Na Božie narodenie, ako voláme z prežívajúceho zvyku prvý vianočný sviatok ma poprosila, aby som jej poskytol služby pri ceste na bohoslužby, lebo hoci do nášho kostola na sídlisku naozaj nie je ďaleko, je to priveľká turistika najmä v zimnom období, ako sa hovorí, tam poriadne dolu kopcom a nazad ešte horšie smerom nahor a hoci zo svojho obloka vidím zvonicu, ktorá je samostatná, voľakde v polovičke toho briežku nad kostolom, vidím z nej iba priestor pre zvony a kríž, všetko ostatné sa dá iba tušiť a uveril som, že budem prospešný jej dôstojnosti. A ako sa ukázalo, veru aj sebe, lebo...
No, budem spravodlivý, keď sme sa vracali nazad, naozaj tesne pred obedom, poprosila ma, či by sme sa nemohli zastaviť aspoň na chvíľočku pred Františkánskym kostolom, kde je nový, vyrezávaný Betlehem v celkom svojskej podobe aký vraj ešte nevidela a keďže jej bolo jasné, že je to svojim spôsobom zachádzka do mesta sľúbila, že mi požičia jednu knižku, ktorú som celkom iste ešte nečítal. Jasné, bol som naozaj zvedavý na jej hodnotenie tej vyrezávanej nádhery, kde sú postavy v podobe hláv v tom ináč klasickom prostredí maštalky a hoci to charakter piety narodenia Ježiška vôbec neskazilo, bola to pre ňu priveľká avantgarda. Vraj v oblasti viery je pre ľudí lepšie všetko v umení reálne, lebo tajomstiev má samotná viera viac ako dosť a cez - izmy, povedala to presne takto, sa mnohé komplikujú a vlastne voľačo na tento spôsob je aj tá knižka, čo mi ponúka. Vraj či som ju náhodou už nečítal – Vyznanie, od arcibiskupa Róberta Bezáka, lebo aj v tom je ich naozaj viac ako dosť!?
Takže tú Bezákovu spoveď teraz čítam, hoci je to svojim spôsobom duma o celkom iných myšlienkových pochodoch, ako sa dá charakterizovať spoveď duchovného, o ktorom som počul naozaj veľa mimoriadneho, ba celkom extrovného priamo z Trnavy, kde na arcibiskupskom stolci vystriedal mne osobne známeho arcibiskupa Sokola a kde mám veľa priateľov i rodiny, ale sestra Agáta už mi mnohé, čo charakterizuje jeho súčasný život priblížila viac ako exkluzívne vedomosťami reálnymi.
Bez záruk, od kolegu, mnícha z rádu Františkánov iba zo včerajšieho dňa, ale vraj to nie je klebeta, ale čistá pravda a podľa nej to naša hierarchia katolíckej cirkvi nedovolí interpretovať medzi veriacich slobodne a bez obmedzení. Samozrejme, prekvapilo ju, koľko o tej kauze viem, aký to malo medzi veriacimi v Trnave priebeh a koľko v tom bolo zákernej účelovosti, čo je podľa nej neuveriteľná hriešnosť a pre mňa bolo prekvapením, že verila skôr Bezákovi a aj jeho knihe než svojim nadriadeným. Vraj mu verí veľa cirkevných hodnostárov, veľa kňazov, vraj ešte viac rehoľníkov, čo sú bližšie k obyvateľom a k jeho starostiam a fakt, že zisk z tej knihy, teda z jej predaja, čo sa rozchytala v priebehu niekoľkých hodín a už sa zaprášilo aj po druhom vydaní, ktorý arcibiskup Bezák daroval dobrovoľníkom v sfére cirkevnej dobročinnosti vrchnosť nepovolila, ju zhrozil!
