Druhou možnosťou je vhodiť do volebnej urny lístok s menom Andrej Kiska a to už naozaj nie je prísľub takýchto očakávaní. Sľubuje všetkým, všetko a výhradne v jedinej podobe, teda rovnosť príležitostí, spravodlivosť a istotu byť dobrým prezidentom pre všetkých občanov Slovenska a ruku na srdce, to naozaj nie je priestor pre tých skôr menovaných, čo očakávajú minimálne niečo za niečo, predovšetkým v rovine ziskov a výhod. Ich výhody sú teda účelovým rozhodnutím, dá sa povedať, že je to racionálna voľba osoby, čo je prísľubom zatiaľ nepomenovaných profitov a poviem to takto, niet sa čo diviť, je to jedna z našich typických vlastností.
Ale spravodlivo, Slovensku nie je vypočítavosť vôbec po chuti, hanbíme sa za to naozaj väčšinovo, povedal by som, že borba s týmto prešľapom vo vlastnom svedomí je súčasťou výchovy detí a mládeže nielen v rodinách, ale aj v systéme vzdelávania a je celkom jednoduché všetko v kontexte s tým rozoznať, analyzovať a klasifikovať. A ešte niečo, v konečnom dôsledku to je problém odhaliť, pomenovať a veru aj kritizovať, lebo „dobrá výchova“ velí každému takéto vady charakteru tajiť! To sa mňa netýka, ja nič, ja muzikant, to je najčastejšia výhovorka všetkých prichytených na cudzej hruške, ale čo už, je medzi nami dosť aj takých, čo chcú mať výhodu v násobku zásluh a odmien, aby sa vedelo, aby vďaka rástla a s ním sa násobil aj profit a práve takýto „kalkulanti“ sa potom prezentujú svojim rozhodnutím.
Idealistom sa potom prisudzuje česť a málo prezieravosti, ba radikálom sa zdá, že vzdať sa akýchkoľvek výhod dobrovoľne, po zrelej úvahe a slobodnom rozhodovaní je minimálne absencia zdravého rozumu, ak už nie rovno hlúposť a tým druhým, lebo ináč sa to nedá rozoznať, nezostáva nič iné, iba to oznámiť ako slobodnú voľbu oznamom. Volím Róberta Fica a moje rozhodnutie je dané ... a presne toto som sa rozhodol evidovať čo najserióznejšie v priebehu celej predvolebnej kampane, lebo jedno i druhé meno kandidáta bolo možnosťou úspešnej voľby, viac nič a predsa len bolo veľa takých, čo to oznamovali viac ako samozrejme a bez pochybností, či je to dobrá prezentácia. Kto mi neverí, tomu to vysvetlím na reálnych udalostiach, čo celkom zvláštnym spôsobom Slovensku predviedli, že ľudské chovanie, vypočítavosť a následne aj hanba, osobná potupa, zneváženie osoby a následné kajanie sa vie robiť zázraky!
Pamätáte sa, Procházka a Kňažko proklamovali svoje rozhodnutie, že ak do druhého kola nepostúpia osobne, potom ich potenciál voličských hlasov prejde na šťastnejšieho súpera a potom to dostalo aj meno – Andrej Kiska! Všetko mohlo byť celkom prirodzené nebyť neprirodzených reakcií okolia všetkých zainteresovaných, ako keby bolo hanbou plniť záväzné sľuby, akási schizofrénia či čo a z ničoho nič ani jeden z pánov nedokázal priznať čo sľuboval. Teda nič menej a ani viac, iba na verejnosti zopakovať tú vetu – budem voliť Kisku! Bolo to neuveriteľne plytké rozhodnutie mužov, to veru prednostne a reakcia okolia ako keby ich bola nielenže nepochopila, ich pohnútky predovšetkým, lebo slovo robí muža je síce fráza, ale akej sily a už v priebehu dňa si posypali hlavy popolom! Uznali svoju slabosť, chybu, hanbu, verejnú pohanu a všetko napravili a chcel by som aspoň naznačiť, že hoci nevidím do svedomia národa, je celkom dobre možné, že svoj rest voči Andrejovi Kiskovi trošku ponaprávali a sami sebe aspoň obrazne opravili fasádu svojho mužstva, lebo priznať si vinu je naozaj lepšie, než nosiť vizáž vypočítavej bezpohlavnej figúrky.
