A pozor, v širokej ponuke a presne záver mája roku 2013, čo bude zrejme dátum skôr pesimisticky preukazný než čo len všedný, naozaj vyniká. Rozmer galiby je širokospektrálny, má naozaj veľa podôb, v širokej škále rezortov bez výnimiek, ale predsa len, ak sa nespravodlivosť a diktát moci dotkne justičnej problematiky, pochybnosti o kvalite riadenia štátu začínajú celkom bytostne všedný ľud bolieť. Lebo čo už, paragraf zákona má byť platný všeobecne, bez výnimiek a ak to nie je z ničoho nič pravda, ak sa nájdu výnimky či nebodaj účelový postup chrániaci vinníka, je to hrubý prehrešok morálky štátnej moci. Ak by ste museli hádať, o čom to bude reč tak hneď prezradím, že drogový díler Baki Sadiki, ktorého náš súd v neprítomnosti odsúdil na 22 rokov za pašovanie drog z Turecka, v dokázanej skutkovej činnosti, veď jeho komplici už s trestom 15 rokov „využívajú naše nápravné zariadenia“ k prevýchove viac ako rok, je podľa svojho výroku nevinným!
Presne takto sa vyjadril v tej chvíli, keď ho naša súdna moc, po uplatnení medzinárodného pátrania odhalila na úteku v Kosove, tamojší policajti ho zatkli, vydali nám ho a vládnym špeciálom sme si ho priviezli domov. Ako keby nám všetkým predznamenal, že ten proces, s výrokom viny a trestu, čo prebehol v jeho neprítomnosti bol voľajakým divadielkom, s ktorým nemá vôbec nič spoločného a žiada prepustenie na slobodu, chce ísť za svojou rodinou, čo tu po roku 2011 zostala opustená.
Aby ste pochopili, on nič neurobil, pred ničím neutekal, o žiadnom súdnom procese vedenom s jeho osobou nevedel, o vynesenom rozsudku už vôbec nie a jediné čo žiada, je spravodlivosť! Nový súdny proces, nech sa preukáže jeho nevina a nárok žiť slobodne! Sila, pravdaže až neskutočná, lebo presne všetko citované v týchto súvislostiach svedčí o opaku! Predstavte si, že Sadiki pokojne doznal, že s rodinou bol v kontakte, aj keď žil v Kosove, tá ho v neprítomnosti na súde hájila právnikom a je dokázané, že informácie dostával pravidelne, ba mal podľa svedectva v Kosove aj návštevu, teda informovaný bol aj osobne, no a žiadosť o obnovu súdneho konania s takouto výhovorkou je potom jednoducho pohŕdanie našimi zákonmi.
A tak je verdikt Okresného súdu v Prešove obrovským prekvapením - jeho žiadosti o obnovu procesu vyhovel a hoci nikto nevie, aké mal na to dôvody, všetko zastavila až prokuratúra svojim odvolaním sa. Rozhodne krajský súd a verejnosť začína pociťovať obavy, že akurát tu začína účinkovať tá nekorektná sila, čo nivočí pravdu a zákon. Zbytočné hádať, či sa voľačo v takejto súvislosti vie, lebo prokuratúra má k dispozícii nahrávku telefonátu Baki Sadikiho s predsedom Najvyššieho súdu Slovenska Štefanom Harabínom, z ktorej jednoznačne vyplýva ich priateľský vzťah a hoci to akurát náš sudca najvyšší popieral a bagatelizoval, celkom iste to nie je fáma – dôkaz je realita! Bude to teda v ponuke pre národ znova aktuálne a koho celkom náhodou napadne to čo mňa, že sudca Harabín urobí všetko možné aj nemožné, aby sa to v kontexte s jeho osobou nikdy nespájalo, aby nebol v podozrení – veď uznajte, drogy, mafia a on, bezúhonnosť sama – takže možné je čokoľvek! Veru aj to, že nový proces prinesie nové dôkazy a ten čo dostal trest dokáže, že nespravodlivý, lebo je nevinný!
Nuž a ešte väčšia galiba s mocou čo ohýba paragrafy je akurát teraz na našom ministerstve obrany. Kauza tunelovania vojenského spravodajstva v období prvej vlády strany SMER, čo ako široko pertraktovaná, verejnosti známa, podložená osobnými svedectvami a listinnými dôkazmi sa ako keby zázrakom dostala do situácie hmla za nami i pred nami, veď sa vlastne nič nestalo, tak ani niet čo vyšetrovať a strana SMER rozhodla – že práve preto sa vyšetrovanie zastavuje!