Nevie si s tým poradiť, nerozumie takémuto prístupu, odmieta ho a vlastne väčšina veriacich to nedokáže akceptovať a vysvetlenia ani neprichádzajú, takže mi naozaj nevie povedať voľačo zodpovedné a celkom isto iste korektné. A to už vraj vie aj to, čo u nás naozaj nikto nevie, lebo arcibiskup Bezák zo Slovenska odišiel celkom narýchlo, bez rozlúčky, nemal zrejme odvahu prekročiť múry, čo okolo jeho osoby vystavala vrchnosť z Konferencie biskupov Slovenska a ona sama vraj už niekoľko dní vie, kde je a ako sa tam má!!! Sestra arcibiskupa Bezáka je jej priateľka, vraj prvotriedne vzdelaná a erudovaná vedátorka Gabriela, býva v Bazileji a hoci tiež nevie o bratovi všetko, predsa len, o jeho mieste súčasného pobytu je informovaná. Je „doma v kláštore v mestečku Bussolengo“, čo je vraj vidiecka enkláva vari dvadsiatich tisícok predovšetkým poľnohospodárov, vybudovali ho františkáni už naozaj dávno, hovorí sa vážne o 17. storočí a zaujímavé je potom veru aj to, že areál kláštora redemptoristov je ešte stále charakteristickým športoviskom s viacerými ihriskami. Bola tam vraj škola, ale už naozaj nie je, povedala mi sestra Agáta, už je to iba starobinec redemptoristov pre celé Taliansko a čo ona vie, vraj ich tam nie je ani desať!
Podľa nej je to miesto, ktoré sa stane pre arcibiskupa Bezáka v pravom slova zmysle vyhnanstvom, kde jeho duševné kapacity a potenciál nedostanú žiaden priestor, bude odsúdený na mlčanie a poslušnosť, čo podľa nej znamená pre kresťanov nielen u nás veľkú stratu. Vyniká to v ponuke Vatikánu predovšetkým teraz, keď pápež František priniesol do vysokých kruhov katolíckej viery nové metódy práce, veľkorysý pohľad na skutočnú prácu v Pánovej vinici, ako sa v jej kruhoch hodnotí práca s občanmi na celom svete a podľa nej všetko vyzerá tak, že pobyt arcibiskupa Bezáka na tejto adrese bude najmenej jedným rokom absolútnej exkomunikácie. Nikto ako keby nevedel, že už je za múrmi kláštora, nikto ho nevidel, ani len zamestnanci z radov miestnych obyvateľov a celkom iste to nebude ten spôsob aktívneho života kňaza, na ktorý sa arcibiskup Bezák v predstihu tešil. Možné je však veru aj to, že zachovať anonymitu jeho pobytu tam je príkaz a to bude ešte horšie, lebo prekonať takúto bariéru nezvládne nielen on, ale veru ani verejnosť čo mu praje!
Veď si len predstavte, prišiel tam človek, čo viedol arcibiskupstvo, podieľal sa na práci cirkvi v rozsahu celej krajiny, bol jednoducho aktívnym a kreatívnym, ale aj prísnym a náročným nielen v otázkach viery, ale aj hospodárenia s cirkevným majetkom, jeho kontakty s občanmi mali stále sa rozširujúce obzory a možnosti, vyučoval teológiu, stal sa pre kresťanov osobnosťou hodnou nasledovania a tu, z ničoho nič, bude potrestaný nečinnosťou! Už som si to ako akúsi „veštbu“ prečítal aj vo Vyznaní a keďže sa akurát v tomto ohľade nedá nič predpovedať a celkom iste ani nie zaručiť, budem arcibiskupovi Bezákovi iba držať palce, aby mu osud a vôľa Pána dopriala mnoho dobrodincov a pomocníkov, čo na jeho osud a krivdy upozornia pápeža Františka, lebo aj sestra Agáta mi pri našej rozlúčke potvrdila, že je to v cirkevnom živote u nás a celkom iste aj v celom svete voľačo ako osobná krivda celkom nevídané. Ona sa už modlí, aby sa veci pohli k spravodlivosti vraj ešte skôr, než bude arcibiskupa Bezáka bolieť aj chrbát od tej pokory a poníženia, nielen duša a srdce, že aj viera nemá iba tie podoby, čo jej náš Pán a Boh predpísal!
