Svojim spôsobom je to napokon naozaj málo dobrých očakávaní pre oboch politikov, aj keď spravodlivo, trošku optimistickejšie je na tom predsa len Daniel Lipšic, lebo na toho ten čas naozaj dobrých chvíľ v politike možno iba čaká, kým pre Róberta Fica je to akurát teraz chvíľa trpkého precitnutia, keď sa všetko doteraz pozitívne ako keby z ničoho nič „celkom psuje a na zlé obracia“ a fuj, ešte aj tie výhľady agentúrnych výsledkov sa od magickej päťdesiatky v ankete skôr vzďaľujú a ani to nikomu zodpovednému náladu nenapraví!
Tak jednotlivo sa úvahy oboch pánov od seba predsa len radikálne odlišujú. Reakcia Daniela Lipšica je ad hoc, na nič nečaká, argumentuje a dal sa počuť, pre Novu sú „čísla vlastne iba nič nehovoriaca formalita“, lebo jeho strana ešte neprešla žiadnymi naozajstnými, teda reálnymi voľbami a až potom sa vraj uvidí! On si prácu všetkých agentúr na slovenskom trhu všíma, považuje ju za dôležitý údaj informovanosti verejnosti, ale predsa len spoľahlivo vie, že byť sklamaný či tešiť sa z výsledkov je márnosť nad márnosti, lebo naozaj iba voľby v realite sa stanú kameňom múdrosti straníckej oprávnenosti a pozitívnej budúcnosti!
A je plný elánu, ba veru aj napriek skutočnosti, že Nova skúšala svoju oprávnenosť a ambície do slovenskej politiky zasahovať už v regionálnych voľbách, no teraz má predsa len viac dobrých očakávaní – celkom iste dostaneme zastúpenie v Európskom parlamente a to bude dôkaz našej životaschopnosti – sme prísľubom, ba garantom zmien v tejto spoločnosti a aj naša podpora Andrejovi Kiskovi to dokázala viac ako spoľahlivo, veď som ho podporoval ešte v tej chvíli, keď nebolo zrejmé, že bude účastníkom volieb v druhom kole a v priamom súboji s Róbertom Ficom.
Budem úprimný, jeden rozmer úsilia Novej väčšiny a predovšetkým predsedu Lipšica sledujem naozaj spoľahlivo a kontinuálne, so snahou dozvedieť sa viac, stať sa priamym účastníkom tvorby obsahu a taktiky najbližších aktivít – je to internetový rozmer kontaktu strany a jej vodcu s občanmi, ale žiaľ, je to priveľmi formálne a málo naozajstné budovanie mostov spájajúcich Novu s realitou života. Viem čo hovorím, všetko v tomto rozmere možnej debaty či začínajúcej diskusie sa končí evidenciou občianskeho príspevku či nápadu, alebo nebodaj priamo požiadavky a verte mi, takáto „sebastredná politická prax“, keď sa strana s „prázdnymi rukami možností“ dobrovoľne vzdáva pravidla - čím viac hláv tým viac perspektívy – svoju možnosť dobrej budúcnosti dobrovoľne limituje!
Status quo strany Smer je dané volebným debaklom jej kandidáta Róberta Fica v prezidentských voľbách. Ocenil som jeho zmysel pre fair play, keď sa pod tlakom narastajúcich rozdielov medzi svojimi nádejami a Kiskovými istotami v priebehu volebnej noci rozhodol zablahoželať mu a s avizovaným plánom odpočívať a liečiť si boľavú nohu sa vytratil z verejného života. Predsa však, kým Andrej Kiska absolvoval všetko, čo sa od jeho osoby akosi samozrejme očakávalo, teda dobrovoľný „pobyt na mediálnom ražni“, Róbert Fico ten svoj dobrovoľný exil myslel vážne! V politike na TA3 ho zastúpil Marek Maďarič, šéf jeho volebného štátu a podpredseda strany Smer a aj vládneho kabinetu, vo všetkom ostatnom, čo prišlo do ponuky danej chvíle vlastne ktokoľvek, najčastejšie ženy v službách hovorcov rôzneho rangu, Beatrice Szaboóvá a Monika Počátková a s odpustením, to jednoducho nebolo naozaj v norme. Teda predovšetkým v kontexte s jeho proklamovanou odolnosťou a zmyslom pre súťaženie, čo vždy preferuje ako základnú črtu svojej letory a verte mi, sklamal ma a ako keby potvrdil všetky tie povolebné istoty, že je totálne zdrvený svojou prehrou s outsiderom a podľa svojho presvedčenia s politickým nevzdelancom Andrejom Kiskom.
