Sú chvíle, keď je takýto návrat k minulému nevyhnutný, nie preto, že si človek potrebuje škriabať staré rany, ale preto, že to vyžadujú okolnosti a zvedavosť tých druhých – to je prípad predvolebných aktivít. Niečo sa dozvedieť – čím pikantnejšie a hanebnejšie, tým lepšie - na toho druhého je prvá cena v LOT-e, pomáha, verejná mienka je trhová kofa najhrubšieho zrna a tí, čo sa ich to dotýka, majú bezsenné noci. Čo myslíte, vzťah Fico – Hanzel a všetko okolo financovanie vzniku strany SMER, predstavuje pre oboch pánov pohodu a šťastie, alebo nebodaj prísľub vysokých preferencií v čomkoľvek pozitívnom, okrem istôt v prehre s vlastnou cťou, pravdovravnosťou či vypočítavosťou? Alebo Sulíkova spomienka na chvíle, keď svoje osudy spojil s dámou, ktorá má spoločnú minulosť s nebankovkou Sun a je spojená s jej miliónovými podvodmi, čo myslíte, bude príjemná?! A som si istý, že takíto hrdinovia preklínajú chvíľu, keď to voľakoho napadlo, keď to z tej mrazničky „rodinného striebra“ vytiahol, lebo už to naozaj býva tak, že čo je niekomu hnus a fuj, to je pre druhého huj, huj, huj!
Nechcem nikoho navádzať na zlé, lebo vraj rozmýšľať sa má pozitívne, ale čo už, keď akurát pamäť je taká nepredvídavá hnusoba – a to používam naozaj ten najmiernejší možný výraz. Veď si to preberte sami, pre spravodlivosť najskôr v osobnej réžii a potom sa povenujte výčitkám druhých, lebo tie bývajú v každom smere zaujímavejšie a pikantnejšie. Občas tie úvahy, ak dostanú verbálnu či písomnú podobu dostávajú aj iné mená – napríklad ohováranie, klebety, donášanie, udania, ale to nie je akurát tento prípad, kdeže! Pred voľbami je to vždy a zásadne iba túžba po pravde, s tým nenarobí nikto nič!
A zaujímavosti sa dejú ešte len vtedy, ak je to o národoch a nie o jednotlivcoch! Dejiny ľudstva sú takýchto sporov preplnené vrchovato, už od tých najstarších, biblických a hľadať či pátrať v nich po pravde a istotách je spoľahlivo vec osobných prístupov. Pre jednu i druhú stranu a keď som si prečítal článok Petra Morvaya s titulom Trianon: fóbia na oboch stranách uvedomil som si viac ako nástojčivo, že žiadna spravodlivá polarita názorov, žiadna nestrannosť, nijaká nezainteresovanosť a už vôbec nie bezúhonnosť faktografie nie je možná! Vždy je v tom pamäť, srdce, duša, spoľahlivo pôsobiaca zotrvačnosť a kultúra etnika, v ktorom sa autor pohybuje.
Moja glosa, no predovšetkým článok Petra Morvaya napísaný celkom iste po dokonalej príprave a s predstavou, že bude akceptovateľný pre obe strany v opisovanom probléme je čistá ilúzia. Čitateľ bez námahy zistí, kam ho ťahá srdce, kam spomienky a čo by nám najradšej ako svoje stanoviská ponúkol, no to jednoducho nejde! V takejto udalosti sa dokonalý balans a vyváženosť docieliť nedá, lebo za každým konštatovaním sa dá napísať, povedať, alebo len zdvihnutím obočia vyjadriť pochybnosť, vždy vo vzduchu zostane to znepokojujúce a všetko degradujúce ale! Trianon je udalosť stará 90 rokov, Slovensko a ostatné krajiny, čo vznikli rozpadom Uhorska ju oslavujú ako dátum svojho „vstania z popola národnostného útlaku“ a pre Maďarsko je naopak pohrebom národnej veľkosti a slávy. A verte mi, to sa nezmení tak naozaj nikdy, pokiaľ to budeme nosiť vo vlastných hlavách, tí za Dunajom a aj my pod Tatrami.
Je to syzifovská úloha, odborníci hovoria, že neriešiteľná, lebo pamäť nie je počítač a nedá sa vyresetovať do ničoty, ale z rozprávok, čo sa šíria v Nemecku a Francúzsku som sa dozvedel, že sa to dá! To vraj chce predovšetkým spoločný pohľad na vec a napísať nový výklad dejín, čo sa musí naučiť každá nová generácia. Úloha na veľa, veľa rokov, ale to nič, aj vzdialená perspektíva je lepšia, než permanentná nenávisť.
