Nechcem nič znevažovať a už vôbec ma neteší príležitosť na voľačo také, zdanlivo malicherné a nepodstatné ukazovať prstom, ale keďže je pravdou akurát to, že veľký hriech je pozliepaný z malých odrobiniek zla a stokrát nič položí na lopatky aj slona, potom sa povinnosť o tom rozprávať stáva potrebou. Na prvý pohľad to naozaj nemusí byť tou najdôležitejšou potrebou, predovšetkým vo vzťahu k verejnosti a k vytváraniu verejnej mienky, predovšetkým atmosféry, čo potom medzi ľuďmi evokuje, ale personalistika je dnes už sféra nielen osobná, ale veru aj celospoločensky dôležitá a ak sa veci neriešia výhradne s čistými úmyslami a predovšetkým rukami, potom je samozrejmým dôsledkom vznik nedôvery a pochybností - osobností i systému riadenia.
Akurát v súčasnosti je Slovensko, ba vlastne každý občan, čo je náhodou, či podľa vlastnej vôle, svedkom celej lavíny hanby a dôkazov o personálnych čachroch ministra Jahnátka z Ficovej vlády a hoci to trvá už naozaj dlho, ako keby sa to vrece nie a nie vysypať do prázdna. Rodinkárstvo, úplatkárstvo, obchádzanie zákonov a základných pravidiel personalistiky, korupcia a aj tak sa nič nedeje, všetci vidia, len zodpovední naozaj nič a to je zrejme presne ten princíp – máme spoločný dres, záujmy, sme v jednom tíme, tak čo?! Všetko sa počíta a hotovo!
Zdanlivo som odbočil, ale verte mi, je to naozaj o tom istom, lebo Úrad vlády po nástupe Róberta Fica na premiérsky post tvrdil, že bude celkom samozrejme aktualizovať zoznam zamestnancov tak, ako to zaviedla Iveta Radičová, aby bolo celkom jasné, kto tam vykonáva nevyhnutnú, profesionálnu prácu. Alebo aj ináč, vôbec nie je márne vedieť, či je ten tím na čele štátu jednofarebný a v názoroch jednotný, alebo iba profesionálne perfektne zladený, ako za Radičovej, lebo predstavte si, jej odborníci naozaj neboli členmi SDKÚ DS! V prvej Ficovej vláde ho obklopovalo osem členov strany Smer, teraz vraj už iba traja, ale pre istotu – takáto tabuľka z ponuky informovanosti a pre potreby štatistiky celkom zmizla a prišlo avízo, že sa už nebude obnovovať! Nedá mi nezapochybovať, či je to naozaj presný údaj, alebo voľačo „múdro utajené“, lebo akurát v takýchto prípadoch je mlčanie nad zlato. Viete, aj vo svojom vlastnom živote som sa s niečím, na tento spôsob pochybnej personálnej politiky stretol, na nižšej úrovni riadenia správy vecí verejných a veru aj pod vplyvom iných udalostí, ale to, verejnosť sa klamať nemá a nesmie mi bolo nielen mementom, ale veru aj rozkazom veci okamžite uviesť na správnu mieru.
Už som o tom, písal, znalcom mojich písomností na tomto portáli to pripomínam s povinnosťou umožniť im kontrolu správnosti spomienok, ale podstata problému premiéra Fica a toho môjho z minulosti je vo veciach cti a osobnej morálky identická. Obsadzoval sa post inšpektorky pre materské škôlky na školskej správe okresu, z ktorého sú dnes okresy tri – teda zodpovedný úrad. Výberové konanie bolo naozaj skvelou ponukou dokázať odbornosť a schopnosť v profesii, podmienky boli stanovené jasne a zodpovedne, aby som vylúčil akýkoľvek rušivý element spravodlivého konania a výberová komisia bola zostavená z expertov inej školskej správy. Rozhodlo sa, výber bol napokon jednoznačný, podľa verdiktu sa dáma čo zvíťazila predviedla v najlepšom svetle a verte mi, nielen pre mňa bola persónou absolútne neznámou.
