Všetko sa začalo tak akurát seriózne, niekoľko minút po sedemnástej hodine v sále Čierneho orla a tá bola naozaj zaplnená do posledného miestečka, aj s prístavkami a miestami na státie, všetko viac ako seriózne kontrolovalo niekoľko usporiadateľov, či ako tých strážcov poriadku a službu realizujúcu kontakt scény s publikom nazvať a verte mi, po viac ako 5 rokoch, keď som bol na rovnakom mítingu s Ivetou Radičovou, vo veľkej sále Divadla Jonáša Záborského, to bolo tentoraz komornejšie. Priestorom, sprievodným prejavom moderátorky, prezidentského kandidáta i publika a pre istotu hneď na začiatok skonštatujem, že atmosféra bola viac ako príjemná a „prajná“, ak mi budete chcieť rozumieť, čo sa Vacvalovej podarilo v tomto prostredí vyčarovať.
Mala to pripravené naozaj profesionálne, nenásilne, podarilo sa jej všetko programovo pripravené Prešovčanom v sále priblížiť s nadhľadom, predstavila nám publikáciu, čo sme dostali pri vstupe do sály názvom CESTA MANAŽÉRA z PEKLA, alebo Ako robiť charitu úspešne a so srdcom, autora Andreja Kisku, s predsádkou Všetkým dobrým ľuďom a potom už prišiel sám prezidentský kandidát, predstavil sa nám, v krátkom vstupe nám priblížil svoje nacionálie a súčasnosť v svojom žití, aj so všetkými členmi svojej rodiny a ich osudmi. Bez zveličovania, či naopak, úsilia vnútiť nám presvedčenie o voľajakej všednosti svojho a ich osudu a potom už to mala Vacvalová vymyslené ako kvíz otázok a odpovedí. Najskôr v svojej réžii, to aby sme o prezidentskom kandidátovi vedeli aspoň to základné, teda o tom, čo bol, čo študoval, ako potom zariadil svoj život a jednoducho všetko, čo ho doviedlo až na to naše pódium s presným úmyslom stať sa slovenským prezidentom.
Bolo cítiť profesionálne spracovanie textu, málo emócií, skôr lakonický opis udalostí až do odchodu za oceán, do USA, lebo ako elektrotechnický inžinier tu nenašiel príležitosť nájsť si seriózne pracovné miesto. Ten „americký sen“ však nemal podobu príbehu z chudáka milionárom, kdeže, dozvedeli sme sa, že tých dlhých vari 18 mesiacov mu neuznali vzdelanie, musel pracovať nekvalifikovane a pridlho, bez sviatkov a veru aj bez sobôt a nedieľ, vlastne nepretržite a potom, keď už nemohol bez manželky a detí čo opustil vydržať, pobral sa domov aj s úsporami. Mal smolu, čo zarobil, investoval do nádejnej spoločnosti, ale skrachovala a bol zasa chudobný.
V tejto chvíli Vacvalovej spovedanie kandidáta Kisku preruším a poinformujem vás o údajoch z tej darovanej publikácie, je tam naozaj voľačo osudové a bytostne dôležité v jeho živote. Nazval by som to životné stretnutia s náboženstvami z ponuky celého sveta. Už som v tej spovedi počul, že sa narodil ako kresťan, v čase dospievania sa stal ateistom, ale v Amerike spoznal komunitu Židov, zapáčila sa mu ich súdržnosť, priateľstvo a obetavosť a viac rokov ich náboženstvo cez literárnu ponuku študoval. Zistil však, trošku prekvapujúco, že toto náboženstvo nechápe v jeho podstate, lebo židovstvo je naozaj iba opevnej viere, viac nič, neponúka žiadnu diskusiu a to mu je málo!
Mal však šťastie, vtedy mu náhoda poslala do rúk Dalajlámovu knihu Radosť zo života a umieranie v pokoji a v trýzni ťažkých úvah, v naozaj vážnych a zložitých textoch našiel zaujímavé veci. Napríklad o nepretržitosti života, lebo život nekončí smrťou, ale pokračuje ďalšími životmi, dobro sa vráti dobrom, nepriateľom je nám iba vlastná myseľ a Dalajláma svojho čitateľa nabáda, aby s ním nesúhlasil, aby uveril iba tomu, s čím iba on sám súhlasí, lebo iba to je viera, ktorej sa oplatí veriť! Skrátene, dospel do štádia, keď si s dobrými výsledkami dokázal kontrolovať myseľ! To štúdium trvalo štyri roky, potom na dva týždne odišiel do budhistického meditačného centra na Srí Lanke, kde 18 hodín denne s mníchmi meditoval, čo vraj občas znamenalo byť aj tri dni bez jediného slova! Alebo vyzýval svoju myseľ k práci, k súcitu, k pomoci iným ľuďom, kontroloval svoje dýchanie, v sede aj viac ako hodinu meditoval veľmi zodpovedne o chôdzi a treba mu veriť, že to bola drina.
