Viete, reč je o udalostiach v Moldave nad Bodvou, teda celkom presne o policajnom zásahu v jednej rómskej osade, ktorá je súčasťou mesta a potom aj o ostrej streľbe na auto plné študentov, na diaľnici, za plnej prevádzky a spoločným menovateľom oboch udalostí je ich hlavný aktér – policajné jednotky Policajného zboru Slovenskej republiky. Je takmer viac ako isté, že nebyť sprievodných udalostí, ak sa tak dá nazvať aktivita ombudsmanky Jany Dubovcovej v prípade ich zásahu proti obyvateľstvu v osade, ktoré malo charakter jasnej policajnej zlovôle, bola by kauza po prešetrení udalostí vnútornou kontrolou PZ dávno uzavretou udalosťou, lenže náhoda, ba presnejšie, účelovosť oficiálnej správy ministerstva vnútra a jeho šéfa Kaliňáka a žiadosť europoslankyne Moniky Flašíkovej – Beňovej, aby sa na priebeh akcie policajtov v Moldave pozrela aj Brusel, lebo tam celkom iste „úradoval“ rasizmus, spôsobili opak!
Veci sa nedajú uzavrieť v podobe – dielo je dokonané, niet sa o čom sporiť, polícia postupovala v zmysle predpisov a zákonov, veď výsledky vyšetrovania sú preverené a veci v tejto podobe potvrdzuje aj parlamentné ničnerobenie, ak sa tak dá pomenovať zablokovanie prerokovania správy ombudsmanky už v parlamentnom výbore, zrealizované väčšinou poslancov strany Smer, lebo čo už, verejná mienka je stále presvedčivo nespokojná a to, čo spôsobila svojou aktivitou Monika Flašíková – Beňová, celkom spochybňuje závery oficiálneho vyšetrovania! Viete, Brusel je v takýchto prípadoch nedôslednosti, či priamo úmyslov účelovo ovplyvniť vyšetrovanie čohokoľvek, priečiace sa pravidlám korektnosti prísna a nekompromisná, takže čo ako mocné je prianie zodpovedných o podozreniach mlčať, nedá sa!
Netvrdím, že je to kauza s jasným koncom, teda že bič pleskne naozaj na konci, alebo skutočným vinníkom poriadne klepnú po prstoch, toľko dobrého očakávania v sebe naozaj nemám, ale aj tak, oficiálna podpora policajtov sa bez nezávislej kontroly v našej republike udržuje na pranieri hanby a každému spravodlivému zostane nedôveryhodnou. Všetko sa iba posilní postojom Flašíkovej – Beňovej, veď pochopte, to všetko o nedôvere, podozrení a dôsledkoch akcie voči Rómom v Moldave povedala členka strany Smer, oficiálna reprezentantka štátu v EÚ a nič sa nedá robiť, s postojom ministra vnútra Kaliňáka a s oficiálnym vyšetrovaním – už uzavretým, to nekorešponduje! Klamstvo? Hanba? Účel a zavádzanie? Pomenujte si to ako len chcete, má to jediný dôsledok – v jedinej kuchyni kde sa varí štátne menu sú zodpovední kuchári, ktorým je presvedčenie o čistých či špinavých hrncoch rozdielnym vyhlásením!
Tak trošku z iného zababraného „kastróla“ je menu streľba na unikajúce podozrivé auto. Aj táto kauza je celkom zovšedneným príbehom zo života, v ktorom je zlovôľa štátnej moci reprezentovaná policajtom v uniforme, akože na stráži našej bezpečnosti, protagonistom bez bázne a hany. Všetko sa už tiež bez akýchkoľvek pochybností vyšetrilo a čo ako to znie zvláštne, ba s prepáčením, až neuveriteľne tragicky i smiešne, policajti vraj pri tomto zásahu neurobili žiadnu chybu! Je síce fakt, že mali vedieť, že to podozrivé auto už dávno zmenilo majiteľa – ich databáza tento údaj spoľahlivo zaevidovala – ale veď uznajte, keď sa rúbe, tak triesky lietajú, taká je historický skúsenosť, no nie!? A ešte niečo, skutočnosť, že z priebehu celého zásahu je k dispozícii obrazový záznam, ktorý by vraj mohol vniesť do vyšetrovania viac jasno, dôkazy a predovšetkým ozrejmiť reálnu podobu toho, čo sa vlastne stalo, sa nikdy nestane predmetom čo poslúži k objasneniu prípadu! Pochopte, je to testovací materiál z policajného auta, celkom interná záležitosť a tak ho polícia nikomu inému nikdy neposkytne! Uznajte, veď načo, vyšetrovanie dokazuje, že všetko je preverené, nič zlého sa nestalo!
Ten kontrast postojov hlavných aktérov – policajtov a poškodených, teda Rómov v osade, kde prebehla razia bez povolenia a predovšetkým bez dôvodov a študentov v ohrození životov pri ostrej streľbe je jednoznačný. Zneužitie moci, jej účelová a neospravedlniteľná podoba za hranicou zákonov, násilie a ohrozenie životov na jednej strane, doložené realitou všetkých skutkov podopretých dôkazmi a na tej druhej strane nič viac iba slovo! Všetko prebehlo iba tak, ako prebehnúť malo a mohlo, veď je to overené našimi kontrolnými orgánmi a definitívne uzavreté, takže...
Pochopiteľne, je to slovo zodpovednej persóny, teda ministra vnútra Kaliňáka, ale ak sa nenahneváte, akurát on už toľkokrát nehovoril pravdu, zavádzal a vymýšľal si, celkom účelovo, takže čo už, veriť mu nemôže byť dobrým rozhodnutím! Lebo uznajte, potom sa môže stať normou aj taký zdanlivo nemožný skutok, že do paneláka vtrhne komando s dobrým úmyslom zariadiť zákonnosť a bude všetkých mlátiť hlava – nehlava takpovediac pre istotu, preventívne, alebo na kohokoľvek, za volantom auta, čo sa zazdá zle vyspatému policajtovi byť podozrivým, začne ostrá paľba, možno sa mu zazdal byť verejným nepriateľom, takže čo už, úmysel prospieť bezpečnosti republiky je dobré ospravedlnenie, no nie!?
To viete, to už preháňam, ale veď pochopte, práve v tom je čaro a sila slova a ak ho nikto nebude akceptovať v tejto mojej ponuke, prečo by mu, ako voľačomu pravdivému mali veriť ľudia v prejave ministra Kaliňáka, veď mu neverím nielen ja, tí Rómovia či študenti po ktorých policajti strieľali s jednoznačným úmyslom, ale veru ani ombudsmanka či jeho spolustraníčka a potom ani väčšina Slovákov, lebo tiež vedia o tejto vládnej moci svoje!?
Veru tak, hľadať pravdu je v našom prípade nesmierne zložitá vec, stačí slovo tých, čo tu majú prevahu, stačí 83 hlasov v parlamente a to slovo sa pravdou stane! Bez akýchkoľvek pochybností, presne ako spomienka na tie časy preddemokratické, ktoré som v úvode pomenoval tragická recidíva, lebo spomínajte, aj vtedy to malo iba takúto podobu.
