Vtedy, keď sa štátny dirigizmus správy vecí verejných demokraticky vrátil k samosprávnemu systému obecných a mestských zastupiteľstiev a celkom zbytočné krajské úrady, fungujúce bez právneho opodstatnenia zanikli a stali sa z nich volené inštitúcie s vlastnou právomocou a rozhodovaním, kde sa zvýrazňovali a uprednostňovali interné danosti regiónov, sa mi zdali byť skvelým nástrojom podpory originality slovenskej rozmanitosti. S dôrazom na danosti, zvláštnosti a významnosti regiónov, s ohľadom na ich potreby v porovnaní s ich úrovňou v kontexte s celou krajinou, lebo predsa len, v ich možnostiach a povinnostiach je toho naozaj veľa – rozsahom, rozpočtom a a prednostne múdrym rozhodovaním, lebo v presne vymedzenom priestore je všetko čo zaostáva, čo je zanedbané, alebo predovšetkým to, čo ľuďom absolútne chýba dobre vidieť a cítiť!
Lenže žiaľ, obsah problematiky, čo by mali v regiónoch vyriešiť predovšetkým voľby čo nás čakajú vymedzený naozaj je, zodpovedné politické strany to dokonca majú usporiadané do ucelenej podoby aj analýzami, prečo akurát takto a prečo akurát v takejto podobe, ale žiaľ, kým ľavica, ktorou je v našom politickom systéme a ponuke iba Smer to má nielen jednotné a štandardné – vládneme v takejto podobe a presne tak vládnuť aj chceme – všetko čo patrí skôr do pravého politického spektra je vari ešte viac rozglejenejšou ponukou než kedykoľvek predtým. Ba dokonca jedna z tých, podľa vlastných hodnotení úspešná a voličmi akceptovateľná sa rozhodla regionálne voľby ignorovať! Málo pochopiteľné, je to ďalší dôkaz nekoncepčnosti vedenia, teda predovšetkým predsedu OĽaNO Matoviča, lebo akurát o tomto združení je reč a ak sa postoj týchto amatérov v postojoch nezmení, regiónom veru poriadne ublížia. A to vzišli akurát odtiaľ, len si spomeňte, aké to malo začiatky, keď sa tá štvorica naozaj vidieckych amatérskych nadšencov pustila do boja s presilou Ficovej prvej vlády, ako prednostne hovorili o „malej politike“, ako sa cez reklamu miestnych firiem dostávali do rodín a k občanovi celkom zrozumiteľne, lebo kritizovali dianie v reálnom živote občianskej komunity presne v tom priestore, kde občania žijú a tu, ktohovie prečo, im regióny a ich správa nehovorí vraj vôbec nič!
Skúste sa v tých ôsmych kandidátkach poobzerať s úmyslom vyčítať z nich všetko, čo nám ponúkajú. Aké skvelé, všedné či skôr tuctové mená nájdete medzi 66 kandidátmi na post župana, už teraz je viac ako isté, že väčšina kandidátky je márnosť a zbytočnosť, lebo tých naozaj veľkých hráčov spočítate na prstoch svojich rúk a keďže sa približujúci sa termín volieb ešte nestal prioritou občianskych aktivít a predvolebnej ponuky mediálnej sféry, tento svoj blog považujem za voľačo ako štuchanec do pohodového ničnerobenia predovšetkým strán pravicového politického spektra.
Viete, Smer to ako strana, čo na Slovensku vládne v podobe diktatúry svojho individuálneho kapitálu parlamentnej moci tak akosi „nič extra“ nepotrebuje – čokoľvek povie vláda, jednotliví ministri, ale veru aj úradníci s právomocou rozhodovať, to platí aj v samosprávach a samostatných krajoch, nič s možnosťou do regionálnych či samosprávnych sfér zasiahnuť sa neobchádza, ba naopak, to sa preferuje ba veru aj diktuje a tak je to síce svojrázna predvolebná kortešačka, ale nič sa nedá robiť, je dobre viditeľná a naozaj účinná! A tak akosi naviac a samozrejme svojich kandidátov na pozície županov vychvaľujú, dostávajú priestor prezentovať sa aj v takých oblastiach, kde až doteraz nemali príležitosť čo iba len pripomenúť sa a zasa je to iba jednostranná výhoda reklamnej sféry tých, čo na Slovensku vládnu! Nulové náklady a reklamnej ponuky naozaj plno, lebo stačí s prezentáciou vlády a jej rozhodnutí spomenúť čo i len kratučkou zmienkou meno kandidáta Smeru na stoličku župana a všetko je zhodnotené uvedením vo všetkej mediálnej ponuke, kde si iné individuality musia všetko objednať a zaplatiť!
