Vraj nie je zložité súčasnosť Slovenska v prizme takto nastaveného zrkadla posudzovať, kontrolovať, zaznamenávať a hodnotiť, lebo moc prezentovaná súčasnosťou a realitou jej podoby je jednofarebná a názorovo kompaktná ako veru už dávno nie! Je to samozrejme dané výsledkami volieb v roku 2012, keď s výnimkou produkcie ústavných rozhodnutí v parlamente je všetko ostatné, čo prezentuje chod národného hospodárstva, ba aj osudy jeho občanov podriadené zloženiu nášho parlamentu, kde sa vládnuca strana SMER svojou mašinériou hlasovania a ovplyvňovaním každej dôležitej, ale veru aj celkom všednej veci v spoločnosti, cez rozhodovanie a hlasovanie 83 zvolených poslancov, stala zvrchovanou mocou. Presne tak, ako to voľakedy vymyslel Vladimír Mečiar, keď sa k podobnému volebnému výsledku dopracovalo jeho HZDS a odvtedy je to jeho – víťaz berie všetko, zvykajte si okrídleným sloganom a veru aj metódou správy nielen vecí verejných. Všetkého, ba veru predovšetkým celého štátu!
Kto má čo iba priemernú pamäť to všetko spoľahlivo vie, malo to podobu toho klasického – s jedlom rastie chuť a z ničoho nič sa z neohrozeného víťaza stal verejný nepriateľ a hoci to vtedy malo aj podobu smiešku - babky demokratky sú rozhodujúcou silou správy štátu, lebo Mečiar je ich guru hodný podpory akýchkoľvek svojich zámerov či iba myšlienok, aj s nasadením vlastných životov - plesklo to na konci pekne štipľavo a na tom správnom zadku! Podľa mňa je presne to, čoho sme teraz priamymi účastníkmi recidívou tých slávnych čias dnes už zabudnutého vodcu, tak trošku vo vylepšenej podobe, so scenárom „moderne a odborne sofistikovaným“, lebo nič sa nedá robiť, má to už všetky znaky vedeckej práce, je v tom taktika a stratégia hodná označenia „vrcholný vojenský kumšt“ a jednu zatiaľ ešte nedocenenú výhodu. Kým Mečiar musel mať „konfáblov a spoluhriešnikov“ na všetko, SMER si všetko dokáže realizovať iba vo vlastnej réžii. Mal som napísať výkričník, lebo je to v každom prípade a v každej podobe úžasná sila, lenže čo už, naozaj nič netrvá večne a potom to má smutnejšie konce. Niet sa s kým podeliť o hriech, o zlovôľu, o spupnosť či nenásytnosť, lebo túžba po všetkom, čo pre ľudí znamená hodnoty je pre tú dnešnú moc charakterizované presne takouto realitou. Viete, keď som ten výrok, SMER sa správa ako víťaz čo berie všetko počul vysloviť v priamom televíznom vysielaní Luciu Žitňanskú, v rozhovore s ministrom Ficovej vlády Borecom bolo mi jasné, že je to hraničný signál – sme na vrchole poznania, keď už je cestička do budúcnosti iba jednosmerná a bez odbočiek!
Nastal čas na všetko dovidieť, na všetko si posvietiť, za všetkým vidieť iba to, čo tam naozaj je a a čo ako skvele budú fungovať „vykladači snov a fabulátori víťaznej teórie pravdy, socialistov a nositeľov ľavicovej filozofie spravodlivosti v strane SMER“, začne sa predsa len voľačo neočakávané. Babky demokratky nebudú k dispozícii, ešte včera spojenci a sociálni partneri zistia, že slová o vernosti ideálom a o cti sú klišé bez istôt, ba skôr nehanebnou zradou, že čestné slovo je smiešna floskula aj z úst straníckej jednotky a národ v celej svojej šírke zraniteľnosti pochopí, že stranícka disciplína a vernosť je v službách celkom inej vrstvy občianskej pospolitosti, než ako tomu mnohí verili!
Nadá mi veci neskonkretizovať, podľa prieskumov je to viac ako spoľahlivo najmenej 40 % voličov u nás, čo celkom spoľahlivo svedčí o skutočnosti, že kto je rozhľadený či priamo poučený a múdry sa drží akurát tohto kopyta, lebo vždy je istejšie pochodovať s tým, čo predstavuje silu a ono v masovosti a za rekordy je osvedčená taktika národa so skúsenosťou s ľavicovou politikou. Lenže nezabúdajte, to je vždy iba do času! Naozaj, verte mi, a dobre čítajte.
Keď sa ešte Radičovej vláda a minister zdravotníctva Uhliarik trápili s požiadavkami lekárov, čo sa pod vedením šéfa ich komory Mariána Kollára usilovali upraviť viac ako presvedčivo mzdy, SMER neniesol zodpovednosť za nič, bol v opozícii, naozaj nemal reálnu silu, ale tie myšlienky, čo sú celkom špecifické a veru aj svojsky perspektívne už dostávali reálnu podobu. Vtedy sa do života členstva strany a priaznivcov takejto filozofie dostala oná múdrosť – čím je vláde Radičovej horšie, tým je nám lepšie, ak ste nezabudli, lekári mohli všetko, na čo sa odhodlali a mali na to požehnanie opozície a akurát preto sa dnešok stal pre nich začiatkom krížovej cesty! Ten „kamarát a priaznivec“ sa z ničoho nič stal nepriateľom lekárov, ku všetkému má nielen výhrady a prejavuje nespokojnosť či neplní sľuby – vlastné i spoločné s pravicou, čo na to aj tak nemá žiaden dosah či vplyv – ba prijal zákony v znení, čo z členov lekárskej pospolitosti robí vari až nechutných barbarov a zločincov, čo si zaslúžia veru aj ostrú basu!
