Výbava tej mládeže, teda stan, nafukovačky, spacáky, výstroj do dažďa už sa sušili v priestoroch nepoužívanej práčovne, bielizeň a šatstvo bolo dávno v starostlivosti zodpovedných a teraz už potrebovali iba ochotné uši, čo to všetko prežité, čerstvé a ešte citovo nestrávené budú počúvať ochotne, ba s interesom, lebo naozaj boli ako kotlík nad pahrebou – už už to malo vyraziť ako horúca para! Jasné, nepriznával som sa, že je to obojstranná nedočkavosť, správ z médií naozaj nebolo toľko, ako inokedy, keď sa v Trenčíne voľačo nepríjemné či dokonca tragické stalo, ale tušil a predvídal som, že to bude poriadna zábava a úžasná atmosféra spomínania. Tri mládenecké duše, so širokým rozhľadom do reálneho sveta a s vedomosťou, aké sú moje priority naozaj, sa predviedli v celej svojej dokonalosti. Poriadne ochladená kola či citronáda sa míňali spoľahlivo, presne to som považoval za spoľahlivý prostriedok, aby reč nestagnovala a keď som sa s návštevou lúčil, bolo veru už iba chvíľočku do 23 hodiny!
Nebanujem, bolo to všetko z prvej ruky, v ponuke bolo naozaj veľa fotografií z dvoch aparátov a z troch mobilov, dva nahraté audioodkazy, čo majú pre mňa hodnotu zlata a s odstupom tých niekoľkých hodín ponúkam takýto rešerš!
Zima nám nebola, naozaj sme nezmokli, všetko sme stíhali a videli a počuli sme toho toľko, že sa to nedá zabudnúť! Viem, že Rotha nemusíš, ale ako ten recitoval texty piesní, čo sa nám všetkým páčia bolo dokonalé, Breiner je celkom iste geniálny muzikant a jeho podpis mám na celkom extra stránke aj so spomienkou a škoda, že si nebol s nami, lebo arcibiskup Bezák ma pohladil po líci a vraj nám všetkým bude držať palce! Chcel som vedieť, či všetkým Slovákom, alebo iba nám, mladým, radostne sa usmial a vraj je to dobrá inšpirácia –jasné že všetkým! Nick Cave bol fantastický, všetkému čo spieval sme rozumeli a páčilo sa nám to, predviedol sa v neuveriteľných variáciách, ako človek tisícich podôb a ten jeho album si musia pozháňať.
To všetko na mňa chrlili ako vodopád slov, musel som hľadieť na maličké monitory ich úžitkovej elektroniky, kým nenašli spôsob ako využiť počítač a bolo mi jasné, že Pohoda má celkom iste nových skalných! A potom mi dovolili byť aj zvedavý, pýtal som sa, chcel som vedieť kvalitu ponuky všetkého čo bolo určené návštevníkom, služby, ponuku hygieny, zdravotnícke zabezpečenie, jedlo a program v koordinačnej réžii a potom som už dostal odvahu sa opýtať aj na to, kto všetko známy tam okrem arcibiskupa Bezáka a hudobníka Breinera bol ešte k videniu.
Chvíľočku bolo ticho, potom trošku „mladého“ poštuchali a dostal som do ruky taký jednoduchý lepenkový obal s papiermi formátu A4 – bolo ich spolu 7 a na nich dôkazy výnimočnosti, čo zažil, aké šťastie mal a ako „zbohatnul“, lebo k podpisom, čo na nich „svietili s chronológiu miesta, dátumu i času“, pribudne ich grafická výzdoba a ešte len potom to pribudne k pokladu takejto podoby.
Najviac ho vraj trápilo, že som nebol po ruke osobne, lebo aha – vidíš, Iveta Radičová, bola celkom iste najslávnejšou návštevníčkou Pohody, najviac jej tlieskali, chceli byť s ňou, chceli sa s ňou zhovárať a vidíš, podpis teda mám, ale ešte sa našpekulujem, aby ten vzácny exponát zbierky mal akurátnu úroveň! Kričali na ňu, nech je nám prezidentom, ale nereagovala, je to jednoducho naozaj dôstojná dáma. Ako keby sa trošku maskovala, mala velikánske slnečné okuliare, ale je to naozaj úžasná a veľká osobnosť.
