Jasné, účelovosť konštatovania, ale čo sa dá robiť, ináč sa to v tomto prípade a v širokej škále náležitostí čo s tým všetkým nevyhnutne súvisia ani nedá, lebo mnohorakosť zástoja tejto osobnosti v živote slovenskej spoločnosti je celkom bezbrehá a vynechať jeho zásady poznávania a hodnotenia reality našej prítomnosti by bol hrubý nedostatok, absolútny anachronizmus a historický omyl, čo by nám dejiny jednoducho neodpustili.
Radšej to spresním a ako tvrdenie špecifikujem, lebo nič sa nedá robiť, v histórii Slovenska prišiel medzník, ktorý jednoducho podmieňuje voľačo na spôsob záverečného zhrnutia jednej fázy vývoja našej domoviny a aspoň naznačuje, čo bude nasledovať, lebo nič sa nedá robiť, zásady politiky vedenej stranou Smer sú nemenné – ku krajším a úspešným zajtrajškom! Tak ako voľakedy, ale nepohoršujte sa, to naozaj nie žiaden anachronizmus, to sa len nesmiete báť obzrieť sa s istotou, že presne tieto princípy riadenia národa sú správne! Najlepší syn Slovenska sa stane aj prvým občanom, rozhodol sa správne, je kandidátom na post prezidenta a presne takto je to aj historicky predurčené, či sa to komu páči, alebo aj nepáči!
Jeho politická strana Smer je tu už dlho, bol premiérom vlády v rokoch 2006 – 2010 a od jari 2012 až doteraz už konečne v podobe moci zvrchovanej, ako to predurčuje tradícia spred udalostí, na ktoré sa on osobne ani nepamätá a vôbec nebude na škodu, ak si to v sile takéhoto odkazu vychutná celý národ, aby nenastali žiadne pochybnosti, či je to presne v takejto podobe pre všetkých užitočné. Lebo spravodlivo, než prišiel k moci Smer bola tu k dispozícii iba nejednotnosť názorov viacerých politických subjektov s prívlastkom vraj demokratická súťaž a spravodlivo, veď to boli celkom zbytočné spory ba škriepky! Dnes je voľačo na tento spôsob správy vecí verejných nemysliteľné, je tu jednota postojov v zákonodarnom zbore Slovenska, dominuje v ňom po voľbách víťazná väčšina členov strany Smer, je tu vláda krajiny na čele s ním, premiérom Róbertom Ficom a aby to bolo dokonané naozaj v nezvratnej podobe istoty, ktorej sa v tomto prostredí naozaj dôveruje, je treba mať definitívu aj v osobe prezidenta republiky!
Stáva sa teda zárukou aj v tejto rovine očakávaní, verejne sa zaviazal na prezidentský post v marcových voľbách roka 2014 kandidovať s úplnou vážnosťou a zodpovednosťou a až potom, keď sa to stane realitou to bude záruka, že Slovensko sa ničoho nebude musieť obávať! Jasné, netvrdí, že súčasný prezident Ivan Gašparovič nie je pevnou súčasťou terajšej vládnej moci, hoci nie je členom strany Smer, veď sa k nej verejne hlási ako pevná aj keď iba iluzórna súčiastka, ba v historickej podobe súvislostí je aj tak jej nespochybniteľným členom, no nič sa nedá robiť, istota sa stane oceľovou až v tej podobe, o ktorej Róbert Fico jednoznačne rozhodol! Všetky tri najhlavnejšie posty na Slovensku budú patriť členom strany Smer, lebo tak je to správne aj historicky!
Nuž teda tak a presne v tejto chvíli ma ako nepresvedčeného a vlastne pochybujúceho občana atakujú predovšetkým neistoty, či je to všetko s označením „made in Smer“ pravda. Či v tom všetkom nemá vedúcu úlohu vypočítavosť tvorcu toho politického zázraku v podobe vraj dokonalej a bezchybnej politickej strany s ľavicovou, socialistickou filozofiou a zásadami, lebo nič sa nedá robiť, historická pravda to celkom spochybňuje. A na dôvažok, celkom všetko zosmiešňuje tvrdenie, že tú stranu spolu s ním stvoril a vymyslel reprezentant triedy kapitalistov, ba naviac, vraj aj mág reklamy a propagátor tvorby ziskov z každého možného i nemožného kšeftu a keďže práve toto je dnes krédom osobného života každého „pravého“ člena strany Smer, moje pochybnosti sa veru stávajú tiež istotami!
No fuj, pravda, ale nič sa nedá robiť, obzretie sa v čase a naozaj všetky tie veľké omyly, lapsusy či prešľapy, alebo presnejšie, aj protizákonné skutky a finančné škody spôsobené štátu rozhodnutiami tohto politika - s ambíciami byť pre Slovensko tým najdôležitejším a prvým dokazujú, že služobníkom falošných predstáv a osobnej účelovosti je výhradne on sám! V origináli a vo vlastnej réžii!
Je celkom správne povedať to nahlas ešte v tom starom kalendárnom roku, ako bilancovanie vecí minulých, lebo do Nového roka sa má vykročiť iba od čistého stola a s predstavou, ako to má byť spravodlivé pre celý národ.
