Veru tak, nepreháňam, celé Francúzsko čelí výhradám vo veci takmer ôsmich tisícok deportovaných Rómov do krajiny pôvodu, komfortným spôsobom, leteckou cestou, s výslužkou slušnej sumy ako keby odstupného, či bolestného a s takmer 100%- tnou istotou, že sa im Rómovia v zmysle v Európskom spoločenstve platných zákonov takmer s istotou vrátia nazad, lebo zákon o voľnom pohybe obyvateľstva ich k tomu prirodzene oprávni! Lenže u nás, čo i len na tom jedinom sídlisku v Košiciach sa katastrofa „ako naozaj čo len trošku dôstojne vegetovať, nieto zmysluplne žiť“ dotýka bez preháňania 10 000 Rómov a hoci je to naozaj iba odhad, bude sa blížiť istote. A tam, hoci nehrozí deportácia, veď ani nie je kam, Rómovia sú naši vlastní, nie je nádej žiadna. Hovorí sa tomu patová situácia, všetko je vlastne na samospráve a tak v prenesenom slova zmysle na nás všetkých a naviac, to čo sa zdalo byť včera kompletným peklom, je dnes ako keby na druhú! Inferno, koncentrák, geto, tábor, odkiaľ niet cesty naozaj nikam a kde sa ešte nikomu nepodarilo ani len v bujnej fantázii pohľadať cestičku k zázraku.
Poviem vám, ako to bolo v tých posledných hodinách. Fakt, že je tam strašná špina, že sa tam šíria nákazlivé choroby, že je to prostredie človeka nedôstojné, bez možnosti udržiavať aspoň základné pravidlá hygieny sa pravidelne zhoršovalo odstávkami dodávok vody, tepla, plynu, alebo ich kompletnou absenciou z finančných dôvodov - neplatičom sa energie a voda nedodávajú, sa v poslednej dobe situácia skomplikovala až dramaticky! Paneláky, tie železobetónové hradby našich sídlisk na Luniku IX nevydržali, rozpadajú sa, hnijú a prvý z nich už museli zrúcať.
A už sa vie, že rovnaký ortieľ vyniesli nad ďalším a nie je ďaleko doba, keď ich pribudne ešte viac! Rozpadajú sa, panely stien hrozia vypadnutím zo skeletu, sú prehnité a podmyté, kanalizácia nefunguje, všade sa hromadia splašky, pobehujú polmetrové potkany a keď sa reportér, čo v tých priestoroch natáčal reportáž svojich „obdivovateľov“ spýtal, či vedia kto to spôsobil, najčastejšia odpoveď znela v podobe – neviem!
Povedzte si to sami pre seba v tom typickom fonetickom znení, to aby vynikol kolorit takéhoto kontaktu a potom sa z ničoho nič na obrazovke objavil dôstojný, fúzatý, slušne oblečený Róm a rovnakú otázku zodpovedal síce lakonicky, ale pre svojich spolubratov a veru aj pre nás s nádejou – no veru my. Nikto iný!
Nuž presne tam, takto a v tejto chvíli možno zasvitla nádej pre budúcnosť, lebo hoci poznáte to porekadlo o jednej lastovičke a jari, ešte som takéto priznanie sa nepočul! A teraz ešte dovetok – ďalšia z tých hrôz! Dodávateľ elektriny na sídlisko oznamuje, že situácia v dodávateľskej sieti je celkom neudržateľná a poruchy, škody i krádeže všetko zdevastovali až na hranicu únosnosti a oznamuje – to samozrejme neplatí iba pre odberateľov, ale aj pre majiteľa budov, že dodávku elektrickej energie komplexne zastaví!
Blíži sa zima, studené dni a predovšetkým noci, je tam veľa detí, starých ľudí, celkom iste sa oživí prax otvorených ohňov, budú hroziť požiare, choroby, úmrtia z viacerých príčin a ďalšie škody, takže ak sa v Košiciach nič nestane, tak to bude oveľa horšie než v tej najzaostalejšej pospolitosti voľakde v dažďovom pralese Novej Guinei, kde ešte žiadneho gádža nikdy nevideli!
Francúzi mali odvahu voľačo robiť, celkom iste prekročili normy predpísané pre kultúrnu spoločnosť, pošliapali zákon, aspoň ten o spolunažívaní etník, no ak u nás zostane iba ticho, ak sa neodhodláme urobiť vlastne čokoľvek, aj proti tým normám z ktorých ide strach, bude to voľačo na spôsob genocídy pod kuratelou zodpovedných! Teraz je treba veci vyriešiť radikálne – Lunik zrúcať, deti a odkázaných či starých umiestniť v zariadeniach na to určených, uzákoniť starostlivosť o zdravých a práceschopných Rómov v rovnakom režime ako to platí pre väčšinové obyvateľstvo, predovšetkým v príjmovej oblasti a pod kuratelou úradov sociálnej starostlivosti, nájsť im ubytovanie, kde by sa vybudoval vzťah vlastníctva a zodpovednosti, lebo každá investícia v tomto smere je prísľubom a socialistický prežitok sociálnych dávok „ pánbohviezačo“ zredukovať na nulu! Iba robota, iba výpomoc zo zákona, iba príspevok v nezamestnanosti ak je naň nárok a sociálna dávka ak je nárokovateľná a dosť!
Jasné, je to utópia, ale taká predstava mi robí dobre, je to nádej a možno to ani je také nenávistné a ukrutné ako tá deportácia! O svojich sa budeme starať ako vieme, ako to zvládame a ak je v tom perspektíva, tak trošku toho kritizovania unesme! Slovo síce ublíži, odmietanie a odsudzovanie mrzí a bolí, ale účel svätí prostriedky! A ak je to východisko, tak čert s tým, nech bolí!
Ak nezačneme teraz, keď na nás všetkých padá aj ten „povestný hajzlík“, bez možnosti veci vyriešiť - je to vlastne povinnosť vlády! Bez výhovoriek, veď už sme aj tak iba chudobní a ťažko skúšaní, rozhádaní a nešťastní, takže v tej biede je to celkom iste ten prvý krôčik, s ktorým sa všetci vyrovnajú! Vyriešiť rómsku problematiku nie je robota na jedno vládnutie a je celkom dobre možné, že spoločná povinnosť nás definitívne neprivedie k domácej vojne ku ktorej teraz spejeme takmer nevyhnutne, ale naopak, spojí nás. Mať spoločného nepriateľa to vraj naozaj pomáha!
