Ten titulok, čo dvojstrane dominuje znie – Nie je Cigán ako Cigán a má neuveriteľnú výpovednú hodnotu, lebo celkom jednoznačne klasifikuje znalosti väčšinového obyvateľstva Slovenska o národnostnej menšine rómskeho pôvodu ako nedostatočné a veru je to nielen pravda, ale veru aj krivda pre nás všetkých! V 21. storočí sa v rómskych osadách žije naozaj nedôstojne, bez samozrejmostí potrebných k normálnemu životu ľudí, bez možností sa k nim dopracovať, ale je celkom ľahko dokázateľné, že tí ľudia dokážu aj tak žiť v primerane dôstojných podmienkach, teda nie sú zaostalými bez potreby dokázať sebe i iným opak!
Ten kontext s realitou toho druhého sveta je potom daný napríklad krádežami elektriny, materiálnych statkov a veru aj kriminalitou prekračujúcou akceptovateľnú mieru porušenia integrity a slobody iných občanov, ale ak dovolíte, alebo s prepáčením, ak niet inej možnosti tak je takéto riešenie východiskom z najhoršej biedy! Dá sa tomu rozumieť, samozrejme nie to ospravedlniť či to nevšímavo obísť, naopak, presne to je priestor pre aktivitu väčšiny spoločnosti pohľadať cesty k náprave! A SME ich veru spoľahlivo našiel, pomenoval ich, dal im podobu dobrovoľnej misie v zložení traja redaktori, fotograf a videoredaktorka v trvaní týždenného pobytu v obci Kecerovce neďaleko Košíc, vymyslel tomu presný scenár v denných intervaloch a stanovil si ciele, národu v ucelenej podobe priblížiť všetky nuansy vzťahov a postojov občanov Keceroviec samých k sebe a k peripetiám života, ak ich hodnotí Róm a gadžo, alebo ak chcete, tak Cigán a biely, či ešte jasnejšie, náš alebo cudzí!
Trošku štatistiky v tomto ohľade naozaj nezaškodí a ak oficiálne štatistiky po poslednom sčítaní ľudu v roku 2011 hovoria, že Rómov u nás žije voľačo viac ako 105 tisíc, kvalifikovaný odhad je veru neskromnejší – 352 923 a z toho na východe krajiny, v krajoch Košice a Prešov je podiel obyvateľstva s rómskym pôvodom voči zvyšku Slovenska 60% , takže voľba SME – realizovať projekt akurát v Kecerovciach je nespochybniteľne správna!
Oblasti života, kde je rozdiel medzi kvalitou bývania a života Rómov a gadžov v geopriestore jedinej obce– teda tých Keceroviec - daný predovšetkým vizuálne, sa celkom prirodzene skúmaniu tej utajenej, ale o to zásadnejšej rozdielnosti, venovala veľká pozornosť už v príprave projektu. Tí dobrovoľní prieskumníci to naplánovali precízne a dôsledne, ako dokonalý rozvrh práce a tak vieme, že utorok venujú skúmaniu vzdelávania v komunite, predovšetkým predškolská, povinná školská a tá vyššie hodnotená stredoškolská dochádzka detí a mládeže, ak je vôbec v ponuke, jej zázemie a sociálne či finančné možnosti, v stredu je na programe práca a sociálne dávky, vo štvrtok sa dozvieme, ako je to so zdravím v rómskom etniku, v piatok sa bude skúmať bývanie a realizované stavby no a v sobotu je na programe bezpečnosť a spolunažívanie obyvateľstva obce – teda všetko je iba realita daná životom a jeho réžiou!
Verte mi, podmienky toho života, na ktorý SME upozorňuje a ktorý bude monitorovať celkom iste seriózne a bez manipulácie sa vyznačuje špecifickými danosťami, čo veru vôbec nie sú samozrejmou normou života Slovenska. Dnes je Rómov v Kecerovciach väčšina, v ich komunite ročne pribúda najmenej stovka novorodencov, kým medzi bielym obyvateľstvo iba 5, no pred štyrmi desiatkami rokov to bolo presne naopak a hoci sa – ako sa hovorí – naozaj dejú veci – spolužitie oboch etník je bezkonfliktné, navzájom sa dokážu tolerovať i akceptovať. Vraj to súcitenie má najčastejšiu takúto podobu – ak je to o živote a smrti, či o neuveriteľnom hladovaní, potom sa nad krádežou prinášajúcou spásu dá oko prižmúriť!