To som musel pripomenúť, prezentácia úprimnosti je dôležitá aj vtedy, ak je boľavá a naopak, rovnako korektné je hovoriť aj o tej druhej strane volebnej hádanky, lebo čo sa dá robiť, akurát tam sa z konfrontácie názorov stal priestor hodný pomenovania nekorektný postoj Róberta Fica voči konkurentovi. Ale to všetci viete, to všetko je zdokumentované, zástancov má jedna i druhá strana dosť a tak som si všímal radšej to, čo o svojich rozhodnutiach, koho budú voliť za prezidenta, verejne prezentovali známe osobnosti. Je to taká mozaika viac či menej známych občanov, akési leporelo z printových médií a priznávam sa, že kým dôvody uprednostňovania voľby Andreja Kisku som iba zaznamenal, tie opačné som aspoň v náznakoch okomentoval. Jasné, z presvedčenia, ale svoje postoje som vždy prezentoval celkom otvorene, nikdy som sa neukrýval za neurčitky, naopak, takže výčitky prípadných kritikov nebudú opodstatnené.
Začnem to masovou prezentáciou podpory piatich podpredsedov Róberta Fica v strane Smer – bola v štýle reklamy cirkusu Barnum! Hlavné slovo mal „budúci prezident“, pomocné vety vyriekol šéf jeho volebného štábu a možno aj nástupca na poste premiéra Maďarič a všetci ostatní sa iba šťastne škerili a „natriasali“ ako vrabce na konári. Nedôstojná prezentácia moci, my sme tu a chceme to mať takto!
Opačný pól kampane predstavoval šéf volebného štábu Rado Baťo, presne ten, čo voľakedy spolupracoval aj s Ivetou Radičovou, to aby ste vedeli, akú ma krvnú skupinu a všetko doteraz pre Kisku úspešné zhrnul do slov – o našom postupe rozhodli emisie, teda ten hanebný predaj aj s podpisom premiéra vlády a naše neútočenie, čo je presný opak taktiky strany Smer!
Šokovalo ma viacero otvorených postojov občanov, predovšetkým ten, čo osobne predviedol kardinál Korec. V kontexte s tým, čo predstavovalo náplň jeho života v socializme, až po finále sviečkovej manifestácie za slobodu vierovyznania a zamatovú revolúciu sa jeho rozhodnutie, podporiť vo voľbe prezidenta Róberta Fica zdá byť absolútne nelogické! Popiera hodnoty kresťanstva, s nikým čo žije podľa takýchto zásad sa nestotožňuje a radšej ani nebudem špekulovať, čoho je to dôsledok! Už vari iba postoj olympijskej víťazky Kuzminovej je voľačo podobné, ale pochybujem, že ona sa až tak hlboko nad osudmi národa ktorého je účelovo príslušníčkou zamýšľa, pre ňu je to v prvom rade otázka dobrého živobytia, viac nič!
Pochopenie nemám veru ani pre oznam Jána Lipianskeho, predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku, čo neváhal vysloviť klamstvo najhrubšieho zrna, aby vyzeral v očiach vrchnosti štátu dobre. Vraj vychádzame z toho, aké máme skvelé skúsenosti s touto vládou, ktorá veľmi vníma naše problémy seniorov a preto budeme aj v druhom kole odporúčať kandidáta pána Róberta Fica. S odpustením, slina lokaja pokory odpudzuje, lebo žiadna vláda sa doteraz k seniorom nezachovala tak neseriózne ako Smer a Fico, ako jedinej vrstve obyvateľstva nekompenzovali straty dôchodkov dané výsledkom hospodárenia krajiny a kúpnou silou meny, takže v roku 2014 je viac ako milión seniorov ich rozhodnutím v kategórii väčších chudákov, ako všetci ostatní v národe! To by mu mal voľakto spočítať, toľko „poctivého“ vazalstva je ešte horšie, ako to hanebné pchanie sa do análnych otvorov vrchnosti!