Hovorí sa tomu zákon schválnosti, lebo keď sa v športovej hale mesta, kde som pôsobil, o chvíľu otvárali priestory nových služieb pre jej návštevníkov a bol som medzi pozvanými pri návšteve sociálnych zariadení som sa tam stal náhodným svedkom rozhovoru partie mladých ľudí. Rozprávali o „úspechu akurát tejto dámy“, čo uspela v konkurze, naozaj vraj ťažkom a konkurenčne zložitom a dozvedel som sa šokujúcu správu. Ako kamarátka viacerých z tejto spoločnosti sa dala počuť, že v tom nebola žiadna náhoda, ale jej šarm a prefíkanosť, lebo cestička na to vysnívané miestečko v štátnom aparáte viedla vraj cez moju posteľ!!
Nechcite vedieť, čo to spravilo vtedy so mnou, ako som to nedokázal predýchať, lebo po dvadsaťročí práce v hutiach, keď mi komunisti zakázali ako nepriateľovi socializmu pôsobiť v školstve sa ma takáto klasifikácia mojej morálky dotkla neuveriteľne kruto. Už na druhý deň, hneď ráno, ba vlastne ešte pred začiatkom pracovnej doby, som sa s tou dámou rozprával podľa pravidiel rozhovoru na život a na smrť! Nezatĺkala, naozaj si ten fakt svojho víťazstva v konkurze previedla do podoby svojej výnimočnosti duševných schopností a veru aj fyzickej príťažlivosti a dostala odomňa jasnú ponuku. Nenastúpite, zmluvu dnes nepodpíšete a zabudnete, prečo je to akurát takto a na vás zabudnem aj ja! Verte mi, rozhodla sa naozaj rýchlo a mám akurát preto teraz oprávnenie byť prísnym sudcom účelovosti zlej personalistiky vo Ficovej vláde!
Bude správne ak svoje údaje o problematike zamestnanosti na Úrade vlády v najbližšom okolí nášho premiéra ešte rozšírim o vedomosť, že nielenže sa nepripravuje pre verejnosť zoznam zamestnancov podľa vzdelania a politickej príslušnosti, ale prekvapujúco nie je obsadené ani miesto riaditeľa kancelárie premiéra! Po voľbách bol na tento post menovaný František Határ, no v súvislosti s citáciou tohto mena v kauze Gorila sa viac ako záhadne stratil v hlbinách mlčania typickom pre túto časť života Róberta Fica a čo ako je to atraktívne miesto, ba celkom iste aj dôležité, žiadne reči či nebodaj odborné debaty na túto tému sa nevedú!
A kto by si myslel, že je to svojim spôsobom dobré riešenie – čo sa nebude pripomínať na to sa zabudne, neuhádol! Teraz je najbližším a najkontaktnejším premiérovým spolupracovníkom jeho asistentka Jana Halászová, v oficiálnych pracovných tabuľkách vedená ako tajomníčka predsedu vlády a tam je tá galiba ukrytá celkom viditeľne. Je to presne tá dáma, ktorú paparazzi odfotili bozkávať sa v aute s Róbertom Ficom a pre istotu sa nikde, v žiadnych tabuľkách, inokedy celkom neodvolateľne rozhodujúcich o pracovných náplniach štátnych zamestnancov, nenájde ani len slovíčko o tom, čo je tak naozaj povinnosťou tejto premiérovej asistentky, alebo tabuľkovo tajomníčky predsedu vlády.
Nuž neviem, aké to bude mať konce, lebo čo ako sa naša bulvárna tlač a mediálna sféra vôbec usiluje byť v obraze, písať o premiérovi v takomto duchu pravdy, čo ako preukaznej a dokázateľnej, sa neodporúča. Z viacerých dôvodov, verte mi a bude lepšie, ak si tú širokú škálu ponuky priblíži každý výhradne individuálne, lebo naozaj nie je o čo stáť! Viete, prežiť dôsledky takto prejavenej zvedavosti na vlastnej koži, ako sa hovorí, môže byť aj drahé, alebo nebezpečné, na Slovensku je to s touto vládnou zostavou v praxi naozaj akurát tak! Lebo čo už, všetko z tejto sféry, ako som vám to priblížil, je potvrdením mnohých negatív systému vládnutia, s dominanciou osobnosti a v konečnom dôsledku z toho žiadne dobro veru nebude! Nikdy a v ničom, ba môj spovedník vždy pripomína - ani len v očistci by ho už nechceli. Vraj ani náhodou nie a to už je veru naozaj sila!
