Úspech ĽSNS v župných voľbách už verejnosť strávila, politické strany, ktorých sa to dotklo viac či menej presvedčivo vôbec nie, lebo celkom iste stratili vlastných voličov, ich dôveru či kredit vierohodnej politickej sily vo verejnosti, ale stratu, ba presnejšie pomenované, veľkú škodu, utrpela predovšetkým strana Smer! V regiónoch už druhá strata kresla župana, okrem Bratislavy už padla aj bašta v BB a podľa reakcií Vladimíra Maňku, na ktorého mal byť každý konkurent v regióne krátky, je to voľačo celkom nestráviteľné. Veď uznajte, tá prehra v druhom kole volieb mala podobu 14 tisíc hlasov viac pre Kotlebu a nič na tom nezmenil ani predpoklad predsedu strany Smer a premiéra Slovenska Fica, že také vrece zemiakov nemalo byť vôbec žiadnym súperom!!!
Ešte skôr však, než prišla tá mediálna bomba, že ĽSNS už má z ničoho nič potenciál dostať sa do slovenského parlamentu, predkladať tam zákony podľa svojich predstáv, ku všetkým ostatným mať pripomienky a predovšetkým, o všetkom spolurozhodovať, sme sa dozvedeli, ako to bude v župnom priestore v praktickej podobe so šéfovaním Kotlebu a jeho strany. Cítil voči sebe poriadny odpor, tlak zastupiteľstva ho mal iritovať, ale ak ste to sledovali aspoň okrajovo už viete, že nielenže odolal, ale naopak, presadil si svoje potreby a záujmy, bol skôr radikálny než preľaknutý a čas nám ukáže, aké to bude mať pokračovanie!
Viete, programovým pilierom strany ĽSNS je Desatoro, má povinnosť bojovať za odstránenie zločinov spáchaných politikmi po roku 1989 a nastoliť sociálnu spravodlivosť, čo v svojej podstate nedokážeme identifikovať ako reálne úlohy, ale všetkému porozumiete presne v tej chvíli, keď sa dozviete program činnosti v parlamente. Znižovanie vplyvu Bruselu na Slovensko, vystúpenie z NATO, návrat ku slovenskej korune, zavedenie domobrany a každý záujemca dostane priestor zúčastniť sa profesionálneho vojenského výcviku!
Realita dneška je však daná povinnosťami v župnom priestore a v tejto súvislosti sa ani Marián Kotleba, ako župan a predseda ĽSNS Miroslav Belička, už tiež zamestnanec na župnom úrade, nevyjadrujú. Verejnosti oznámili ako istotu skutočnosť, že do eurovolieb v máji nominujú svojich zástupcov a aby som nemusel vôbec hádať, o čo bude Kotleba ako „zvrchovaný župný pán usilovať“, spomeniem si práve teraz na slová čo predniesol pri skladaní županského sľubu. Budem sa usilovať znížiť závislosť kraja od Európskej únie, pretože tá so svojimi obmedzeniami má veľký podiel na likvidácii všetkého dobrého, čo v kraji bolo.
Euroskepticizmus, militaristické zámery, radikalizmus a predovšetkým zatiaľ dobre utajované spôsoby boja voči nepomenovanému nepriateľovi v sociálnej sfére, to všetko je charakteristika radikálnych scenárov ĽSNS a župana Kotlebu, ale ak nadobúdate dojem, že je to už teraz v podobe neakceptovateľnosti, pre všetkých, veru aj v celej EÚ, budem vás musieť poopraviť, presnejšie, vaše negatívne postoje minimalizovať, lebo ako keby v Európe zavládli iné mravy či zaviali iné vetry.
Ešte včera voľačo nemysliteľné, veď Francúzsko už má s extrémistami a radikálmi skúsenosti viac ako dobre preskúmané, prehodnotené a verifikované a predsa sa tam napriek všetkému „začali diať veci“! Národný front Marine Le Penovej je z ničoho nič nazad v najvyššej politickej hre, s prítomnosťou svojich politikov v riadiacich sférach krajiny a hoci to je naozaj extrémistka a na svojich pravidlách a politických normách nezmenila vôbec nič, iba zjemnila slovník, je to vidieť i cítiť! Je akceptovateľná a má podporu predovšetkým obyčajných ľudí a chudobnejších vrstiev obyvateľstva, ba vo svojom vzťahu k EÚ nič nepredstiera a voliči ju aj v tom podporujú!