Meno Stanislav Mičev väčšine z vás nehovorí nič, ale je to riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici a skúste hádať, komu dá vo voľbách svoj hlas práve on? Ale jeho legenda aj tak stojí za to, len počúvajte! Ak by postúpil Kňažko, bolo by mi jedno, kto sa stane prezidentom, ale teraz, hoci nemám proti Kiskovi vlastne vôbec nič, chcem za prezidenta skúseného politika Fica, niet o čom uvažovať! Fakt dôveryhodné rozhodovanie a hlavne čestné a múdre, pravda?
A potom už vymenujem iba niekoľko tých z opačnej strany výberu kandidáta na prezidenta, nemajú takú širokú prezentáciu, ale hovoria a argumentujú jednoduchšie a pravdivo a nič sa nedá robiť, osobne ich poznám naozaj viac než tých druhých!
Začnem ženami, Natália Hejková, dáma z basketbalu, ktorú poznám ešte odvtedy, keď bola iba dorasteneckou hviezdou, čo žije v Prahe, nebude môcť voliť, ale odkazuje, volila by som Kisku, herečka Táňa Pauhofová, čo s pokojným svedomím a s nádejou bude voliť Andreja Kisku, Milada Dobrotková, šéfka Asociácie poskytovania sociálnych služieb, MUDr. Zuzana Pechočiaková, lekárka čo verejnosť informovala o bielení zdravotných záznamov a stala sa pre režim nepohodlnou, Silvia Šarköziová, violončelistka Cigánskych diablov a Katarína Kafková, prezidentka Zduženia zdravotných poisťovní vyslovili rovnaké presvedčenie a odkaz, že ich kandidátom je Andrej Kiska, lebo iná voľba je istá galiba celej krajiny. A mužov, lebo ich je známych a na zodpovedných postov oveľa viac už vymenujem iba zopár, aby som nebol podozrivý z feministických sklonov, aj keď by mi to aj tak nevadilo, lebo čo už, no nie?!
Rudolf Bierman, filmár, svetová osobnosť kultúry, Ján Buday, dnes námestník primátora Bratislavy, známejší však ako tribún z novembrových námestí v roku 1989, Roman Kvasnica, advokát s úspechmi a vysokým kreditom dôvery spoločnosti, Roman Podolák, generálny riaditeľ Union poisťovne a celkom samozrejme aj všetci šéfovia i radové členstvo toho „opozičného zlepenca“, ako sa o svojich konkurentoch vyjadruje s najmocnejším možným dešpektom Róbert Fico, ale na samý koniec takéhoto menoslovu jeden celkom originálny a celkom adresný odkaz. Celkom iste by ste neuhádli, že slová, samozrejme, že pôjdem voliť, je to moja povinnosť vyslovil pre médiá predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabín a hoci si naozaj nemyslím, že je to jedovatá slinka odplaty za to Ficovo ponižujúce poučenie, nech už na svoju terajšiu funkciu nekandiduje, kdesi v kútiku duše aj tak dúfam, že pri najbližšom stretnutí si už nepadnú do náručia, lebo ani niet o čo stáť, pravda?!
Dnešná sobota bude naozaj atypická, žiaden nočný šport z NHL či NBA, kdeže, dnes budem ako prilepený k televízoru, štúdio Markízy s Puškárovou bude príťažlivejším programom a verte mi, z času na čas si zašepkám aj voľajakú modlitbičku, aby som na prahu blížiacej sa osemdesiatky mal šťastie aspoň na osobnosť prezidenta, keď už mi naša vláda a zloženie parlamentu robí skôr vrásky a spôsobuje zlé trávenie! Včera mi „kamarát“ vyčítal, že nedodržiavam volebné moratórium, ale moje presvedčenie, že úvahy o vlastnej budúcnosti a o tom, kto sa pod to a na aký spôsob podpíše nie je kampaň, ale iba predvídanie osudu, takže nech si alebo trhne, alebo ešte lepšie, nech na tú nespravodlivú výčitku doplatí a zajtra sem budem môcť napísať – tak ti treba!!! Bože daj, to by bolo ono.
