Mať prvého občana krajiny, ako sme sa naučili titulovať prezidenta republiky, je v zmysle ústavného poriadku nevyhnutnosť a pred niekoľkými dňami sme si v demokratických voľbách zvolili iba štvrtého v poradí. Po Michalovi Kováčovi, Rudolfovi Schusterovi a Ivanovi Gašparovičovi, ktorý je vo výkone funkcie doteraz, ho 15. júna v úrade vymení novozvolený Andrej Kiska a po zložení prísahy sa stane na päťročné volebné obdobie novým prezidentom. Rád by som všetkým pripomenul, že je to prezident naozaj občiansky, bez politického zázemia a členstva v politickej strane, známy filantrop a zakladateľ Dobrého anjela, v tých prezidentských voľbách spôsobil mnohým prekvapenie svojim jasným víťazstvom a očakávane nespôsobil radosť ani ešte stále úradujúcemu prezidentovi Gašparovičovi.
Nie je jednoduché to takto neprajnícky napísať, ale keďže sa klamať nemá, Ivan Gašparovič očakával víťazstvo premiéra Róberta Fica, hovoril o tom celkom otvorene, viackrát a som si istý, že ak by sa naplnil scenár jeho očakávaní, v tejto chvíli by sme už sledovali niečo na spôsob prirodzenej výmeny stráží, ako zvykneme nazývať odovzdávanie povinností v tom najserióznejšom a najpriateľskejšom duchu a nie to zvláštne divadielko, ku ktorému sa prepožičal prezident Gašparovič viac ako prekvapujúco, ale čo už, nedôstojne!
Andrej Kiska ho slušne kontaktoval, listom ho poprosil o osobné stretnutie – bolo to s pomocou médií naozaj v priamom prenose, mal predstavu, že ich stretnutie umocní slávnostnú atmosféru tej chvíle a obom pomôže dobre si pripraviť chvíle rozlúčky i začiatku prezidentských povinností, ale zatiaľ bez odpovede! A nielen to, prezident Gašparovič sa v priamom prenose z mládežníckej akcie zahral na „hluchého a nechápavého“, keď na otázky zvedavého moderátora, kedy sa teda s Kiskom stretne, kedy vyhovie jeho prosbe o stretnutie odpovedal celkom účelovo asi v takejto podobe – musím uznať, že tie vystavené kraslice sú naozaj pekné a vzbudzoval dojem, že ho to teší, že je nad vecou a dobre sa zabáva! A to už bolo aj repete, lebo takýmto spôsobom odpovedal už aj predtým a nič sa nedá robiť, tento druh jeho zvláštneho „humoru“ Slovensko pozná už dlho!
Pamätáte sa, na hokeji odsotil úradujúcu premiérku Radičovú so slovami – nezavadzajte tu a tomu sme mali rozumieť ako špásovaniu, prvého prezidenta Michala Kováča tituloval neuveriteľne vulgárne a nikdy sa nikomu za to neospravedlnil, lebo veď načo, pod jeho kuratelou vyrobili kauzu Gaulider a právoplatne zvolený poslanec sa akože dobrovoľne vzdal poslaneckého mandátu, svoje poľovnícke vášne realizoval ako sa mu zachcelo a aj kedy, ba protokol „skákal“ vždy iba tak, ako on pískal a teraz sa celkom zákonite vrátim k tomu úvodu, že sme celkom zákonite mali predsa len počúvať toho prvého prezidenta Havla, keď nám kvality nášho tretieho prezidenta, ešte stále vo výkone úradu, nielen predstavil, ale veru aj ocenil!
Vtedy bol Ivan Gašparovič generálnym prokurátorom Československa, vrcholil boj demokracie s dedičstvom komunistov, predovšetkým v odkrývaní tajných eštebáckych materiálov a ukradnuté dokumenty z tajných archívoch v Tisovej vile, s informáciou, že to bolo predovšetkým o agentoch zo súčasného vedenia Slovenska, svojim nič nerobením boj s týmto nebezpečím a hrôzou sabotoval! Václav Havel s tou zlobou celý svoj život bojoval a voľačo na tento spôsob kolaborácie s tajnou políciou nemohol tolerovať – jednoducho ho odvolal!
Ruku na srdce, ako sme to vtedy na Slovensku prijali, poučili sme sa, hľadali sme východiská? Odpoviem vám, naozaj nie! Ako keby sa nič nestalo, v HZDS si práve Mečiar, ktorého osobu spájali s tou krádežou inkriminovaných dokumentov vzal Gašparoviča pod svoje ochranné krídla, stal sa z neho šéf parlamentu a o všetkom ostatnom som už napísal! Je v ňom naozaj priveľa „zvláštností“ na to, môcť ho vnímať ako osobnosť ústretovú a korektnú a to som napísal naozaj seriózne, takže s odpustením, čoho všeličoho by sme sa boli vyvarovali, ak by Ivana Gašparoviča boli z tej prokurátorskej funkcie odprevadili do politiky presne tým odporúčaním a posudkom, čo mu pri odvolaní z funkcie napísal Václav Havel! Bol by osobnosťou, stal by sa našim tretím prezidentom, aj s dupľovaným výkonom úradu, nepočítali by sme všetky tie jeho známe omyly a prešľapy skôr za faux pas či priamo hriechy a dokázali o ňom hovoriť aspoň s formálnou úctou, ako sa pri prezidentovi patrí?
Je to na vás, rozhodnite sa každý sám, ale svoje memoáre nech radšej nepíše a ak by sa tejto povinnosti chcel ujať profesionálny písmak odporúčam, nech je to jeho nepriateľ, lebo priateľ, alebo čo len trošku citlivejší autor, by tie nepekné skutky ani nemal ako verejnosti ponúknuť!
