Je to výrok nielen autentický, ale praxou každodennou potvrdený a istotou je veru aj jeho všeobecná platnosť, lebo sa ju naučili využívať nielen všetci poslanci tejto víťaznej strany, ale aj všetci tí, čo sú jej členmi, priamo tí vo vláde a potom majú v rukách výkonnú moc s brutálnou silou celkom samozrejme, no predsa len sa dajú nájsť aj výnimky! Jasné, nie je to normálne, ba je to celkom prekvapivé, aj keď vo väčšine prípadov ide celkom iste iba o „nedorozumenie a nepochopenie“, čo samozrejme rád vysvetlím, ale predsa len, je tu k dispozícii aj celkom odlišný postoj!
Pekne poporiadku, aby nenastal žiaden omyl, hoci je to problematika viac ako široko pertraktovaná, lebo čo už, premiér Fico si to presne takto želá a plánuje. Ten systém regiónov Slovenska v počte osem, čo teraz riadi Slovensko v koordinácii so správou štátu cez parlament a vládu Slovenskej republiky je zbytočnosť, ľudia si na to neprivykli a všetci by si mali osvojiť základný princíp správy Slovenska cez tri samostatné kraje a samozrejme, musí to byť s prirodzenou účasťou zástupcov vlády, lebo samospráva bez takejto spolupráce nedosahuje dobrú výkonnosť. Už som o tom napísal presne vtedy, keď tento svoj „vynález“ predstavoval, má pochopiteľne veľa kritikov, ešte viac je tých, čo s tým nesúhlasia, čo samosprávnu politiku v regiónoch daných geografiou považujú za voľačo ničím nenahraditeľné a akurát teraz všetkým priblížim, že aj pod reflektorom záujmov premiéra sa našla tma!!!
Má to niekoľko podôb, možno prekvapujúcich, lebo sú v hierarchii strany naozaj vysoko, ale ako sami zistíte, má to poväčšinou iba podobu profesionálneho omylu. Ba celkom iste je v tom aj faktor času, čo bude zrejme prípad podpredsedu strany SMER Róberta Kaliňáka. Ten reformu správy štátu, na úrovni samospráv, pre ktoré teraz dominantne a iba po svojom všetko naplánoval premiér, už začal realizovať cez projekt ESO schválený vládou a to vyvolá celkom iste poriadny tanec slonov v obchode s keramikou a porcelánom! Reakcia tútora ESA Kaliňáka ešte počuť nebolo, „zrejme je to správny človek na správnom mieste“, ale „na hruškách“ sa dal prichytiť žilinský župan Blanár, „roduverný smerák“, čo zrejme pod dojmom, že redukcia regiónov z 8 na 3 by mu podpílila konár pod vlastným zadkom celkom opodstatnene, ba celkom gramotne obhajoval súčasný stav riadenia regionálnej politiky.
Spravodlivo, iba chvíľku, vlastne iba jediný deň, lebo potom už ako keby zabudol, že väčšou problematikou v praxi života občanov je komunálny rozmer bytia a tvrdí už iba to, že je celkom nevyhnutné hľadať rezervy všade tam, kde sú, alebo inými slovami, ak to hovorí premiér Fico, pravdu už sme našli! Lenže, tak ako to už býva, nájde sa aj výnimka čo potvrdzuje pravidlo! Býva to najčastejšie jedinec s iným systémom hodnôt a myslenia, s vlastnými zásadami medziľudských vzťahov a v tomto prípade veru aj niekto, čo ako keby zabudol na to, čo je v strane SMER dominujúce – máme moc, vyhrali sme voľby, zvykajte si, alebo pochodujte ako sa vám velí a mlčte!
V strane SMER je vlastne už od dôb jej zrodu žena, čo mala nielen veľa občianskych preferencií, ale možno ešte viac osobných ambícií stať sa naozajstnou hviezdou na politickom nebi a na ten plagát, kde si celkom samozrejme naplánovala svoju cestu až na stoličku prezidentského úradu nikdy nezabudnem. Bola na ňom v spoločnosti Róberta Fica ako rovnocenná persóna, viem to viac ako dobre, lebo práve vtedy sa vo verejnom živote prezentovala vlastne permanentne a bez prešľapov či omylov v sfére spolunažívania ľudí. A to aj napriek tomu, že bola celkom radikálnou diskutérkou, lenže potom, ako sa hovorí, ako keby sa po nej zem zľahla! SMER sa stal „vodcom národa“ cez prvú vládu Róberta Fica a Monika Beňová – Flašíková, lebo akurát o nej je tu reč, sa stala poslancom europarlamentu.
