Napokon sa to však všetko vrátilo do normálnych koľají, poobede, keď sme sa vrátili z „kontroly Solivaru“, aby sa obed zmenil na kalórie pochodu než voľajaký gram naviac, už tá magická potvorka fungovala – ku káve som sa dozvedel, že United konečne zasa vyhral a že voľby sú v pohode a v noci to bude to správne „nerváčenie“, kto z koho. Je to dramatický čas, je v tom nielen to napätie očakávania finálnej podoby, výsledky účasti a odovzdaných hlasov tomu, či onomu kandidátovi, ale v tomto prípade som si to predstavoval aj ako dobrý či zlý zajtrajšok, lebo nič sa nedá robiť, učitelia strany Smer a jej prezidentského kandidáta Fica mi z mladosti, dospievania, zrenia, štartu do života i ku kariére sypali pod nohy nielen brvná, ale aj poriadne kamene, aby som nezabudol, že „nepriateľ socializmu“ sa nemôže považovať za demokrata! Presne takto som si to vymyslel už dávno, ak náhodou vyhrá Fico a tým sa jeho Smer stane diktatúrou na Slovensku, začnem nosiť čiernu stužku vo fazóne a stanem sa skeptikom v očakávaní všetkého budúceho!
A potom už bolo 22. hodín, Zlatica Puškárová privítala pri obrazovkách nás i svojich hostí a naznačila aj scenár povolebnej noci. Ako pred dvoma týždňami s ňou za stolom sedeli Marián Leško a Eduard Chmelár, trúfali si vysloviť svoje tipy volieb, skôr iba v náznakoch, to podľa toho, ako sa obaja prezidentskí kandidáti v kampani správali a potešilo ma, že sme to cítili celkom rovnako! Serióznosť Kisku a falošná účelovosť s úmyslom vyvolávať pohoršenie, celkom násilne a neseriózne, čo viedlo k eskalovaniu napätia u samotného autora takéhoto postupu Róberta Fica, čo viedlo celkom prekvapujúco nie k jeho stupňovaniu, ale naopak, všetko sa začalo strácať nielen v únave, ale predovšetkým v osobnom sklamaní, že taktika medzi občanmi naozaj nevyšla.
Mozaika večera ožila reportážou z príchodu Róberta Fica do svojej volebnej centrály, kde ho už netrpezlivo očakával štáb i priaznivci, ale aj zvedaví reportéri a dozvedeli sme sa, že má informácie o najmenej desaťpercentnom náraste počtu voličov oproti prvému kolu, prežil vraj deň s dobrým obedom u mamičky a dá sa vraj vidieť až potom, až keď to bude všetko celkom jasné!
Obaja komentátori povolebného diania potom tak trošku prekvapujúco meditovali o adresátoch Ficovej kampane, predovšetkým, občanov s akými názormi a postojmi k životu na Slovensku najčastejšie oslovoval a skonštatovali, že to naozaj nebol ten klasický sociálno demokratický volič, ale Chmelár to klasifikoval až kruto – vraj to je presne také zloženie, aké patrilo voľakedy k HZDS! V Čechách to malo neuveriteľne zlý ohlas, kritizujú nás za neuveriteľnú polarizáciu celej spoločnosti a väčšina z „prorokov“ uvádza, že nás to poškodí ako spoločnosť, ako krajinu a ľudia budú mať k sebe oveľa ďalej ako je to teraz.
Presne v tej chvíli sa obaja hostia moderátorky začali sporiť, odborne a tak trošku smiešne, dá sa povedať, že napätie Puškárovej postupne opadalo a potom už prišli prvé výsledky! Podľa Chmelára v ničom naozaj dôležité, pri sčítaní to bolo veľmi tesné, hoci vraj stále nevýznamné , ale Leško už mal iný názor na vec! Ak je to od začiatku a v týchto lokalitách už pre Kisku, je to prognóza jeho úspechu veľmi nádejná, lebo jeho baštou je Bratislava a Košice, čo prídu v závere sčítania volebných hlasov a potom už to bude celkom jasné!
A presne v tej chvíli, keď bolo sčítaných cca 9 % hlasov sa podarilo na Súmračnej dostať pred kameru Róberta Kaliňáka a ten rozdiel v odovzdaných hlasov, pre Róberta Fica v mínuse, ho pasoval do úlohy smútiacej persóny bez chuti besedovať, meditovať či robiť prognózy a verte mi, v tej chvíli som mal po prvý raz jasnú predtuchu dobrého konca – ešte pred 23. hodinou a to sa mi pozdávalo viac ako optimistické! Tak akosi nechtiac sa realite veci začal poddávať aj Eduard Chmelár, doteraz opatrný v komentovaní očakávaní a vo chvíli, keď sa ozvala Orava a tam už sa rozdiel stal pre Kisku radostnejší prehlásil, že teraz je to aj podľa jeho mienky jasné a Kiska môže otvárať šampanské!
