej chuti? Kam vás to pán Sulík dovedie vo vlastnom svedomí? Sú pred nami regionálne voľby a spoločný postup pravicových strán, kam ste voľakedy patrili aj s partiou SaS celkom samozrejme a hľa, dnes je tu zasa chvíľka, že spoločná kára, čo teraz treba ťahať k lepším chvíľam v živote všetkých občanov prestala byť v ponuke! Pravica sa dohodne s ľavicou, až v polovičke ponuky usporiadania župných úradov, hoci uvedomte si, tak akosi v podstate vecí a princípov jestvovania takejto špecifikácie sa to vylučuje!
A tí ľudia čo o tom rozhodujú sa správajú presne tak, ako tí sudcovia čo nevidia hriech, policajti, čo sa nehanbia trýzniť malých Rómov a politici, čo za profit osobného zisku podpíšu zmluvu s diablom pokušenia aj vlastnou krvou! Čo myslíte, keby tu dodnes bola vláda Ivety Radičovej, bol by tu spoločný cieľ a povinnosť viesť Slovensko s čistými úmyslami a podľa pravidiel trhového hospodárstva a empatie všetkých, čo sa na tom musia podieľať, bolo by v ponuke to účelové klamstvo o SPP??! Celkom iste nie, veď napriek všetkému boli naše výsledky úspechom – dokázateľným a viditeľným!
Nuž rád by som počul, ako mi odpoviete a keďže som všetky vaše pokusy v tomto ohľade už prežil je mi jasné, že to keby by ste musel skôr dolámať, než do voľačoho zmysluplného zapliesť! Táto republika má vo vás svojho hrdinu v tak trošku v inej podobe, než som si o tom čítal, táto realita je síce rovnako strašná a bezvýchodisková, ale žiaľ, má podobu každodenných trápení a predpokladanej budúcnosti bez optimizmu a radosti! Na tom naozaj máte vlastnú a rozhodujúcu vinu, zapredali ste nás za „sušienku vlastnej namyslenosti“, ale nič nám ako východisko neponúkate!
Iba čušíte, zakopali ste sa do zákopov mlčania, tých čo s vami prišli do parlamentu so spoločnými plánmi s celým pravicovým politickým spektrom ste ako keby zradili a niet vo vás ani len náznak úsilia voľačo s tým urobiť! To naozaj má osobnosť, za akú ste sa ako druhá osoba v hierarchii štátnej moci vypracovali iba taký potenciál kreativity a zodpovednosti!? Naozaj necítite, ako by bolo treba všetko presne pomenovať a ukázať, čo treba naozaj vykonať, aby sa opozičná politika protivníkov, alebo ak chcete tak oponentov strany Smer stala jej dôstojným súperom a aby sme sa ako národ zasa raz mohli tešiť z perspektívy?!
Lebo čo už, ja by som celkom jasne vedel odpovedať na položenú otázku! Keby sa Richard Sulík a SaS nehrali na múdrych a nedostižných, Smer a Fico by na Slovensku celkom iste v týchto strašných chvíľach pre Slovensko neboli pri moci! Viac nič povedať netreba a som naozaj zvedavý, ako sa takáto potreba veci reparovať a celkom zmeniť prejaví už v týchto regionálnych voľbách, lebo voľajako treba začať!
