Bývalý člen KDH sa prezentoval ako ambiciózny politik už v prezidentských voľbách, v súboji o voliča dosiahol nevídaný úspech ziskom 21% a vôbec nie prekvapujúco sa rozhodol, svoje osobné predstavy o riadení štátu urobiť základom myšlienok vlastnej politickej strany. Nechce ju špecifikovať, aká tak naozaj bude, či pravicová, ako sa dalo očakávať, naopak tvrdí, že bude zázračne a tajomne lepšia než takáto klasifikácia a rozhodol sa ju pomenovať Sieť. Hovoril o tom už dlhšie, páčilo sa mu, keď to vysvetľoval ako siete spájajúce ľudí po celom Slovensku do služby občanom a to sa bude odrážať aj v návrhu na vnútorné usporiadanie strany do mriežky s dvomi osami spoľahlivých kontaktov.
Má predstavu o tom, že centrály Siete budú v 28 sídlach, tie budú sídliť v dvanástich najväčších mestách a v prirodzených 16 prirodzených regiónoch Slovenska a to viete, to okamžite vyvoláva predstavu akurát o tom, ako si v Sieti predstavujú usporiadanie krajiny v regiónoch. Radoslav Procházka sa však zaoberal skôr praktickými potrebami štartu strany Sieť do reálnej politiky povinností – je to metafora o vizuálnej predstave pomoci pre tých, čo ju potrebujú, ak sa ocitnú v núdzi, čo by ich spoľahlivejšie ochránilo pred pádom ako pevná sieť záchrany a v takomto kontexte sa ten jednoduchý názov a aj slogan z toho vyplývajúci dá hodnotiť ako dobrý nápad. Je v tom cítiť predovšetkým záujem o človeka vo všetkých oblastiach života u nás, od samého začiatku je občan preferujúcou zložkou interesu, naozaj v každej obci či regióne Slovenska a naozaj to bolo cítiť!
Zvedavosť vzbudzovala aj presná charakteristika strany, jej profesionálna orientácia podľa filozofických pravidiel a noriem, predovšetkým, na koho sa chcú podobať a proti komu budú prvoplánovo, ale v tomto už mal Radoslav Procházka jasno! Neviem, kto dnes predstavuje klasickú pravicovú stranu, Sieť však chce byť predovšetkým protiváhou Smeru. Tým však neoznamujem, ako naše krédo, že ideme s niekým bojovať, to naozaj nie, my sme tu za niečo – aby tu doma bolo lepšie!
Uznajte, ako heslo, s ktorým prípravný výbor odštartoval zber podpisov pod petíciou so žiadosťou o uznanie Siete za oficiálnu politickú organizáciu to vôbec nie je márnosť, naopak, bez veľkých slov a ešte väčších sľubov je tá orientácia priama a jasná, dá sa jej veriť, sám Procházka už to osobne národu predviedol, ba možno aj dokázal! Záujem politikov zo samosprávy je značný, nie je to prázdna rétorika, naopak, viacerí dobre známi a úspešní už sa k jeho politickému krédu hlásia a dá sa očakávať, že to petičné úsilie, získať 10 tisíc podpisov bude mať rýchly priebeh a do komunálnych volieb už bude Sieť oficiálnou stranou a presvedčí, ako to má dobre vymyslené a akých ľudí bude do volených orgánov navrhovať!
Preberal som možnosti nového politického združenia na našej, zbytočne štrukturálne neurovnanej politickej scéne vlastne hneď potom, keď už tlačová beseda predstavila všetky povinnosti a predovšetkým plány Radoslava Procházku s novozaloženou politickou stranou, so susedom Jožom, dlhodobo nezamestnaným a hlavou rodiny, kde nemá prácu v mieste bydliska ani manželka a vlastne voľajakú trvalú ani jedno z troch jeho detí, takže ich má roztratené naozaj široko ďaleko a nestretli sme sa všetci ani len cez Veľkú Noc! Znášal to neuveriteľne ťažko, je depresívny, manželka smutná až k zúfalstvu a dcéra nemá k takýmto stavom ďaleko, lebo sa pripravuje na materstvo a to bude koniec jej zamestnaniu, čo nemá klauzulu zaručujúcu trvalý pracovný pomer. Skôr sa mi žaloval, ako je to v tejto spoločnosti, čo nám má prinášať konečne radosť z demokracie a osobnej slobody, ale keď sme sa rozchádzali dostal fantastický nápad!
Oči sa mu rozžiarili, dikcia slov narástla, sila hlasového prejavu rovnako tak a veru si ho na Hlavnej v Prešove všimlo viacero občanov. Lebo čo už, ako nápad to vôbec nebolo zlé, hoci tomu chýba vlastne všetko, čo by z toho urobilo možnú realitu. Pána, to by bolo, keby to ten Procházka a tá strana Sieť vedeli urobiť v zákonoch tak, aby v každej rodine s deťmi, alebo aj bez nich, vždy, aspoň jeden rodič mal zaručené trvalé zamestnanie! Aby sa nemuseli trápiť, obávať sa sociálnej istoty bývania, obživy, aby nevyšli na psí tridsiatok exekúciou, vyhnaním z prenájmu, neplatením o elektrinu a plyn, lebo ten prípad, čo som videl v telke, ako mama od štyroch detí odišla pracovať do cudziny a tatkovi potom sociálka vzala deti a z neho sa stal zúfalec s kreditom nezodpovedného otca je ešte horší osud, aký máme my doma!!! Napíšem to tomu Ficovi, keď voľakedy komunisti urobili z práce povinnosť zo zákona, nech to on, ako ich pokračovateľ urobí s malou obmenou – jeden z rodičov či z manželov prácu dostať musí! A bude poriadok! Alebo to našepkám Procházkovi a všetky voľby koľko ich tu bude vždy vyhrá, ak takýto zákon navrhne a presadí!
Jožovi nikto neoponoval, nikto mu ani neradil, všetci zrejme vedeli svoje, ale ani sa neuškierali, naopak, boli to také úsmevy popod fúz, ako ten môj. Dobromyseľný, s takou tajnou predstavou, čo keby sa to stalo realitou a tak ponúkam aspoň takúto možnosť príjemnej fantázie všetkým, čo si to prečítajú.
