Dobre viem, prečo som sa rozhodol všetko vysvetľovať v čo najširšom zábere, lebo takmer z ničoho nič sa radosť, vo voľbách úspešného kandidáta Bárdosa, začala zahmlievať, prejavoval nepokoj, mal starosti s pokračovaním volieb druhým kolom, lebo v tom z ničoho nič bolo priveľmi neznámeho. Predovšetkým vraj zacítil príležitosť dozvedieť sa, kto z tých dvoch – Fico a Kiska, má viac zmyslu pre spravodlivosť, rovnoprávnosť, zmysel pre rozdielnosť národnosti, inej kultúry než tej, spojenej s väčšinovým národom a všetky tie úvahy v ňom evokovali podozrenie na možné zneužívanie maďarskej karty. Vraj nechce pochybovať, lebo presne takto sa to na Slovensku hodnotí vždy, ak sa voľačo, čo ako nevinné a samozrejmé, začína skúmať ako výhodné pre jednu či druhú stranu a každý vidí presne to, čo vidieť chce!
Alebo aj ináč, účel svätí prostriedky a úvahy Gyulu Bárdosa dostali celkom prekvapujúco presný azimut – otvorene sa vraj opýta oboch kandidátoch, ako budú hodnotiť fakt, keď im oznámi, že svojim voličom dá radu, odporúčanie, či priamo befel, aby v druhom kole volili akurát jeho osobu. Pochopiteľne, originálne, možno až tajnostkársky a bude dobre počúvať, kam až sa posunie ich vďačnosť, k akej méte a podľa toho sa potom naozaj rozhodne!
Úprimne, šokovalo ma to, napísal som o tom, v širších súvislostiach a hoci to Bárdos odmietal pomenovať ako politikárčenie, je to ešte horšie, je to podoba účelového vydierania. Je to kruté pomenovanie, celkom iste to občania neprijmú ako voľačo samozrejmé, skôr v tom bude pochybnosť, možno výčitka a tak sa presne tak ako inokedy, horúce gaštany z ohňa, aby sa nič naozaj vážne nemohlo stať, rozhodol ťahať záchranca strážiaci všetky podozrenia z používania maďarskej karty, psychológ Péter Hunčík!
Všetky jeho aktivity o ktorých som písal, boli s jedným a tým istým scenárom, všetko súvisiace so vzťahom občanov s maďarskou národnosťou k Slovákom, čo ako kontroverzné a zložité či priamo podozrivé usporiada tak, ako to vymyslel a verejnosti pripravil ako menu bez podozrenia akýchkoľvek pofidérnych ingrediencií. Ako aj teraz, Bárdosovu otázku s vynútenou odpoveďou - maďarský volič podporí toho kandidáta, čo prejaví viac pochopenia pre riešenie národnostných problémov transformoval do podoby odbornej „nevinnosti“, len aby sme v hanbe nezostali a dostalo to takúto podobu. Je dostupná verejnosti, je to publicistika s názvom Má Kiska odvahu?, je v SME zo 17 marca a dočítate sa tam toto.
Ja chcem podporovať pána Kisku, ale najprv by som sa ho chcel spýtať na jednu zásadnú vec: chce byť slovenským prezidentom, alebo chce byť prezidentom Slovenska? A vysvetľuje – priama voľba prezidenta má výhodu, že si ho volia občania a on, teda akože Hunčík potrebuje vedieť, čo si Kiska myslí o občianskych hodnotách, lebo jeho dobročinnosť poznáme, ale aký ma postoj k inakosti, k ľudským právam a teraz to hlavné, k menšinovým problémom? Ako bude reagovať na aktivity neonacistov, na policajnú brutalitu voči Rómom , na sexuálnu intoleranciu, na záležitosti národnostných menšín? Uznajte, žiadna jednorazovosť, je to široký záber postojov, aby sme my, občania s maďarskou národnosťou neboli z ničoho upodozrievaní. Uvedomujeme si, že náš úspešný kandidát Bárdos bol skôr radikálny než prezieravý s tou svojou citáciou otázky, ale ja som to vyriešil citlivejšie, profesionálne presne a to, čo hovorím na Kiskovu adresu znie takto.
Bude mať odvahu osloviť príslušníkov menšín, aby ho podporovali, alebo bude očakávať ich podporu len tak, automaticky a hľa, zázrak je na svete! Už v tom nie je žiadne vydieranie, žiadna, čo ako utajená možnosť hrania s maďarskou kartou na akýkoľvek spôsob a každé podozrenie zlej štylizácie tvorby otázok s vynútenou odpoveďou je zažehnané, veď to povedal Bárdos dávno, ktohovie, či to bolo interpretované presne, ale mne, psychiatrovi, pre istou, radšej verte. Táto podoba odkazu voličov maďarskej národnosti pre účastníka druhého kola prezidentských volieb znie tak, ako som napísal a uznajte, už nič korektnejšie sa vymyslieť ani nedá! Je to na ňom, na jeho rozhodnutí a je naozaj jedno, ako a čím je to podmienené!
