To viete, zjednodušujem, ale je to celkom logické, v tej mäteži neustálej ponuky nových a nových dohôd je dôležité všímať si iba tých, čo majú celospoločenský význam a potom veru aj to, čo je príčinou podpísania dohody. Tie politické strany pravicového spektra, čo podpísali pravidlá Ľudovej platformy so záväzkom, že všetko v nich uvedené budú dodržiavať mali ako finálny cieľ presvedčenie, že ich spoločný postup s ohľadom na budúcnosť je nezvratné rozhodnutie, lebo čo ako sú v svojej podstate rozdielne, presne takúto špecifikáciu si určili ako podmienku. Budú konečne vystupovať s jednotne určeným cieľom. Ináč to nevychádza ako voľačo konštruktívne, lebo ľavica je zjednotená do strany Smer, je absolútne jednotná a ak má mať nádejne pôsobiacu konkurenciu, jednota myslenia, postupu a cieľov je celkom nevyhnutná. Nezabudnite, ešte sa k tomu vrátim, lebo reči sa hovoria a chlieb sa je a teraz teda niekoľko slov o tom fantastickom dokumente, čo vymyslel Smer ako mantru svojho učenia o svojej, vraj dokonalej a celkom demokratickej správe vecí verejných.
Všade, v celom rozmere úradov a inštitúcií, od parlamentu cez vládu a všetky tie inštitúcie aj s kontrolnými mechanizmami, chystá sa zdokonalenie úradov všetkých stupňov podľa projektu ESO a to najdôležitejšie – zhodu so všetkými sociálnymi partnermi, od odborov až po tie najrôznejšie inštitúcie pôsobiace v národnom hospodárstve, jednoducho odpísali od komunistov. To viete, už to nefunguje pod menom Národný front, ale krytie to všetkým za všetko zodpovedným poskytuje stále viac ako dokonalé! Čokoľvek sa má zmeniť, redukovať, posilniť či obrátiť hore nohami, v tej chvíli dostane podobu rokovaní vlády a zodpovedných partnerov a ešte sa nestalo, aby nenastal konsenzus absolútnej jednoty. S odstupom času už to nemusí byť presne takéto preukazné, ale to už si nikto nevšíma a tak sa napríklad všetko, čo je akurát teraz vyjadrené pojmom konsolidácia systému v celej šírke stalo celkom často miestom, kde sa nesúhlasí, odmieta a protestuje! Bankové inštitúcie, odborové zväzy, výrobcovia, živnostníci, podnikatelia v celej šírke špecifikácie ponuky a vlastne všetci, lebo čo už, tá dohoda ako taká je pripravená v podobe výhodnej a prijateľnej iba a výhradne pre Smer! Tak ako vtedy, rád by som povedal, že dávno, pre komunistov, ale zdanie klame!
Treba si uvedomiť, aká je pravda, aká je realita, ako celkom ináč by dohoda, ak by mala mať šancu volať sa rovnocenná a korektná musela vyzerať, čo všetko by musela obsahovať a keďže to tak nie je, potom sa taký spôsob vládnutia nesmie volať demokratický! Smer to odmieta, kritiky je však čím ďalej tým viac a praktická politika správy vecí verejných to presne v týchto dňoch dokumentuje až učebnicovo presne – demokracie v nej niet, všade je iba diktát. Pre istotu, tým čo by mi neverili nech vo viere pomáha výrok predsedu strany Smer a vlády Róberta Fica – my presne vieme čo robíme, ten počet našich poslancov v parlamente je istota vo všetkom!
Presne toto je absolútny vrchol podoby moci na Slovensku, nič nie je podmienené voľajakými zreteľmi či výhradami, nebodaj výnimkami, lebo čo Smer chce, presne to aj urobí, už dnes je to cez voľbu generálneho prokurátora, čo si sami navrhli a čo si sami aj zvolia ďalšia z dlhočiznej retiazky „úspechov“ čo tento druh svojskej demokracie zdobí a ak chcem hovoriť v súvislosti s touto istotou o snahách a postupoch opozície u nás, je to viac ako zložité. Je to na počet oponentov špecifický priestor, lebo kým Smer je ľavý iba jeden, tých akože pravých je oveľa viac! Skúste si spomenúť, kto všetko, lebo je ich naozaj viac ako dosť a pre istotu vznikajú ešte aj ďalšie, to tak akosi napriek dávnej zásade, že jednota sa utužuje integráciou a nie trieštením a predovšetkým tá časť pravicových politických strán, čo je v parlamente SR, teda KDH, SDKÚ DS a MOST –HÍD viac ako presvedčivo dokumentuje, že mať vzájomnú dohodu je absolútna nevyhnutnosť.
