Spravodlivo, sami voči sebe a tomuto národu zvlášť si uvedomte, že Dušan Čaplovič ministruje ešte iba máličko viac ako jeden rok a celkom iste už je naozaj rekordérom v počte kontroverzných rozhodnutí ovplyvňujúcich nielen odborné prostredie všetkých stupňoch vzdelávania u nás, ale má svoj nezastupiteľný podiel na neschopnosti systému ich prevádzky, hoci voľačo na tento spôsob zlyhania je normálnemu, informovanému a všímavého občanovi absolútnou záhadou odvtedy, odkedy sa v rozpočtovej politike školstva zaviedli normatíva.
Presne v tej chvíli, keď sa ešte v priebehu roka 2012 objavili informácie, napríklad tie z Banskej Bystrice a množstva malých obcí na celom území Slovenska, že niet na prevádzku škôl čo patria pod ich zriaďovateľské povinnosti, ba ani na mzdy ich personálu bolo mi celkom jasné, že to voľakto celkom jasne spoznateľný kradmou rukou siahol do štátnych zdrojov a zneužil ich v mene svojich potrieb! A minister nič, začal meditovať, zvolával „znalcov a špecialistov“, napríklad aj odborárov a trvalo naozaj pridlho, než sa predsa len rozhodol správu štátom pridelených školských zdrojov podrobiť inému systému spravovania – kontrolovanejšiemu, zodpovednému, ale aj tak to nedotiahol do konca!
Už dávno viem presne to, že v kontexte s demografickým vývojom u nás vlastne každý všímavý občan a o profesionáloch ani nehovorím vie, že v stanovení počtu tried na školách už mal mať záruku výpočtov potrebných normatív, už naozaj dávno bolo potrebné rozhodnúť, ako sa bude realizovať chod centier voľného času, čo sa po zásahoch samosprávy dostali do celkom neriešiteľného sporu o počtoch detí, ktoré sú pod ich kuratelou „naozaj doma“, už dávno mal mať k dispozícii spravodlivý spôsob rušenia prevádzky nepotrebných školských objektov a to veru aj s paradoxným prejavom súčasnosti, že počet predškolských zariadení, materských škôlok a jasieľ, čo musel byť redukovaný, je akurát teraz v celkom opačnom garde vývoja! Ministrovať je v prvom rade slúžiť a to Čaplovič ani v tejto maličkosti nezvláda a celkom iste o tom vie menej než málo!
Komu sa presne toto zdá byť málo tak tomu pripomeniem, že to je chlebová podstata školstva na Slovensku, s prevádzkou škôl je celkom bytostne spojená oblasť mzdových potrieb a celé Slovensko zasa presne vie, že ani v tejto povinnosti Dušan Čaplovič neurobil vôbec nič, čo by bolo jeho, čo len miniatúrnou zásluhou. Naopak, čo mohol to zanedbal a obišiel, jeho kontakty aj s odborármi boli skôr trápne než čestné a nevyhnutné a veru už vtedy to mal mať ako vedúca sila v systéme dávno spočítané! A ako člen vlády Róberta Fica ako keby ani nebol, ten orgán našiel prostriedky potrebné na všetko iné, čo prišlo na program, alebo sa za chodu vecí vymyslelo, iba mzdy v školstve sú dodnes restom! Ale aj hanbou, všetkých, čo síce „plnú hubu o potrebe vzdelávania u nás naozaj majú kontinuálne“, ale podľa ich presvedčenia to stačí, učiteľská komunita už sa naučila poslúchať a mlčať, takže nech je tak, aj pod týmto diktátom, no nie??
Fakt, že niet učebníc a potrebných pracovných textov je problém, čo Čaplovič sľuboval vyriešiť spoľahlivo a rýchlo, žiaľ, všetko skôr skomplikoval, lebo dodávateľsko –odberateľské vzťahy sa akurát pod vedením tohto kabinetu vykryštalizovali do podoby výberových konaní na ich brdo, čo je systém skôr výhod pre kšefty zmluvných strán než pre potreby žiakov a študentov či školských ustanovizní, takže nesplnil vlastne tiež takmer nič! A celkom originálnou aktivitou je potom rozhodovanie o tom, kto z dorastajúcej generácie Slovákov má na aké vzdelávanie nárok, kam bude môcť postúpiť zo základného školstva na základe jednoduchej podmienky – známkový priemer a vraj to je zárukou, že u nás bude konečne poriadok! 2,0, to je bezpodmienečný limit dopracovať sa k maturitnej skúške a to od výberových gymnázií až po odborné školstvo s takýmto finálnym zavŕšením vzdelávanie, zvyšok zrejme nanajvýš, „nevzdelanec k lopate“, aj keď to takto minister od hanby jednoducho nevyriekol!