Mali to jednoduché, vyšetrovanie v zmysle povinností parlamentu mal jeho Výbor na kontrolu vojenského spravodajstva a čo ako sa jeho členovia pod vedením predsedu Martina Fedora snažili, väčšina jeho členstva je v strane Smer a ich verdikt znie! Všetka činnosť výboru v súvislosti s kauzou údajného tunelovania sa zastavuje! Všetko to trvalo iba 15 dní, bolo to vzrušujúce a neuveriteľne kontroverzné, svedectvá a listinné dôkazy svedčili o realite prehrešku a zločinov v pomere 4:1 v prospech tvrdení, že vedenie VSS podvádzalo, manipulovalo a kradlo, ba tak akosi naviac sa všetky podozrenia dokazovali aj z celkom iných zdrojov, ale už 24. mája minister obrany Glváč rozhodol, že sa netunelovalo a niet čo vyšetrovať! Od stola, ako sa hovorí, per huba a tak je na mieste otázka, ktohovie načo je v našom vrcholnom legislatívnom orgáne voľajaký kontrolný mechanizmus, čo je to za demokracia na ten náš extra spôsob spravodlivosti a ktohovie, aké to bude mať konce!
Predseda toho kontrolného výboru Fedor sa síce rozhodol, že správu o vyšetrovaní vypracuje aj tak, napriek ministrovej vôli a rozhodnutiu, že sa vlastne nič nestalo a jeden jeho člen, vôbec nie prekvapujúco Ľubomír Galko, exminister obrany predchádzajúcej vlády, sa prezentuje zbieraním podpisov na podporu iniciatívy odhaliť hriechy vo vojenskom spravodajstve, lebo spravodlivosť treba zaručiť! Podľa jeho zistení je o tom na samotnom ministerstve obrany veľa dôkazov a tak sa rozhodnutie, urobiť za všetko zodpovedným akurát vedenie tohto rezortu javí ako menovanie capa za záhradníka. A aby to bolo dostatočne preukazné treba vedieť, že členom výboru na kontrolu vojenských tajných služieb, čo sa rozhodujúcou iniciatívou a hlasovaním zasadil za zastavenie vyšetrovania je štátny tajomník ministerstva obrany Daniel Duchoň presne z čias, keď sa všetko dialo v reálnom čase, teda za prvej Ficovej vlády a uznajte, v tej chvíli už je to viac ako iba voľajaká šťavnatá klebeta!
To viete, patrím k tým občanom, čo odhalené skutočnosti považujú za realitu, aj prvé reakcie ministra Glváča tomu nasvedčovali, boli rozpačité a veru aj klamal, v informovanosti a oboznámení sa s dokumentáciou v čase a je celkom zvláštne, že inokedy aktívna prezentácia postojov a dôkazov v podobe tlačoviek je celkom nulová! Nič, zero, nula, ako sa hovorí, predovšetkým sa nedovoľuje žiadna novinárska zvedavosť či nebodaj priamo informačná impertinencia a ktohovie, ako sa napokon skončí cestička tejto kauzy v azimute prokuratúra!?
Nie je potom nič prekvapujúce, že kontakty verejných činiteľov, akurát z vojenského spravodajstva v kauze zapletených, pánov Ľubomíra Skuhru a Juraja Šeba, so svetom Jána Slotu, predovšetkým s jeho osobným pobočníkom a vlastníkom vlastne všetkého jeho majetku Georgesom Gansém, ktorý tento exšéf strany SNS dodnes používa, vyvolali búrku záujmu a predovšetkým pochybností a podozrení, čo je za tým, čo to znamená, aký to má pre Slovensko skutočný dosah, lebo ako sa hovorí, veru to nebudú čistučké spolky!! Nech však neprekvapuje, že zodpovedným sa ešte nič nezdá byť podozrivé, nemali čas sa interesovať a zaujímavé to bolo v prípade pána ministra Glváča, lebo tie fotografie z Beninu sú aspoň také presvedčivé, ako ten telefón Sadiki – Harabín!
Ako som napísal v titulku, kto na to má, ten veru presne tak aj koná a nám ostatným je k dispozícii ... , naozaj, aké sú naše možnosti, aspoň hádajme!
