Zvláštnosť tej odpovede je predovšetkým v tom, že sa nedotýka merita veci, o ktorej sa chcel budúci prezident Slovenska so svojim predchodcom rozprávať – formality sprevádzajúce zmeny na vedúcom poste sú procesnou samozrejmosťou, sú dané nielen predpísaným protokolom, ale celkom iste aj priamou réžiou odstupujúcej a nastupujúcej persóny presne tak, aby to vyhovovalo aj ich predstavám a tá politická oblasť bola do toho všetkého zatiahnutá ako „celkom škodlivý vírus“ myslenia hovorcu Trubača! Aby bolo jasné, osobuje si právo hovoriť v mene tých starých vtipov – spája svoju interpretáciu odkazu zosobnením seba samého s prezidentovým prianím, presne tak ako tie staré školnícke fóry – ja a pán riaditeľ sme sa rozhodli a naviac, ktohovie, aká je pravda tak naozaj, lebo v svojej kariére hovorcu prvého občana štátu vyprodukoval už toľko nepresností, účelovostí a klamstiev, že ako sa hovorí, je toho dosť aj na rozdávanie!
Všetko sa pre Ivana Gašparoviča začalo po novembri 1989, keď sa ako generálny prokurátor mal podieľať na rozhodujúcom boji revolúcie proti komunistickej diktatúre a moci. Archívy ŠTB, ktoré sa začali tajne likvidovať mal chrániť pred zneužitím akurát on, ako generálny prokurátor celkom jednoznačne a vôbec nekonal! Mlčal a nebolo vôbec prekvapením, keď ho prezident Václav Havel nemilosrdne odvolal a skritizoval, čo viac ako prekvapujúco jeho dôveryhodnosť v zmysle očakávaní demokratických zmien v spoločnosti vôbec neovplyvnilo.
Náš súčasný pán prezident je osoba skôr intuitívna, než voľajaká striktne korektná, svoje bezprostredné reakcie nám ponúkal vlastne v priebehu celej svojej politickej kariéry a všetci si celkom dobre pamätáte, ako „úctivo“ nám priblížil prianie nášho prvého prezidenta Michala Kováča, keď chcel rokovať s predsedom Národnej rady! Musíte vydržať, volá ma ten starý ... ujo sa stalo okrídlenou frázou hodnou jeho útlocitu rovnako tak, ako keď už ako prezident sotil pre výťahom v hokejovej hale do premiérky Radičovej s „úmyslom byť vtipný“ a slovami – nezavadzajte tu dokumentoval všetkým, že byť nad vecou dokáže celkom ľahko a kedy sa mu zachce!
Teraz sme však dostali dôkaz aj o tom, že býva aj uvážlivý a hovorí až po zrelej úvahe a skúmaní podstaty vecí, ale nie vždy sa mu to vydarí! Tie reči pri nástupe Ivety Radičovej do výkonu funkcie premiérky o tom, čím a kým sa cíti byť v kontexte s odstupujúcim premiérom Ficom a stranou Smer ho budú celkom iste ako politika a predovšetkým „čestnej osobnosti“ škrieť do konca života a ešte horšie to bude s tým zarytým mlčaním o istých epizódach vo vlastnom živote, ktoré sa stali dôkazom jeho prinajmenej nekorektnej reakcie! Aj vtedy sa spoliehal na svojho hovorcu Trubača, ten „pravdu“ vysielal do sveta vo vlastnej interpretácii klamstiev podľa svojich predstáv a Slovensko veru dodnes nevie, kde v tých inkriminovaných časoch nebezpečných a tragických poľovačiek náš pán prezident vlastne bol?! Zvláštne, Trubač tvrdil, svedkovia vypovedali a polícia nám doteraz neprezradila, ako to bolo naozaj, keď sa stala tragédia a náš prezident sa správa celkom tak, ako keby sa ho to vôbec nedotýkalo!
No čo už, je to jeho svedomie a jeho zodpovednosť, ale na sklonku svojej kariéry na poste prvého občana tejto krajiny by ho malo prinajmenej zlostiť, že v súvislosti s jeho skutkami a rozhodnutiami história mnohé uzavrie nejasnosťami a podozreniami, ktoré tam zostanú ako pachuť a špinka namiesto čistoty všetkých spomienok. A ak sa Ivan Gašparovič rozhodne napísať svoje memoáre, nech si dobre rozmyslí, ako sa s touto svojou kontroverznou vlastnosťou rozprávať a aj mlčať, iba podľa tajných zásad svojej „mravnosti a čestnosti“ vysporiada.
Sami vidíte a verím, že aj pochopíte, že odmietnutie stretnutia so svojim nástupcom v úrade prezidenta ja voľačo viac ako svojské a ak by ste to predsa len odmietli akceptovať ako dôkaz jeho inakosti tak ešte jeden dôkaz! Jeho predchodca v úrade Rudolf Schuster potvrdil, že pri výmene po voľbách Ivan Gašparovič nemal záujem sa s ním stretnúť, ba podobnú skúsenosť má aj Iveta Radičová a teraz teda aj Andrej Kiska a zrejme to bude voľajaký syndróm prechodu moci, čo mu robí starosti, alebo ktohovie, aká ešte iná mimoriadnosť?! Kdesi v hĺbke svojej občianskej nevyspytateľnosti či priamo zlomyseľnosti aj pripúšťam, ba kalkulujem aj s jeho obavami, že sa mu stane tá galiba vyplývajúca z jeho výnimočnosti danosti breptať – teda „hereckej zámeny hlások“ a potom to všetko zostane v spomienkach ako debata o podchode, pochode, dôchodku, pohode, záchode, čo to hovorím, odchode z funkcie a to už naozaj nebude dôstojné tak, ako to dôstojné byť malo! On už asi bude zrejme akurát taký!