Nikdy sa tomu žiaden politológ ako problematike nevenoval, možno aj s ohľadom na zmeny v jej osobnom živote, čo naozaj nebol ľahký a jednoduchý, napriek všetkému, čo ho robilo bohatým, profesionálne zaujímavým a občiansky zodpovedným, ale mne osobne v myšlienkach zvonil zvonček výstrahy – to všetko je dielo Róberta Fica, je to plánovaná deviata koľaj pre možného konkurenta pri vrcholovej správe vecí verejných a nič sa na tom nezmenilo vlastne ani teraz, keď za SMER kandiduje na post župana Bratislavy!
Pochopte, Bratislavy, teda voľačoho, čo v premiérovej dume usporiadania regiónov nejestvuje, tam sú iba tri kraje a viac nič netreba, takže, ako sa hovorí, už pre túto osobitú ženu našiel perspektívu presne na svoje brdo! Je to vymyslené presne ako voľajaké depo, kde niet perspektívy, lebo veď čo nechcem, to celkom iste ani nebude a bude zasa pokoj, ale tentoraz sa veru pomýlil, čas a reakcie tejto dámy mu celkom iste pokazia náladu. Ba celkom dobre je možné, že sa stane aj voľačo horšie, lebo potenciál myšlienok a už vyslovených úvah političky Beňovej – Flašíkovej má svoju silu a veru aj dosah na formovanie verejnej mienky!
Som si istý, že predovšetkým preto, lebo je racionálna v myslení a všetko, čo doteraz prezentovala ako absolútne priority zmien v regionálnej správe Slovenska je kompatibilné so zvyškom politickej scény a veru aj opozície, veď dobre čítajte! Takáto zmena si vyžaduje odbornú prípravu. Smer musí o takejto závažnej veci rokovať so všetkými stranami – a jej protikandidát vo voľbách na post bratislavského župana Pavol Frešo tvrdí, že ak by mali naozaj súčasné župy zaniknúť, musí sa to spoločne a seriózne vyargumentovať a čo ako budete špekulovať, je to jednoducho oponentúra Ficovej vôle – kraje budú tri!
Ba Monika Beňová – Flašíková, už ako oficiálna kandidátka do volieb bratislavského župana bez váhania povedala aj viac – samozrejme verejne a otvorene, bez voľajakej opatrnosti či strachu z možného prekročenia mantinelov vlastnej zodpovednosti. Budem presadzovať tri silné regióny a Bratislavu ako samostatnú štruktúru, lebo ak by to nebolo presne takto, západoslovenský kraj, nech by sa volal akokoľvek, by bol v zmysle platných eurozákonov celkom odrezaný od eurofondov. Uznajte, hotová katastrofa a to iba preto, že Bratislava ako región so štatútom hlavného mesta má vysoký HDP a to by bolo katastrofou. Smer musí rokovať so všetkými politickými stranami, lebo na zmeny v tomto ohľade je potrebný konsenzus!
Dobre ste to prečítali, celkom iste tomu aj dobre rozumiete a som si celkom istý, že ten rozdiel medzi jej múdrym postojom a serióznym odkazom celému Slovensku a prianím premiéra pochopí každý Slovák, lebo predsa len, je to naozaj v inej podobe i polohe, než to Ficove rozhodnutie – chcem tu mať tri kraje! Nevidím žiadnu potrebu existencie regionálnej samosprávy v Bratislave, veď je tam primátor a aj mestské zastupiteľstvo a preložené na drobné to treba pochopiť ako potvrdenie status quo, na ktorom netreba meniť ani len čiaročku! Veď tam to už máme pod palcom, tak načo voľajaká duplicita – tri a hotovo! Ako sa hovorí, nedovidí, na názor iných nie je zvedavý a v konečnom dôsledku tak mu treba, lebo logika myslenia v tomto národe ešte naozaj nezanikla!
Ako sa hovorí, uvidíme, všetko to vyrieši plynutie času a ľudia, čo sa na tom budú podieľať. Bolo by fantastické, keby to predsa len napokon vyšlo ináč, ako v tej básničke s ktorou som svoje úvahy odštartoval. Je jeden svet a v ňom pevné pravidlá pre všetkých, žiadne dva svety a predovšetkým nie ten, kde to funguje ako keby s prednosťou v štýle zvrchovanej moci, lebo tá karikatúra v SME, uverejnená 30. mája prestane byť iba žartom, ale verdiktom nad našim osudom! Je tam „portrét“ nášho premiéra v typickom postoji vládcu celkom zvrchovaného, ešte aj s neuveriteľne výstižnou grimasou výnimočnosti a opovrhnutia s tým nehodným zvyškom národa a heslo doby: Západoslovenský + Stredoslovenský + Východoslovenský kraj = Slovenská socialistická republika.
Ináč a výstižnejšie sa to ani povedať nedá, mám zimomriavky obáv, ba celkom jasne doslova strach, lebo osobná moc a jej nekontrolovateľné možnosti by sa nám pri menšej opatrnosti a zodpovednosti za veci spoločné mohli nevyplatiť!
