Slovákom je celkom prirodzené fungovať presne podľa takejto schémy hodnotenia reality ruských postojov, odporúčaní či befelov ruskej politiky, táto krajina nebola pre nás veľkým bratom ani vtedy, keď sme si ju ako zvrchovaný štát nielen ctili, ale predovšetkým bez výhrad ju poslúchali a vo všetkom nasledovali, ale spravodlivo, možno rovnaké množstvo mojich súčasníkov patrí k tým, čo dostali meno rusofili a „ruského medveďa“ vyznávajú ako stálu autoritu vo všetkom, čo predstavuje život v ucelenom zábere. Nechcem sa pasovať na žiadneho sudcu a rozhodovať, aká je v tomto kontexte utajená pravda, kto z takto špecifikovaných občanov nič nepredstiera, lebo čistému všetko čisté, hovorí sa, ale predsa len, ak sa pred ničím nebudú zatvárať oči, potom sa celkom iste dovidí až tam, kde to rusofilom nedopraje žiadnu výhodu!
Viete, v susedstve tých veľkých a mocných sme žili vlastne odnepamäti, tlak na všetko naše bol vždy obrovský, ale rozpamätajte sa, odolávali sme, bránili sme sa, ba doslova bojovali, ale keď sa rozhodol pritlačiť na nás partner z Moskvy, hoci sme už vtedy „obliekali spoločný kroj československej štátnosti“ a bolo nás trikrát viac, nič také v ponuke nejestvovalo, iba to buď alebo! S odstupom času to bolo nedôstojné a kruté, pre Moskvu, ale veru aj pre našu štátnosť či obyčajnú ľudskú nezávislosť a občiansku česť a som si celkom istý, že ľudia s rovnakým spomienkami ako mám na ten čas ja majú, politicky, „geografickú polohu Moskvy“ ďaleko na východe, čo vo významovom preklade znamená voľakde tam, kde politike nič „dobrého z očí nekuká“!
Nechcem nič predstierať, tentoraz to máme ako zvrchovaná krajina so záväzkami v alianciách a spoločenstvách západnej kultúry naozaj jednoduchšie a predovšetkým bezpečnejšie, ale takmer vo všetkom, kde je potrebné pohľadať pravdu bez výhrad a podmienok, nie je v ponuke žiadne moskovské riešenie. Moskva zostala iba sama sebou, už aj bez nálepky krajina sovietov a komunizmu sa prezentuje ako svetová veľmoc s vlastnými názormi na všetko, čo spoločenstvami na tejto planéte hýbe a šokujúco, tak ako aj kedykoľvek predtým, je to takmer vždy v opačnom garde aké zastáva väčšina ľudstva.
Viete, nič netreba hľadať ako tajomstvo vnútornej politickej myšlienky, žiadna špionáž nie je naozaj potrebná, lebo dnes je tu OSN a všetko, čo „vody ľudského spoločenstva rozčerí či dokonca zamúti“ máme v ponuke naozaj v priamom prenose. Veci veľké a rozhodujúce, napríklad vzťah Ruska k situácii v Sýrii, ale predtým aj v iných končinách sveta a takmer vždy je za tým cítiť tieň zbrojárskej produkcie a tajomnosť politických dohôd, ktorým nikto iný na svete neporozumie a potom aj „drobnosti“, o ktorých sa síce klebetí, ale vážne sú v ponuke iba v kuloárových diplomatických zátišiach – napríklad ruská justícia a nepriatelia vodcov štátu či doktrín jeho správy, obchodovanie a tlak na predchádzajúcich vazalov v širokom ďalekom okolí až v katastrofálnej podobe, s ekonomickými a predovšetkým politickými závislosťami ba až mocenským tlakom a nevšímavosť k všeobecným potrebám ľudstva. Ak by sa vám zazdalo, že to už preháňam, tak nech mi ako dôkaz poslúži rozhodnutie prezidenta USA Baracka Obamu, ktorý septembrovú návštevu Ruska plánoval celkom samozrejme aj s osobnou návštevou ruského vodcu Putina, ale tento bod programu v predstihu zrušil! A vysvetlil – Rusi sa z času na čas vrátia do rozmýšľania ako za čias studenej vojny. Stále hovorím Putinovi, že je to nezmysel , lenže ako vidieť, celkom márne a tak sa naozaj stáva, že tieto dve mocnosti sa voči sebe správajú celkom nediplomaticky a a absolútnym nepochopením potrieb. Kto by si pomyslel, čo iba len náhodou, že niečo na tento spôsob vzájomných kontaktov svetu s jeho globálnymi starosťami pomôže, je jasné, že sa mýli. Blízky východ je kauza naozaj dramatická, bez zjednotenia postojov veľmocí neriešiteľná a hoci je to svet veľkej politiky, jej dosah vidím aj na tom našom maličkom politickom horizonte.
Aj tam sa zamračilo a veru sa aj blýska, lebo dobre počúvajte, kam sa idú poslanci vládnucej strany Smer vzdelávať, učiť, preberať skúsenosti a ktohovie, či nie aj iné maniere fungovania reálnych ruských inštitúcií správy krajiny. Na celých osem dní a tá nominovaná zostava signalizuje, že je to voľačo viac ako dôležité! Andrej Kolesík, tá naša „politická nádej a avantgarda nových riešení“, ktorej zásluhy o našu štátnosť sa našťastie pomaly presúvajú do zabudnutia, v tandeme s Róbertom Madejom, večným adeptom na voľajaké vyššie posty v strane Smer, zatiaľ však iba ničím nenaplnenými a sprevádzať ich bude Marián Kéry, tiež smerácky poslanec, zatiaľ ešte ničím nepreslávený, ale čo nie je, to sa veru rýchlo môže stať! Cestujú do Ruska na pozvanie ambasády, čo dostala Skupina priateľstva s Ruskou federáciou a hoci je toto spoločenstvo v parlamente iba 58 členné a z toho je 17 opozičných poslancov, ako vidíte, delegovanie malo iba jednotný výber.
Bude to širokospektrálne spoznávanie riadiacej práce vo vedeckých inštitúciách, dominuje Dubno a jadrová energetika, ale predovšetkým riadenie a rozhodovanie na ministerstve zahraničných vecí a v moskovskej mestskej dume, čo je, uznajte, viac ako žeravá téma, lebo čo už, ruská zahraničná politika je celkom svojská a ktohovie, čo všetko sa bude dať odkukať v tej dume, veď sa blížia regionálne voľby a sen Smeru poraziť v Bratislave opozíciu je stále nenaplnený! Možno práve preto je nominácia poslaneckých delegátov na cestu do Ruska taká jednofarebná, lebo čo už, bolo by chybou dať výhody aj konkurencii, no nie!?
Jasné, trošku som odbočil, pritiahol ma „vlastný piesok našich vnútorných zámerov a potrieb“, ale aj tak, nebude vôbec na škodu zabudnúť na obsah ukrývajúci sa za tou otázkou, čo rieši geografickú polohu hlavného mesta Ruskej federácie obrazne, alebo ak chcete tak fiktívne, lebo ak už som ochotný priznať im mnohé, aj doslova kozmopoliticky podmienené, západniarska kultúra v tom našskom ponímaní to veru nikdy nie je a ani nikdy nebola. Ktohovie, čo sa tam tí smerácki poslanci dobré a užitočné naučia, čo odkukajú a či nám to potom aj prezradia!?