Napísané je to presne, malo to už naozaj veľa podôb, takých aj onakých, poväčšinou s múdrym obsahom a skvelými cieľmi, ale malo to vydarené dôsledky iba občas! Zjednotenie pri skoncovaní nadvlády HZDS a Vladimíra Mečiara, aj opakovane, ba už veru mnohí aj verili v navždy dobré konce, potom ten záblesk na lepšie časy, keď sa voľby v roku 2010 k tým skvelým spomienkam vrátili nádhernou reprízou, ale odvtedy je tu zasa ako keby historická doba temna. Presnejšie, zatmenie mysle a zdravého úsudku zodpovedných, preferencia vlastnej filozofie a hierarchie hodnôt a verte mi, keď sa „narodila“ Ľudová platforma celkom detinsky som veril, že je to naozaj začiatok nových dohôd.
Prišlo však sklamanie, doznávam že fatálne a nepochopiteľné, lebo nielenže niet k dispozícii žiadna jednoduchá dohoda o spoločnom postupe proti diktátu ľavice, teda proti vláde Smeru, v tom celkom zásadnom a pre návrat demokracie v riadení štátu potrebnom, chýba aj dohoda takpovediac na „vlastnom piesočku“. V ponuke je akurát teraz potreba spoločného postupu celého pravicového spektra slovenskej politiky v regionálnych voľbách, je celkom nevyhnutné, spojiť sily vo všetkých ôsmich volebných krajoch tak, aby bola dohodnutá presná stratégia a spoločné štáby, rovnaká kandidátka, s jedinečnou a jednotou podobou počtov a veru aj mien, lenže kdeže, o tom sa nedá ani len snívať!!!
Zúfalstvo Pavla Freša a predsedníctva SDKÚ na zasadaní predsedníctva strany cez víkend dostalo podobu akejsi rezignácie, lebo postup predovšetkým KDH, čo má chuť a reálny zástoj v Nitre a v Banskej Bystrici vytvoriť volebnú koalíciu so Smerom má už praktický scenár!!! Všetko naozaj vyzerá tak, že SDKÚ DS osirela, žiadna dohoda Ľudovej platformy neplatí, lebo volebné štáby KDH, predovšetkým v Banskej Bystrici už presne vedia, akú kostičku im Smer podhodí ako profit za dokonanú zradu. Ináč to nazvať neviem a keď som počúval balast výhovoriek Jána Figeľa a Pavla Hrušovského, ako je to účelové, ako je to neškodné, ako sa to „vysokej politiky“ nedotýka a nesúvisí s ňou, bolo mi smutno.
Aby ste vedeli, filozofia kresťanských demokratov je v svojej podstate možno najčistejšia zo všetkých ostatných, čo sú v ponuke, tam je vždy iba jediná možnosť a žiadna alternatíva, lebo syndróm Judáša a farizejov je zákon!!! Ak sa stane po regionálnych voľbách presne to, čo je teraz platné v parlamente, potom je to s nami absolútna definitíva konca, november bol márnou zbytočnosťou a ak sa vydarí v konečnom dôsledku tá finálna úprava úradov na spôsob avizovaného projektu ESO, už nebude treba nikdy a v ničom uvažovať o voľajakom hľadaní vhodných kandidátov na čokoľvek – všetko už zvládne jediná sila v štáte! Inej tu ani nebude a môžeme cestu k demokracii hľadať znova!
Ak sa vám bude zdať tento komentár pesimistickou záležitosťou, nebudem vás presviedčať o opaku, je to naozaj predovšetkým smutné a bezvýchodiskové. Lebo čo už, naozaj je to s alternatívou riešení spoločných postupov v opozícii ako na rozkvitnutej jarnej lúke – všade je toho naozaj od výmyslu sveta a to nie je len tá pohodená kosť v Banskej Bystrici, koľko dostane miest v župnej sfére KDH od Smeru, že aj vicežupana, ale vlastne každá jedna, čo aká nedôležitá spoločnosť s pocitom, že je na pravej strane spektra má svojho prezidentského kandidáta. Už aj ten zvyšok SaS a hoci nerozumiem predovšetkým Sulíkovi, že sa na takomto nepochopiteľnom projekte podieľa, Osuského ako kandidáta na post prezidenta priamo odsudzujem! Ako civilná osobnosť vlastne celkom normálna bytosť, živí sa v lekárskej profesii predpokladám že statočne, dlho a spoľahlivo a hľa, politik ako hlupák, ináč sa to jeho rozhodnutie ani pomenovať nedá!
Takže tak, dohoda medzi zmluvnými stranami je to až vtedy, ak sa nielen o tom hovorí, ale vo veci sa nájde riešenie a to dostane písomnú podobu, podpíše sa a potom sa to všetko do bodky dodržiava, ináč veru nie a potom nebude treba byť smutným. Prehrať sa naozaj dá, po toľkých neúspechoch sa to bude vedieť aj zdôvodniť a pripraviť nový scenár prípravy na veci budúce a s optimizmom sebe vlastným tvrdím, že ešte stále nie je neskoro!