Uplynulý víkend, vraj prázdninový, či dovolenkový, mal byť plný pohody, ničnerobenia a pokoja, no poskytol toľko dôkazov, že nič také ani nie je možné, lebo všetko týkajúce sa informácií ho spoľahlivo dobehne, ovplyvní, alebo priamo zaťaží či celkom vykoľají a poskytne každému dôkaz, že nezainteresovanosť je v živote vylúčená! Iba tak úchytkom niekoľko dôkazov pre takéto tvrdenie, aby to nebolo iba slovo bez dôkazov.
Vo Veľkej Británii sú horúčavy doslova storočné, so smrteľnými následkami, v Kalifornii nezúria požiare, ale naopak, záplavy gigantických rozmerov a na Slovensku bolo zemetrasenie. V Belgicku máme k dispozícii kráľovskú abdikáciu aj korunováciu, Amerika nevie stráviť verdikt súdu s vrahom mládenca s čiernou pleťou a všetko vyzerá presne tak, ako vo chvíli dávnych protestov na ochranu rasy, Rusko sa prezentuje udalosťami v kauze Navaľnyj a veru sa ani veriť nechce, ako sa po právoplatnom rozsudku, poslať ho do basy naostro zachovala vláda v Moskve, ktorej je stále úhlavným nepriateľom a aj tak ho prepustili na slobodu a zaujímavé sú aj správy z Francie, kde sa celkom prekvapujúco bojuje za práva žien, čo sa chcú za každú cenu skrývať od hlavy až po päty v burke, či v inom „textilnom maskovaní“.
To všetko sa dá ako informácia iba prijať – bez dôsledkov, ale tak ako sa to stáva viac ako samozrejme mne, tak to prežíva väčšina ľudstva – empatia človečenstva je prirodzená reakcia. Súcit, spolupatričnosť, záujem, kontext vlastných úvah s osudmi priamych účastníkov a v konečnom dôsledku potreba vedieť, byť informovaný a veru aj ponúknuť to iným.
Už som sa stretol s výhradami, vraj načo je to dobré, veď to bolo v televízii, v novinách, v rozhlase či na portáloch elektronických médií, ale s prepáčením, to má byť príčinou, že uverejnením informácie sa príslušná správa, senzácia, informačný hit či oznam stali bezvýznamné v našich životoch!? Nie je to v našich životoch akurát tak, že si všetko čo stálo za to, čo nás ovplyvnilo, poučilo, alebo v myslení zmenilo nesiem celým žitím ako vedomosť, múdrosť či aspoň memento?! Už nemáme dôvod o tom medzi sebou hovoriť, hodnotiť či hľadať východiská a poučenie, to naozaj sa považuje za normálne nectiť si či priamo neuznávať svedomie verejnosti a takúto kolektívnu pamäť!?
Malo by mi byť ľúto ľudí s takouto životnou filozofiou, ale priznávam sa, nie je! Skôr ich kritizujem, neuznávam a odsudzujem, lebo to nie sú iba individualisti, kdeže, ba neuverím ani ich tvrdeniu, že ich odbornosť a špecializácia je postavená na iných hodnotách, než na voľajakej vedomosti o komplexnosti problémov ľudstva na tejto planéte, to už vôbec nie! Pre nich je to vraj zaťažujúce, zbytočné a nedôležité, vraj iba replika a opakovanie toho, čo tu bolo a celkom iste aj bude, ale pre mňa sú iba otrokmi vlastného snobstva. Jeden je nič, ale milión už dokáže veľa a ak si to prezidentský kandidát Kiska vybral ako krédo do svojej kampane v súboji o voliča, viac ako spoľahlivo im to všetkým s takýmto postojom a názormi dokazuje, ako sa mýlia!
Veď uznajte, aj premenené „na drobné“ to má obrovský zmysel, je to atak na myslenie všetkých a vlastne v každej chvíli. To máme mlčať, ak nás vláda vedie do neistoty finančných eskapád s vysvetlením, že je to konsolidácia, naozaj si nemáme všímať, ako sa ten istý kabinet usiluje prikryť kauzu krádeží vo vojenskom spravodajstve perinou kamufláže, je správne, ak sa v justícii koná viac ako účelovo a vina sudcov, ba priamo predsedu Najvyššieho súdu Harabína nepodlieha súdnej moci!? To je nám naozaj „šumafuk“, ak si náš prezident v pomýlenosti nevie zdôvodniť svoje povinnosti v súvislosti s realitou štátnosti, lebo Slovensko je naozaj parlamentná demokracia a nie prezidentská diktatúra? To si naozaj nemáme všímať – teda ako národ – ako sa v demokracii vybojovanej na novembrových námestiach pripravujú zákony a ako sa uvádzajú do života?! Už ste si - to je otázka predovšetkým pre tých, čo nepotrebujú vedieť viac ako tú základnú informáciu - všimli, ako neuveriteľne „flexibilne“ spolupracuje vláda s tou skupinou vlastných sociálnych partnerov, ktorí jej všetko odsúhlasia a ona až potom rozhoduje!?
A takých otázok dokážem vysloviť oveľa viac, všetky životne dôležité a pre Slovensko zásadné, veď je to o našej dôstojnej prítomnosti a optimistickej budúcnosti a hoci je jedinou mojou možnosťou uplatniť iba verbálny či písomný prejav, žiaden postoj fatalistov či nezodpovedných sluhov v službách súčasnej moci mi nezabráni z informácie urobiť nový príbeh, pokračovanie, odkaz, výčitku a v tom najlepšom prípade výzvu, čo vedie k vzkrieseniu tých myšlienok.
Veru tak, všetko je dôležité, predovšetkým vedomosť, informácia, verdikt moci a správa o jeho podobe a ak si voľakto naivne myslí, že sa všetko takýmto konštatovaním končí, povedalo sa a oznámilo sa, basta - mýli sa! Už to nebude celkom iste ako v tej historickej podobe jánošíkovského odkazu – keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte a všetkému je definitíva, kdeže! Iba teraz si k takto prestretému stolu sadneme všetci tak ako máme, celý národ, demokraticky a o všetkom bude reč iba tak, ako je to správne! Ak vám to nevonia, ak si myslíte, že na to nie je vhodná doba a už vôbec nie príležitosť, znovu sa vrátim k tej úlohe správ a informácií. Lebo vedzte, s blížiacimi sa povinnosťami zodpovedných skladať účty a splniť si povinnosti sa čas maznať nebude a už vôbec nedostanú možnosť sa vyhovárať a tak si trošku zaprorokujem. Bude to optimizmus, čo sa dozvieme o našom hospodárení, stave štátnej kasy a dlhu, bude to jednoduchá povinnosť pripraviť rozpočet na rok 2014 a povedať občanom, ako na tom tak naozaj sme, čo „ je v keli“, na čo nestačíme a čo je absolútne nezvládnuteľné!? V čom všetkom sa spolupráca so sociálnym partnerom iba kamuflovala a národ bol klamaný, prečo je konsolidácia Slovenska iba chiméra a vôbec nie istota, prečo sa vo všetkom, čo je ukazovateľom voľajakého progresu iba prepadáme voľakde na dno a národ už naozaj neťahá za jeden koniec povrazu a vôbec nie je zapriahnutý k tej spoločnej káre!?
Aká je odpoveď? Dá sa pohľadať, dokážeme ju objaviť?! Odpovedám viac ako samozrejme pozitívne – dá sa a dokážeme to, lebo kto sa pýta, ten sa veru aj dozvie! Ten čo mlčí zostane bez východiska a s prázdnymi rukami a to naozaj nie je žiaduca prognóza.