Dnes je na programe rokovanie vlády, viem si naozaj spoľahlivo predstaviť, čo by bolo jej programom, keby bolo všetko dopadlo akurát tak, ako to bolo naplánované, lebo kým dnes je charakteristika programu v podobe – nič dôležité nie je na programe – malo to byť celkom jednoznačne naopak! Mohli sme sa dozvedieť, kto sa stane novým premiérom, lenže teraz to vraj nie je nič dôležité a ktohovie, či si svoj odpočinok premiér Fico nepredĺži. Lenže spravodlivo, to tvrdenie – nič dôležité nie je na programe nie je pravdou, to naozaj nie, lebo v tej chvíli, keď premiér Fico svoj mandát predsedu slovenskej vlády vsadil ako naozaj svojský kapitál do prezidentského súboja s Kiskom a prehral ho doslova katastrofálne, zostal tu pred národom s prázdnymi rukami!!! To už naozaj nie je ten človek so sebavedomím víťaza, s ambíciami byť garantom všetkého, čo strana Smer proklamuje, avizuje, sľubuje a zaručuje, naopak, je to politik prekvapený, zaskočený a celkom zdrvený realitou chvíle, že nič z jeho deklarovaných istôt nie je nič iné, iba chiméra a pred tým sa utiecť naozaj nedá!
Jednoducho nikde, lebo osobná zodpovednosť je aj v jeho morálnych danostiach voľačo, na čo bol doteraz hrdý a pokoj by celkom iste nenašiel ani pri práci na svojom vinohrade, lebo akurát tam sa práve teraz bojuje o záruky dobrej úrody, presne tak, ako v politike, ba ani na samote v svojej chate na Záhorí, v relaxe borovicových lesov a celkom iste ani u mamy a tak som predpokladal, že dnes už na zasadaní vládneho kabinetu bude osobne prítomný a presvedčí nielen mňa, že šport a jeho pravidlá v jeho živote sú predsa len viac, ako tá zdatnosť dokazovať silu rúk a nie mysle!
Je to dilema, ponúkol som ju celému Slovensku ako voľajaký lakmusový papierik skúšky jeho ozajstného charakteru muža a aj takého politika, lebo prehra nie je dôvodom začiatku smútku a voľajakého oddychového času, ale naopak, štartom do celkom novej etapy života danej tým zásahom osudovej reality! Celkom prirodzene som si myslel, že Róbert Fico má naozaj zmysel pre fair play v ľudskom živote, v dianí spoločnosti a v reálnej politike riadiacej tento štát a jeho občanov a kapitolu prehratých volieb, danej prehnaným sebavedomím a neskutočnou namyslenosťou a pýchou svojich umelo produkovaných očakávaní, dobrovoľne znesie z povrchu sveta a stane sa politikom úprimne racionálnym!
Ak sa tak stane, ak ten vládny kabinet bude riadiť presne tak, ako to predpisuje program, ale aj s novými pravidlami, čo do života Slovenska priniesli prezidentské voľby, aby to bolo naozaj múdre a realistické, má nádej byť naozaj takým, za akého sa vlastnou rétorikou pasuje a ..., no poviem to takto – alebo je aj to iba zdanie!