Ale chcem byť celkom spravodlivý a pripomeniem, že som samozrejme evidoval aj príspevok predsa len spravodlivejšieho, či racionálnejšieho publicistu Morvaya, to viete, v SME, kde v článku Slepá ulička menom Bárdos vysvetľuje, v čom spočíva taký pesimizmus. V svojej podstate je na príčine verejne známy postoj Róberta Fica k Maďarom na Slovensku, on vie, že odpovediam na otázky v tomto ohľade sa Kiska vyhýba „ako čert krížu“ a tak je vraj celkom isté, že sa v ničom nebude pripomínať, neprihlási sa k spolupráci a potom sa šanca dopracovať sa k voľajakej výhode či aspoň bonusu pre príslušníkov maďarskej menšiny premárni!
Alebo – a to už je naozaj vyšší level predvídavosti, napriek tomu dostane volič Bárdosa befel, aby Kisku nepodporili, veď sa nerozhodol s SMK o právach menšiny debatovať s dobrým úmyslom a potom sa všetci s takýmto presvedčením strápnia, poškodia si svoje vzťahy s pravicou a znovuoživia podozrenie, že SMK má chuť kolaborovať so Smerom! A viac už sa v tom článku nedočítate, verte mi, žiadne odporúčanie výberu, ako sa má teda s potenciálom hlasov pre Bárdosa naložiť, v akom smere, teda na koho oltár ho v druhom kole položiť, naozaj nie, už je tam iba skeptické konštatovanie, že Bárdosova kandidatúra nie je začiatkom novej maďarskej politiky na Slovensku, ako to tvrdí SMK, ale žiaľ, naozaj iba slepou uličkou a závozom, do ktorej sa podoba maďarskej politiky zasa raz dostala.
Brífing Bélu Bugára v otázke jednoznačnej podpory strany MOST – HÍD kandidátovi Andrejovi Kiskovi bol krátky, korektný a viac ako jednoznačný, lebo musel odpovedať aj na zvedavú otázku novinára – ako je to v tomto ohľade s postupmi SMK?! Bez váhania odpovedal a skonštatoval, že čakanie na odpoveď na otázku, čo kto z kandidátov maďarskej menšine za podporu sľúbi, podľa toho sa rozhodnú, je neseriózny postoj a účelovosť v podobe vydierania, čo on a jeho strana odmieta!
Nuž a keď maďarská menšina na Slovensko v takýchto rozdielnych modifikáciách podoby volieb mieni, Róbert Fico sa rozhodol ku generálnej ofenzíve a mení! Všetky svoje bilboardy na inkriminovanom juhu Slovenska „ozdobil“ ďakovnou nálepkou v maďarčine a presne takto prezentoval – ako keby bez slov, že o hlasy maďarskej menšiny má naozaj eminentný záujem a tie veľké odkazy v ich rodnej reči majú byť prísľubom nových vzťahov! Pochopiteľne obojstranne ústretových a akurát takto je to v jeho očakávaní a v plánoch – môj maďarský odkaz volič na juhu Slovenska bude nielen čítať, ale veru aj akceptovať a dostáva jasný signál, že som to ja, čo menšinám dopraje akurát to, v čo dúfajú! A všimnite si, nič nesľubuje, ale koľko je v tom citu a nádejí???
Ale bodku za všetkým zvláštnym, ba veru aj celkom účelovým dal aj tak Gyula Bárdos, rozhodol sa byť racionálnym! Róberta Fica pridobre pozná, tomu triku s maďarskými odkazmi samozrejme neverí, ale predstavte si, ani ten Andrej Kiska sa k maďarskému voličovi neprihovoril, nepovedal ani slovíčko uznania, pochopenia a nič sa nedá robiť, čo SMK povedalo na začiatku, to je aj finálny verdikt! Nedáš, nedostaneš, náš volič sa bude rozhodovať sám, nedostane odporučenie, nikto sa nestal favoritom vedenia SMK, lebo ani jeden z kandidátov nepovedal celkom jednoznačne, ako rozumie potrebám národnostnej menšiny, nech sa to skryje za akýkoľvek výrok o priazni či porozumení a tentoraz sa teda Péter Hunčík angažoval celkom zbytočne. No čo už, byť šikovným profesionálom je naozaj márne predovšetkým vtedy, ak dobrý účel nepožehnal prostriedky.