A keď už sa cítil budhistom, začal študovať aj taoizmus, hinduizmus a vraj napokon aj to, čo chcela jeho babka – bibliu! A urobil objav, s pomocou Ghándího múdrosti, že každé náboženstvo je tak trošku nedokonalé, pretože hovorí o príčine vzniku ľudstva a to nie je možné! Ak sme boli niekým stvorení, tak zmysel toho, prečo sme tu, vie len ten, čo nás stvoril! Verím náboženstvu a vážim si ho, môj život podriaďujem jeho zásadám a odpovede v svojom živote sa usilujem hľadať vždy iba v ňom.
Priznávam, je viac ako dobre, že všetko toto aj s pokračovaním rozprávania o podnikaní Andreja Kisku a jeho príbuzných nezazneli v priamej reči naživo, že som si ich prečítal až ex post, doma, lebo by som na vlastné oči a uši nevidel a nepočul odpovede kandidáta Kisku na otázky divákov, čo v hojnom počte v obecenstve zozbierali jeho pomocníci medzi nami. Predtým nám rozdali papieriky a perá, ba Vacvalová nám v naozaj dobre použitom prezidentskom vtipe, aby sa vraj on sám, už ak bude prezidentom o cudzie perá vôbec nezaujímal, aj keď sa mu budú páčiť a bolo to milé i úsmevné. Medzi tými otázkami bola samozrejme aj tá moja, jej podobu som zoštylizoval naozaj zodpovedne, aby nemala žiadne falošné „tóny“, lebo bola osobná a dotýkala sa predovšetkým toho, o čom celý večer nepadlo ani len slovo – ako sa stalo, že v tom podnikaní, ktorého sa po dlhých ôsmich rokov vzdal tak zbohatol, že sa mu životným osudom stala charita hoci vždy tvrdí, že cieľom podnikania nie je tvorba zisku, ale nachádzanie a napĺňanie potrieb zákazníka! A formuloval som to ako parafrázu Vacvalovej konštatovania, aby hovoril prednostne o sebe samom, aby sa za nič neskrýval, lebo potom sa veru stáva aj to, že ho protikandidáti ohovárajú, krivdia mu, neveria ničomu v jeho živote tak naozaj a tomu zázračnému a čestnému zbohatnutiu už vôbec nie.
Ak hádate, že moja otázka z pódia nezaznela, nemýlite sa, teraz už s odstupom času až pridobre viem, prečo ju moderátorka úmyselne prehliadla či náhodou zapatrošila, lebo keby presne o tom, čo o tejto sfére svojho podnikania na ceste k možnosti byť Dobrým anjelom v celej čistote toho pojmu pán Andrej Kiska rozprával tak, ako o tom v svojej knihe píše, bol by mu veru málokto rozumel a ja by som celkom iste v tej chvíli zo sály odišiel. Viete, lebo o peniazoch vedia naozaj všetci ľudia svoje, tie sa samé od seba naozaj „nekotia“ ako v rozprávke voľakde na poli a veru ani samé od seba zo sveta nemiznú, aj na to treba šikovných ľudí, takže ani spojenie žiadneho náboženstva so zázračným podnikaním nikomu nedá návod, ako vyriešiť dilemu danú Dalajlámom, že účelom podnikania nie je zisk, to je len nevyhnutná podmienka holej existencie, lebo jesť, piť a dýchať človek naozaj musí! A aj podnik, čo nevytvára zisk skrachuje, zbankrotuje, musí sa zatvoriť a zlikvidovať, ergo zisk na jeho udržanie tu byť musí! Ale pozor - tu je to tajomstvo, ale nesmie byť cieľom podnikania, tým je celkom jednoznačne nachádzanie a napĺňanie potrieb zákazníka.
To je vraj základ podnikania pána Andreja Kisku, katalógový splátkový systém Triangel, ktorý spĺňa všetko čo som uviedol ako poučku z jeho knihy a ak tomu nebudete rozumieť, alebo tomu nebudete veriť, či vám to nebodaj pripadne až smiešne, máte smolu! Čestné slovo, tú otázku som napísal v presvedčení, že akurát svoju cestu k finančnej nezávislosti musí národu a voličovi predstaviť tak, aby bola vierohodná a ponúkala čo najmenej podozrení, lebo priznávať miliardu zisku naozaj nie je všednosť, lenže pravda je v inej podobe. Prezidentský kandidát žije v inom svete ako ja, v tom jeho platia celkom iné pravidlá, naozaj vo všetkom, čo je ľuďom vlastné a už teraz sa bojím, že k jeho priaznivcom v prvom kole prezidentských volieb patriť nebudem.
V tom druhom, ak sa tam náhodou prebojuje aj napriek tomu, že mu nemôžem vlastne v ničom tom zásadnom, čo do svojej knihy napísal veriť už áno, lebo v postojoch voči Smeru a Ficovi hovoril presne to, čo cítim aj ja a byť pomýleným v niečom takom rozprávkovom ako napísal je menší hriech, ako byť naozaj zlý! A v tom je ten lepší výber takejto voľby, to dúfam napokon uznáte všetci.