A vôbec, to navodenie atmosféry na avizovanej dvojstrane denníka je úžasne presvedčivé, lebo naozaj nie sme na to privyknutou čitateľskou obcou dostať toľko dôležitých informácií na jednej kôpke a tak presvedčivo, bez zábran či potrieb voľačo predstierať. Je tam opis všedného dňa, keď sa na pošte vydávajú sociálne dávky, s prezentáciou všetkého, čo akurát k takejto zázračnej hojnosti patrí, dostanete informáciu aj o tom, ako kšeftári s čiernym tovarom presne vedia, kedy ľahko a samozrejme bez paragónov predajú naozaj všetko ako veľkoobchod, nielen zemiaky či ovocie, dozviete sa, že v obci je kňazom Róm a ako dlho mu trvalo, kým sa tam etabloval a ako je to s vierou jeho spoluobčanov, lebo z dvetisíc obyvateľov Keceroviec, mu pravidelne chodí do kostola iba 12 žien!
Ale vieru vraj v sebe nosia akosi samozrejme a úprimne, pre nich je však z pohľadu viery dôležitým obradom iba krst a pohreb, teraz už občas aj svadba a prijímanie, ale predsa len zaznamenáva pokrok! Bez prehnaného optimizmu, samozrejme, lebo si všetko to privykanie prežil na vlastnej koži pri nástupe na pastoráciu do tejto farnosti a dobre vie, že mu ako Cigánovi neverili vlastní a veru ani gadžovia, lebo rasizmus je tu stále cítiť celkom spoľahlivo! Viete si napríklad predstaviť, že voľakde na Slovensku jestvuje krčma, kde je prítomnosť Rómov všednosťou, sedia a pijú i zabávajú sa aj pri automatoch spolu s väčšinovým obyvateľstvom, ale za lano, čo oddeľuje tento priestor od terasy, kde je detské ihrisko, gril, biliard a stolový futbal nemá prístup ani jeden z nich!??
Ale verte mi, taká krčma v roku 2013 na Slovensku naozaj je, volá sa U Milana, jej majiteľ vlastní aj susedný obchod s potravinami a tvrdí, že s Rómami vychádza dobre, je s nimi kamarát celý život, ale... A nad barom visia tričká s anglickými nápismi typu Žiadne vzdelanie, žiadna práca, žiadne problémy, ale to vraj nič neznamená, to nie je provokácia! No povedzte, dá sa tomu veriť, voľakde uprostred Európy, keď sa takéto voľačo už celkom iste nedá objaviť ani voľakde v Johannesburgu???? Informovanosť nadovšetko, hovorí sa!
A pre úplnosť, svoj priestor vyjadriť sa už na samom štarte projektu dostal aj starosta obce Miroslav Galas – Zaufal a hoci bol tak trošku predsa len účelovejší ako všetko ostatné v tomto svojráznom regióne, bol celkom iste optimistom. Rómom verí, tvrdí, že väčšina z nich už o prácu usiluje a drží sa takéhoto spôsobu života, ba vraj si prácu aj závidia a zločinnosť je nizučká! Za tri roky jediné napadnutie a to vraj asi ani nebol domáci Róm a celkom iste už tu niet ani úžerníkov, v Kecerovciach ich vraj niet!
Viete, táto boľavá problematika rómskeho etnika ma interesuje už naozaj dlho, podľa svojich možností som o tom publikoval a ponúkal riešenia, celkom konkrétne a celkom iste nádejné, no ak to nerealizuje štátna moc, je to vždy iba ilúzia možnej nápravy. Tento projekt denníka SMRE je však naozaj veľkorysý, nepodarí sa ho nikomu ignorovať, ba ani tým, čo pri vzniku druhej vlády strany Smer cez splnomocnenca vlády pre rómsku problematiku Polláka Slovensku predstavili svoj plán a doteraz neurobili v tomto ohľade nič, ani len tú povestnú slamku nepreložili! Budem rád, ba úprimne šťastný, ak ich robota redaktorov a publikovanie očakávaných zistení v podobe článkov a finálneho zhrnutia čo dostaneme o týždeň, zasa v pondelok, poriadne podpichnú, ako špendlík v zadku či výčitka v svedomí, lebo bez reálnej moci sa nedá robiť naozaj nič!
Klasifikácia denníka SME má podobu mienkotvorný denník, to tvrdím dlho a spoľahlivo aj napriek tomu, že ho napríklad táto štátna moc obchádza , bagatelizuje a veru často aj žaluje, ale tentoraz to jednoducho dostane celkom inú hodnotu! Projekt SME v Kecerovciach a prívlastok seriál z rómskej dediny je dôkazom toho, že v týchto novinách pre riešenie problematiky menšín robia viac ako vláda, robia to premyslene a cieľavedome, v rámci svojich možností komplexne, aj s vyvodením záverov spolu s odporúčaniami pre zodpovedných a ak už ani to vládu Slovenska nepreberie k aktivite a zodpovednosti, budeme sa musieť nahlas opýtať. No povedzte, na kieho čerta nám takáto vláda potom je?