Viete, mozaika noci je ešte stále pred nami, s programom utajeným, ale predsa len, jedna pätina sčítaných hlasov už priniesla väčší rozdiel a obaja spolupracovníci Puškárovej signalizovali ešte väčší, ale predovšetkým sa vraj máme obávať našej spoločnej budúcnosti, lebo Fico a Smer už dlho prognózujú nechuť k postojom Kisku ako prezidenta, čo bude mať názory a postoje kontroverzné k tej doteraz avizovanej jednote a istote a to bude viac ako zložitá prítomnosť! Nuž nepochybujem, začína to byť dramatické, ak „najpopulárnejší politik Slovenska“ prehrá s neznámym a opovrhovaným súperom tak, ako sa to rysuje v tretine sčítaní hlasov a ten pocit sklamania, hanby a pokory sa môže pretaviť do neočakávaných konfliktov!
Hodnotenie vo volebnom štúdiu sa celkom logicky posunulo až do roku 2016, keď budú parlamentné voľby a hoci sa obaja komentátori zhodovali v tom, že osemdesiatrojka robí premiéra ešte stále mocným a myslia si, že v tých voľbách bude bojovať o zotrvanie v pozíciách, už to celkom iste nebude ono a je na to veľa príkladov! Ba Chmelár nezabudol aj na jeho priznanie, nikto samozrejme nevie, ako to mal Róbert Fico vymyslené tak naozaj, že ak tie prezidentské voľby nedopadnú očakávane, premyslí si svoje zotrvanie v politike celkom dôkladne! Mne osobne už teraz behajú po tele zimomriavky, ako to bude s republikou, keď sa bude Smer a jeho poslanci správať tak ako doteraz – nič z ponuky opozície nemá nárok stať sa realitou a naopak, všetko, na čo si Smer iba pomyslí, to sa splní – lebo očakávania postojov a rozhodnutí prezidenta Kisku signalizuje konflikt a naozaj nie jednotu!!!
A potom už bol polčas sčítavania hlasov a verejné vystúpenie Róberta Fica. Smutné, neveselé, ešte ani technika neposlúchala ako by mala a uznal, že prehral, avizuje liečbu zranenej nohy a zbieranie síl a bolo po paráde! Keby bol vedel podobu tejto chvíle vtedy, keď zatúžil byť prvým v slovenskom národe, celkom iste by sa rozhodol ináč, alebo nikdy by ho voľačo na tento spôsob voľby nebolo napadlo! Prehra je krutá, namiesto pocitu vlastnej slávy, dôvery a obdivu príde teraz opak a radšej to nebudem rozvádzať. Bude sa s tým musieť pokonať sám a skôr sa musí Slovensko usilovať nájsť si cestičku k Andrejovi Kiskovi. Viete, prekážalo mi „meditovanie“ Chmelára o jeho slabostiach, neznalosti Ústavy a omyloch, ktoré vraj celkom iste porobí a zlostilo ma to predovšetkým v kontexte s tým, ako žongloval s úvahou, že Smer si mal vybrať za prezidentského kandidáta ministra zahraničných vecí Lajčáka, vraj to by bolo vhodnejšia persóna a podľa jeho slov asi víťaz!
Marián Leško nesúhlasil, podľa jeho tvrdenia už aj dnes vie Kiska hovoriť presne to, čo je dobré a čo sa očakáva a replika Chmelára, vraj nemáš pravdu a opieram sa predovšetkým o názory o Kosove ma presvedčila, že tento politický expert je skôr pyšný ako múdry!
A potom už s obrovskou radosťou a veľkým citovým pohnutím pred verejnosť predstúpil Andrej Kiska. Sľubujem, že všetko čo som sľuboval splním a keďže to poznáme všetci naspamäť už iba slovo najdôležitejšie – budem sa snažiť urobiť politiku na Slovensku ľudskejšiu ako je teraz ! A predstavte si, novinárom dovolil otázky, no vzrušenie chvíle napokon prinieslo iba jedinú a potom to už bola iba úprimná radosť všetkých zúčastnených.
Puškárová uznala, že viac už netreba, Leško ocenil Ficov prejav prehry, verí, že bude iným premiérom ako doteraz, ale Chmelár to spochybnil. Fico sa nezmení, je cholerik a bude to presne v tej podobe, ako tohto politika poznáme!
A ešte štatistika, účasť vo voľbách presiahla 50% , čo naozaj nie je „prvá liga“, ale v prvom rade by malo Slovensko očakávať od nového prezidenta rast dôveryhodnosti a obľúbenosti, čo sa stane najdôležitejším ukazovateľom oprávnenosti jeho výkonu vo funkcii a ja už sám za seba iba klasicky!
Pán prezident, blahoželám, odpočiňte si a na výkon svojho úradu si pripravte nielen prvotriedny program, dobré nervy a vôľu naplniť realitou všetky svoje odvážne sľuby, aby sa tých päť rokov roboty čo je pred vami dokázalo pokonať predovšetkým s tým, čo akurát teraz nie je v tejto krajine demokraciou!
