Má to v svojej podstate podobu tak trošku menej všedného príbehu, ale zasa nič výnimočného, lebo autá sa u nás kupujú bežne, ako kdekoľvek inde na svete, ba tie, z druhej ruky, pretože to býva cenovo výhodnejšie na Slovensku naozaj častejšie, lebo čo už, kupci áut sú u nás predsa len menej solventní než v tých bohatších krajinách a presne tento predpoklad sa stal štartom do tejto, celkom hororovej, až neuveriteľne neľudskej príhody – jasné, pre celkom, nevinných občanov. Mladých mužov a ženu, študentov, čo sa nešťastnou zhodou okolností vybrali vlastným autom jedného z tej partie, na cestu našimi verejnoprávnymi cestami ako slobodní a bezúhonní občania.
Ich nešťastie malo svoj základ celkom iste akurát v tom, že študent si auto kupoval „z druhej ruky“, už síce naozaj dávno, ale „aktualizovanie“ tejto udalosti nastalo presne v tej chvíli, keď prechádzali úsekom cesty, kde hliadkovali policajti, cestná kontrola sa tomu hovorí. A v tej chvíli sa ukázalo, aká nevyspytateľná je škodoradosť osudovej chvíľky, lebo predstavte si, poznávacia značka auta tých študentov spôsobila medzi strážcami poriadku a zákonov doslova poplach – štatistiky avizovali, že to auto patrí hľadanému zločincovi!
Akcia bola prirodzená a vlastne samozrejmá, prenasledovanie podozrivého objektu, aj keď žiaľ, celkom zbytočná a ako sa ukázalo, neopodstatnená , to naozaj stačilo mať k dispozícii pravdivé údaje o automobile! Ten predaj bol zaregistrovaný, známy, lenže to by musela byť znalosť policajtov či ich výkonná technika v poriadku, čo naozaj znamená nič viac nič menej iba fakt, že priebežne aktualizovaná! Ale stalo sa a príbeh pokračoval naozaj dobrodružne, čím myslím samozrejme na opis zážitkov policajtov, lebo neborákom v tom aute išlo o život!
Usilovali sa, žiaľ, nedarilo sa im, auto sa im nepodarilo zostaviť celkom jednoznačne a tak, aby bolo jasné, čo od tých mladých ľudí v ňom a predovšetkým od jeho vodiča a majiteľa vlastne chcú, takže sa im v jednej chvíli zazdalo, že ten „podozrivý objekt“ im uniká a zahájili po ňom paľbu z osobných zbraní!
Dnes už presne vieme, policajné vyšetrovanie udalosti je príbehom verejne známym, ako to prežívali osoby sediace v tom „inkriminovanom unikajúcom aute“, keď sa za nimi ozvali výstrely a guľky sa zaryli do karosérie, čo znamenalo ohrozenie ich životov! Dodnes je to pre nich šok, dodnes si to nevedia vysvetliť na žiaden spôsob chápania povinností ozbrojenej moci štátu a tá dievčina – reportáž z priestorov parlamentu to dosvedčovala, sa s tým dodnes nedokázala psychicky vysporiadať! Plač, zúfalstvo, beznádej a predstava, že voľačo takéto, život ohrozujúce, je možné v demokratickej krajine a naviac, ešte aj s vysvetlením toho najzodpovednejšieho za tento čin, že to všetko bolo v svojej podstate oprávnené riešenie, lebo to by sme mali vedieť, že policajti celkom bežne pri výkone svojich povinností na civilistov aj strieľajú!
Nuž a presne to je, žiaľ, naozaj pravda! Minister vnútra SR Róbert Kaliňák voľačo takéto celkom samozrejme oznámil občanom tejto krajiny, bez problémov, ostychu či nervozity a bolo vidieť a cítiť, že mu to skutočne nerobí žiadne problémy! Patrí to zrejme k veci, to je jeho prezentácia humanizmu súvisiaca s ochranou bezpečnosti ľudí u nás, strieľať na bezbranné a nevinné osoby, lebo čo už, chybička sa stala a uznajte, tí „nešťastní policajti“ iba nemali k dispozícii správne údaje! Teda mali, ale nevedeli o nich a tak podľa jeho vedomia a svedomia konali správne! Ináč sú to celkom iste filantropi s označením „pomáhať a chrániť“, bez zásad správnej morálky by sa nemohli stať strážcami poriadku u nás, to by nám predsa malo byť jasné, veď nás o tom presviedčajú vlastne permanentne!
No veď to, naposledy v kauze preukázaného násilia v rómskej osade a oprávnenosť ich konania tentoraz aj voči ombudsmanke „presvedčivo obhájil“ nielen minister Kaliňák, ale aj iný humanista z presvedčenia, premiér Fico! A to už je vlastne aj príbeh na pokračovanie, polícia obrazový záznam – samozrejme vlastný, z tej akcie streľby na auto študentov mala k dispozícii, spočiatku ho v „dokazovaní oprávnenosti svojho zákroku“ aj používala, ale nič sa nedá robiť, keďže to bol to jednoznačný dôkaz ich hrubého porušenia zákonov v širokej podobe a ponuke viny, tak ho radšej brutálne zničili! Niet ho, zanikol vedome, likvidáciou materiálu a predstavte si, ako keby sa nič nestalo!
To viete, to už naozaj nie je voľajaký jednoduchý priestupok v dobrom úmysle, kdeže, to už je opakovaný dôkaz trestného činu, so zatajovaním dôkazov a s manipuláciou vo vyšetrovaní závažnej trestnej veci, lebo ak si nedokážete predstaviť v celej hrôze ten policajný zásah, išlo o životy nevinných ľudí iba preto, že policajti nepoznajú svoje povinnosti a právomoci už vôbec nie! Nuž a fakt, že ich s pokojom na tvári a v duši kryje ich najvyšší šéf, minister vnútra, je ako keby čerešničkou na tej pomyslenej torte dokonalosti, akou je práve pre neho činnosť policajného zboru. Vari práve preto sa jeho humanizmus transponoval do podoby rozšíriť počty policajtov o 1300 a nám ponúka záruky a istoty, že títo „ľudomilne orientovaní ozbrojenci“ nás ochránia pred všetkým zlým, čo na nás tento nespravodlivý a krutý svet svojim nástrahami pripravuje!
Pán Boh nás ochraňuj od takých humanistov a filantropov, nič iné sa na margo tejto reality nedá povedať, lebo uznajte, oni vlastne ani nevedia, čo takého zlého činia!