Kto si spomenie, ako sa pravidlá predvolebných aktivít a predovšetkým reklamná kampaň pred voľbami stranou Smer, teda pardon, vládou a väčšinovým parlamentom úzkostlivo a dôsledne pripravovala už teraz dostal dôkaz, aké to bolo predvídavé a vypočítavé, lebo nič sa nedá robiť, „smeráci“ sa zvýhodnili, zabarikádovali a čo dosiahnuť chceli, to aj dostali – zadarmo! Pamätáte sa, bol v tom opozičný odpor, protesty, nesúhlas, ale čo už, „demokracia“ má svoje pravidlá, zvykajte si! A pokiaľ si presne tento paradox občan a volič neuvedomí, neakceptuje ho v podobe odmietania a predovšetkým pochopenia – o čom to u nás tak naozaj je – potiaľ to bude iba galiba!
Postoj Matoviča a jeho spolku OĽaNO ovplyvňuje tak vari 10% voličského potenciálu, slabý tlak ostatných pravicových subjektov a občianskych združení s pôsobnosťou odovzdať voličovi svoj odkaz a radu je nedostatočný, chýba mu nástojčivosť argumentov a nevedia sa prezentovať nikde na verejnosti dostatočne preukazne a jednoznačne a zasa to vyzerá tak, že regionálnych volieb sa zúčastní vari tak štvrtina voličskej základne.
Nikto nepochybujte o skutočnosti, že väčšinu z tejto kapacity budú predstavovať súčasní zamestnanci regionálnych ustanovizní a príslušníci ich rodinných klanov, lebo čo už, košeľa bližšia ako kabát je poučka výhodná nad všetky iné, čo ako spravodlivé! Časť presne takýchto očakávaní sa ešte bude vzťahovať aj na tých, pre ktorých má vláda a regionálna správa vecí verejných medový motúzik nových pracovných príležitostí, lebo reorganizácia správy verejných vecí v systéme ESO je v plnom zábere a nikto nevie na „betón“, čo je iba planý sľub či istota a to čo z hlasov odovzdaných vo voľbách zostane pre alternatívnu ponuku, býva málokedy dosť na konkurencieschopnosť.
Výnimkou až doteraz bola Bratislava, lebo tamojší volič má všetky prešľapy, hriechy a švindle tých mocných v naozaj lepšej ponuke tak akosi komplexne a bez zahmlievania, hovorí sa, že do toho marasu tam dovidí každý celkom samozrejme a tak až doteraz tu nemal Smer ustlané na mäkkom – naopak, prehrával, čo ako sa usiloval. Tentoraz vymyslel celkom novú taktiku, kandidátom na post župana je europolitička Monika Flašíková – Beňová, dáma s obrovskou praxou v politickej sfére naozaj na všetky spôsoby, osobnosť ktorú dokáže akceptovať naozaj veľa občanov s rôznym hodnotením reálneho sveta u nás i vo svete a žena s osudmi viac ako len ľudsky akceptovateľnými, lebo akurát ona to vo vlastnom politickom košiari nemá v pohode.
Neviem, ako to v predvolebnej kampani rozbehne tak naozaj, čo budú jej kréda a slogany, koľko v tom bude trpiteľstva, ale jedno jej verím už dnes! Ak neuspeje, ak s pravicou prehrá, ak županom zostane Frešo, alebo ak si to s kandidatúrou na poslednú chvíľku nerozmyslí Krajcer, doma, teda v Smere, ju obrazne povedané „ukameňujú“ a jej putovanie životom vedľa Róberta Fica skončí definitívne! Stane sa symbolom neúspechu a cítim, že to vie aj ona sama celkom spoľahlivo.
Teda tak, už je to pred nami naozaj ako zvučné memento, menej ako mesiac a všetci čo do toho majú, musia a chcú povedať voľačo múdre či dokonca rozhodujúce už mlčať nesmú. Mať bilboard je málo, k ľuďom a k ich mysliam a srdciam je treba prísť v čo najširšej mediálnej a predovšetkým osobnej ponuke a nedá mi, akurát s tým záverečným amen neštuchnúť aj do spolku OĽaNO a Matoviča - ešte je čas zmúdrieť! Solidarita je v tomto prípade naozaj iná veličina než to smerácke tvrdenie o sociálnych partneroch pri vládnutí, tu bude mať solidárnosť podobu dobrých riešení v živote občanov presne tam, kde žijú svoj reálny život!