Nuž teda tak, včera kamaráti a dobré duše, dnes nepriateľ a keď som tie reakcie našej zdravotníckej špičky sledoval, predovšetkým ich sklamanie, ale veru už aj rozčarovanie a zlosť bolo mi jasné, že ich dôvera stratila doteraz pevný základ vzájomnosti! A potom už som si pripomenul aj učiteľov a ich potreby či opodstatnené nároky a bolo mi jasné, že ani hrozba konfliktu v tomto smere nedá na seba dlho čakať.
Viete, ľahkosť rozhodovania v tejto strane, čo má silu a moc je reálna a presvedčivá v iných prípadoch, všeobecne známych, ale veru aj špecifických, čo verejnosti ani nemusí spoznávať, ale v konečnom dôsledku je to vždy v tej podobe, nič by nám nemalo byť jedno, všetko je dôležité a ak sa na tom v čo najširšom zábere budeme môcť podieľať spoluúčasťou, bude sa nám dôverovať!
Už ste reagovali na obsah tej dohody medzi právnikom, čo Vodohospodárska výstavba uzavrela vo veci kauzy s výrobcom elektrickej energie!? Je fantastická, už je riaditeľom tejto štátnej spoločnosti spoľahlivo objasnená – samozrejme, nešpecifikovane v reči obsahu a platných paragrafoch, ale keďže je to funkcionár s členstvom v strane SMER mal nárok povedať to takto! Naozaj to mohlo byť aj tak, že svojich 1,6 milióna eur honorára si mohol zaslúžiť za jedno jediné stretnutie, lebo výsledok bol predsa len tým najdôležitejším a rozhodujúcim, ale... Viac nepovie nič, na základe predpisov a paragrafov by obsah tej zmluvy verejnosti oznámiť mal, ale povedzte, kto už ho k tomu prinúti!!? Lebo presne to je tá „zázračná mustra“, podľa ktorej to v tejto pospolitosti funguje spoľahlivo a ak si preberiete, koľko tu bolo až zázračných vynálezov verejného obstarávania, ako spoľahlivo sa bude udeľovať úrad menovaním a nie konkurzom a odbornosťou, čo je princíp spoľahlivosti projektu ESO a pochopíte, že kto čuší bude, alebo aspoň môže mať profit!
Ale má to aj iné podoby a postupy, občas zvláštne a nepresvedčivé, také, čo využívajú ako základnú metódu klamstvo, zavádzanie a lož, čo je dokázané tiež akurát teraz cez scenár s menom pomoc Ústavnému súdu. Prijatý silou poslaneckej mašinky 83 s komentárom, že to samozrejme nemá s kauzou voľba generálneho prokurátora v parlamente nič spoločného a s protestujúcim Jozefom Čentéšom, čo ho síce v parlamente zvolili, ale prezident ho nikdy nevymenuje už vôbec nie, lebo naozaj sa netreba ponáhľať, ale už veru všetci vieme, že kto tomu uveril, je sklamaný! Voliť sa bude, Čentéš už nie je nič, vedenie na prokuratúre nech je tu čo najskôr a môžete hádať, prečo tak náhle a tak ako keby z ničoho nič!
Možno dovidíte pod túto perinku tajomstiev, lebo kauza tunelovania vojenských tajných služieb sa z pohľadu tejto vlády celkom popsula! Samé zavádzanie, výmysly, klamstvá, účel, zariekal sa minister, veril svojim nominantom, odmieta zodpovednosť, lebo to všetko Radičovej vláda a vrchol spolupráce dostal podobu premiérovej garancie a dôvery ministrovi obrany. Už je však z toho iba ten rozbitý krčah, do ktorého už nikto nikdy z tejto strany vodu nenaleje a zostala iba hanba lži a fakt, že vojenskí agenti „verní štátu a strane“ predsa len kradli, vie sa to, bude sa to dať dokázať a tak je tu zasa priestor všetko na poslednú chvíľku a za každú cenu zachrániť! Suchodolinský a Tibenský, Radičová a Galko, všetko jedno, teraz je dôležité presne to, čo vymyslel vynaliezavý poslanec strany SMER Tibor Lebocký! Za všetko je zodpovedný poslanec Galko, ten, čo vtedy, keď sa ten hriech objavil ministroval a mal to všetko odhaliť, vyšetriť a zodpovedných potrestať! Neurobil to, nech teda vyvodí voči sebe zodpovednosť a nech sa vzdá poslaneckého mandátu! Komu by sa to náhodou vôbec nepozdávalo, tak ako celkom iste tomu nešťastnému Galkovi a každému rozumne uvažujúcemu občanovi, nemá šancu to do sveta vykričať ako tí mocní, nuž a presne tam je tá nástojčivosť potreby mať generálnu prokuratúru „konečne dobre usporiadanú“! Ba je v tom ešte aj jedna neznáma veličina – čo myslíte, majú orgány zodpovedné za vyšetrovanie trestnej činnosti aspoň toľko sily, že navrhnú zbaviť tú „žalobabu“ ochotnú všetko usporiadať a pomenovať mlčanlivosti, aby sa pravda dostala na svetlo sveta!? Ktohovie, lebo potom by už celkom iste aj všetci strane SMER verní a mať pre ňu svoj hlas do volieb pripravený – ale nemali z toho profit – vedeli, že všetko je naozaj iba hra o vlastný profit !
Veru a nedá mi nepokračovať v pochybnostiach, lebo mať istotu je pre SMER základ všetkého a tak je viac ako isté, že pokračovanie kauzy už uhádne vlastne každý! Ale práve preto je tá otázka z nadpisu nástojčivá a podstatná – Slováci, Slovensko, je to normálne ?!