A to nie je jediný diktát do práv rodiny a detí v nej, lebo celkom iste rodič presne vie, aké je jeho dieťa, aké má danosti, nadanie, možnosti a veru aj sny, v čom má nedostatky, na čom treba popracovať, ale predovšetkým, čo mu v živote ako miesto spĺňajúce jeho schopnosti a túžby umožniť v realite, pripraviť a ponúknuť, alebo krajšie, dopriať, takže osobovať si rozhodovať o voľačom takom prirodzenom je zločin! Ba v tej obyčajnej agende ide Dušan Čaplovič ešte aj ďalej – on už sa rozhodol rodine predpisovať, kam bude ich dieťa do základnej školy chodiť, teda adresne, čo už je voľačo na úrovni celkom iného systému správa spoločnosti než je demokracia a znamená to jeho degradáciu.
Ba aj to je málo, lebo fuj a stokrát fuj, Čaplovič celkom ignoruje fakt, čo množstvu rodín a deťom v nich bráni výkon vlády dosiahnuť zodpovedajúci sociálny štandard, lebo sú napríklad zasiahnutými nezamestnanosťou, zlým sociálnym štatútom, že sú napríklad Rómami, či obyvateľstvom v osadách a treba priznať, že to je nielen dedičstvo, ale veru aj výkonnosť štátnej moci, aj tej súčasnej!
Ak si to všetko dáte na jednu kôpku a pre spravodlivosť, na tú druhú, imaginárnu, skúsite pozhŕňať čokoľvek, čo by mohlo byť niečo hodné uznania či nebodaj priamo pochvaly, budete fatálne sklamaný. K dispozícii nebudete mať nič, zero, nulu, vzduchoprázdno a tak sa vraciam celkom na začiatok tejto glosy – Dušan Čaplovič je na účel výkonu slúžiť tomuto národu v systéme vzdelávania nepoužiteľnou persónou a ak to zatiaľ na svojej výkonnosti a výsledkoch nezistil on sám, nech o tom rozhodnú zodpovední. Vláda, čo je zatiaľ skôr ilúzia než reálna možnosť, alebo verejná mienka, predovšetkým tých nešťastníkov, čo ich robí nešťastnými a pokorenými i diskriminovanými a presne to by bolo naozaj ono! Tak sa to kričalo vtedy, keď sme sa vrátili na novembrových námestiach k demokracii a tak nech je to veru aj teraz, lebo ako keby sme na to boli zabudli!?
Teda tak, presne tieto riadky a tieto hodnotenia považujte za môj prínos k avizovaným pondelňajším, teda dnešným rozhovorom o školstve vo vláde, ale veru aj v opozičnej sfére spoločnosti. Chcel by som veriť, že predovšetkým v tej profesionálnej sfére oblasti vzdelávania a aj medzi rodičmi, lebo verte mi, chyby a omyly vedenia rezortu, čo už sú celkom iste známe všetkým a nesú prívlastky neodbornosť najhrubšieho zrna, sú stotožnené s výkonom funkcie Dušana Čaploviča a potom niet jednoduchšej cesty k náprave, než tú galibu jednoznačne zastaviť! Pamätám sa, ako to voľakedy jednoducho opisoval premiér Fico – urobí chybu a ide, ale ako vidieť, tentoraz je to v celkom inej podobe a takáto očakávaná réžia sa nekoná! Ktohovie, prečo, ale ak to nejde „po pravde a po poriadku“, nech o tom rozhodnú tí, čo na to katastrofálne doplácajú. Ak je tu ešte stále demokracia, ani len strana SMER a jej vláda nemôže mať žiadne výhrady, lebo fakt je tu istotou, ten rezort vedie Čaplovič zle a nezodpovedne!