Dosť dobre som si to ani nevedel predstaviť, museli mi predvádzať, ako ju ľudia vítali, ako chceli počuť jej príhovor, alebo aspoň verejný pozdrav, no odolávala a potom ju už nechali sledovať program a tak trošku ju zrejme zastúpil arcibiskup Bezák, lebo ten sa o „slovenských špecializovaných postupoch“ zdôveril nahlas, verejne, všetkým a jeho vystúpenie malo obrovský dosah.
A vieš ešte uhádnuť, koho je tento podpis??! To viete, šľachtické klikyháky kniežaťa Schwarzenberga som spoznal okamžite a dozvedel som sa, že tento dokument bude definitívne dokončený až potom, keď, si k nemu bude môcť priložiť autogram súčasného českého prezidenta Zemana a všetkým nám opísal, že to bude mať podobu noc a deň, alebo červená – modrá, ba možno ešte aj ináč – dobro – zlo, elegancia – banálnosť, to vraj podľa toho, ako sa doba vyvinie a čo čas prinesie! Ešte cez prázdniny napíše do prezidentskej kancelárie na Hradčanoch a poprosí o autogram a verí, že mu vyhovejú!
No a z tohto budeš mať radosť – dozvedel som sa, keď som držal v ruke papiere s podpismi Andrej Kiska, Peter Osuský a Radoslav Procházka, takže mi bolo jasné, kam to konštatovanie mieri. Všetci ma ubezpečili, že sa na hárky k voľbám ako podpora nikomu z nich nepodpísali, hoci vraj Procházka, čo sa s nimi najdlhšie rozprával ani nič podpisovať nechcel, ale ináč vraj boli celkom normálni. Občas sa zdalo, že sú celkom anonymnými v tom obrovskom dave, ale stačila jediná zmienka o tom, kto sú a už mali okolo seba interesantov. To viete, všetko bolo prekvapujúce pre nich a veru aj pre mňa, lebo nie je všedné spoznať ľudí s takýmito ambíciami a verte mi, tá dnešná mládež je skvelým reprezentantom Slovenska. Tie osobnosti ich dokázali presvedčiť ako persóny hodné takejto podpory okolia, celkom iste sa nad ich slovami čo si vypočuli pozastavia a viem naozaj presne, že to bude zodpovedné! Veď je to až budúci rok a viacerých už volebná povinnosť dostihne!
Tak akosi zákonite som sa mimochodom a ako bonus dozvedel ešte aj to, že ten ich východniarsky stan s erbom mesta si rýchlo vydobyl kredit, už v prvý deň sa skamarátili s „pohoďákmi“ z Piešťan, Smoleníc, Trnavy aj Žiliny, majú veľa adries i telefónov a so žmurknutím oka potom aj spiklenecky, že to je takmer všetko v ženskom rode, ak sa nad to povznesiem!
Ani som nemusel žmurkať, stačilo sa usmiať a bolo jasné, že v živote Slovákov sa tak akosi spoľahlivo nič pekné, dobré, očakávané a človečie rokmi – ani dlho plynúcimi a na udalosti dôležitými – nič nezmenilo. Iba ak to, že čo je jedným dôležité prežívať in natura, tým druhým postačuje voľajaké zhrnutie, rešerš a na to naozaj stačí už iba slovo. Ešte ani teraz som nenašiel odvahu zodpovedať si impertinenciu – čo by mi musel život ako bonus ponúknuť, aby som sa na voľačo také, ako je festival Pohoda vybral osobne a zrejme by to muselo byť niečo celkom extra, lebo odpoveď som doteraz nenašiel! Alebo ktohovie, veď som v žiadnej reportáži nečítal a ani v televízii nevidel, čo len jedinú známu tvár z veľkej politiky súčasnosti a pravdou je celkom iste aj to, že ak by voľakoho, čo len trošku známeho bolo to trio v Trenčíne stretlo, boli by mi jeho autogram vnútili obdivovať viac ako spoľahlivo! A tak musím veriť oficiálnym správam i klebetám, že Pohoda ako keby pre nich nebola tým pravým orechovým, hoci pravdu povediac, aspoň voľakto z kultúry sa mal dať poobdivovať, čo poviete?