Alebo nech je predmetom úvah napríklad Balkán, stačí naozaj málo, iba trošku sa obzrieť, ako sa skončil konflikt v Juhoslávii, kto bol vojnový zločinec, koho európske súdy odsúdili razantne a radikálne či bez milosti a zistíte, že to bolo Srbsko! O nič lepšie neobstálo iba toť, nedávno, keď bola reč o samostatnosti Kosova, o jeho hraniciach so Srbskom, o jeho právach a verte neverte, ako keby šibnutím čarovného prútika je všetko ináč! Srbsko sa rozbehlo v prístupoch do EÚ až zázračne rýchlo, všetko sa ponáhľa ako keby dolu kopcom a bez prekážok, ba naopak, tresty najväčších vinníkov sa ako keby prehodnocovali, sú minimalizované a bagatelizované, na všetko sa pozerá s veľkorysým nadhľadom a žiaden extrémizmus ako keby nikdy nebol v ponuke!
Stačilo málo, zopár šikovných politikov vystúpilo z radov radikálov, založili stranu s menom Srbská pokroková strana a napriek skutočnosti, že boli radikálmi tej „najkvalitnejšej sorty“, teraz už v krajine viac ako rok vládnu, všetko posúvajú po cestičkách normalizácie s demokratickou Európou, veru aj dilemu Kosovo zvládajú so cťou a ich sila v kontexte s rastom podpory obyvateľstva radikálne stúpa! Vraj tie blížiace sa voľby vyhrajú, ich vodca Vučič sa stane premiérom a nič sa nedá robiť, „ešte včera“ to boli najtemnejšie sily radikalizmu a extrémizmu v krajine.
Najväčší európski radikáli budú čo nevidieť plnoprávnymi Európanmi, všetko vyzerá naozaj tak, že vo voľbách, čo budú samozrejme predčasné, sa parlament usporiada s takto vymyslenou stratégiou a odsúdeniahodná politika rasovej nadradenosti a vojnových zločinov sa cez zvyšujúcu sa popularitu stane pre pokrokové sily prijateľným myslením a veru aj vládnutím.
Nuž a práve preto mi nedá nepoložiť si otázku, čo je možné vo Francúzsku a na Balkáne, je celkom vylúčené u nás!? Nemá ĽSNS vlastne celkom rovnaký potenciál ako Le Penovej Národný front a Srbská pokroková strana, aj keď je tu ten rozdiel, že kým sa Belehrad o vstup do Únie uchádza zo všetkých síl, Francúzka i Kotleba ju chcú opustiť! Ale predsa len, hriechov na triku ĽSNS je oveľa menej a samozrejme skôr detinských než smrteľných a to veru volič s nadhľadom odpúšťa. A tak sa ten anketový výsledok – ĽSNS prelomila bariéry vstupu na parlamentnú pôdu – za žiaden zázrak nesmie považovať. Je to realita doby, taká je politická klíma v Európe, platia pravidlá vyšších princípov a hriech, čo bol ešte včera smrteľný, je predmetom akademických debát v čo najširších mantineloch.
Zrejme na údiv a žasnutie, či priamo nepochopenie našich politológov a iných expertov, lebo presne takáto realita, v podobe zdesenia, ovládla verejnú mienku a mediálny priestor –ĽSNS a jej líder, banskobystrický župan Kotleba sa stal synonymom nepochopiteľnej hrôzy celej politickej scény. A to veru možno aj preto, že kým vláda, jej premiér a jeho politická strana Smer do Kyjeva a svetu odkazuje voľačo v podobe ani ryba, ani rak, Kotleba je celkom adresný! Ukrajina, Janukovyč, ukrajinský národ, do EÚ nech vás vstúpiť ani len nenapadne, to vám odkazujem ako Slovan Slovanom, zotročia vás, vykúpia vašu pôdu, prestanete byť sami sebou a hľa, aj tak je to pre verejnú mienku pozitívny stimul! Napriek všetkému, ako sa hovorí, veď slovenská verejnosť a voliči preferujú vyššie princípy integrácie a vzájomnosť národov Európy, takže prečo tie paradoxy?
A nielen oni, myslíte si, že Fico a Kaliňák konali správne, keď prišli do Moldavy nad Bodvou, podporiť, predovšetkým vraj morálne, policajtov čo sa usilovali viac ako treba –podľa ombudsmanky Dubovcovej nad rámec povolených pravidiel?! Je to v Nitre s holohlavým komandom naozaj v poriadku, keď je o nich dôkazov viac ako dosť, ale čuduj sa svet, tí istí policajti, čo na Východe krajiny očarili svojou konzekventnosťou premiéra i ministra až k potrebe osobného holdu a pochvaly, nič nevidia a nepočujú, ba rovnako ľahkomyseľne sa správa aj prokuratúra!?
Poctivo sa zamyslime, tak naozaj, prečo je pre niekoho ten Kotleba a jeho šance dostať sa do parlamentu voľajaký zázrak? Nie je v tom náhodou zainteresovaná aj oficiálna politika a jej „podivuhodnosti nevypovedaných výnimiek a účelových riešení“, ktorých je v ponuke naozaj viac ako dosť a na toľko príčin a dôvodov, že by bolo zázrakom, keby to nespôsobilo práve takýto zázrak, natruc moci, z princípu!
