Po pravde, najviac zlých zážitkov a pachuť na jazyku i v mysli mi privodili články o čiastočnom riešení prešľapov a prečinov, či priamo podozrení zo zneužívanie osobnej moci danej mu výkonom úradu generálneho prokurátora, dotýkajúce sa Dobroslava Trnku a to predovšetkým preto, že hoci je všetko o jeho „výkonoch“ podrobne zaevidované a nespochybniteľné, nie je to napriek všetkému definitíva! Ako keby sa nič nestalo, lebo verdikt Disciplinárnej komisie krajskej prokuratúry v Bratislave síce rozhodol, že mu bolo uložené ako disciplinárne opatrenie zbavenie funkcie prokurátora, ale v konečnom rozhodnutí, v kontexte s možnosťami vyvodenia zodpovednosti podľa zákonov, to pre Dobroslava Trnku neznamená vôbec nič! Presne takto sa k verdiktu postavil on – je to iba rozhodnutie komisie, ja hovorím voľačo celkom iné – a pokojne „pracuje“ ďalej. Ba aby bolo jasné nám všetkým ešte odkázal aj očakávané – ten verdikt napadnem, mám na to 15 dní!
Neohrozene, veď uznajte, nič z toho za čo ho obviňujú nie je dokázateľným hriechom, je to rozhodnutie polície, ktorá vyniesla verdikt, že v tej veci bytovky Glance House, ktorú vraj nezákonne dovolil previesť na firmu CDI je bez viny a toho sa treba držať!!! A to už sa potom veci ujme Krajský súd v Bratislave, za ním je v skromnosti a tichu postoj mnohých, čo už dlho spoľahlivo mlčia a nič nevedia o tom, aká je pravda a dá sa očakávať, aké to bude mať konce! Je viac ako pravdepodobné, že Dobroslav Trnka sa bude v tom úrade, odkiaľ ho vlastná disciplinárna komisia bez milosti vyhodila ako hriešnika trtošiť a pregrciavať celkom spoľahlivo až do odchodu na zaslúžený odpočinok!
To viete, naozaj to nie je príjemné očakávanie, takto kriviť pravdu a šliapať po spravodlivosti, ale kto vie, čo všetko je v danostiach Dobroslava Trnku, má toho na rováši viac ako dosť a nič sa nedeje, hoci mračien nad jeho osudom je naozaj veľa. Ak si pripomeniete jeho kariéru v pozícii generálneho prokurátora a veru robotu na GP vôbec, až do týchto chvíľ, musí vám byť jasné, že tých medzníkov vzbudzujúcich nielen záujem, ale predovšetkým pohoršenie a pochybnosti o jej kvalite je na nej viac ako dosť.
A treba vedieť, ba pripomenúť si, že prišiel ako nádej, ale potom už to malo podobu jednej chyby za druhou, prišli aj sklamania a predovšetkým zlé rozhodnutia, pre ktoré už sa nedalo nájsť iné vysvetlenie než účelové, motivované najpravdepodobnejšie osobným profitom. Prepustil podnikateľa Majského, ktorý je dodnes na slobode a jeho kauza nemá „konca kraja“, nedokázal vyriešiť prípad Hedvigy Malinovej a keďže nový generálny prokurátor Čižnár sľúbil všetko uzavrieť do konca roka možno sa dozvieme, aký podiel „zásluh na tom večnom príbehu hanby slovenskej spravodlivosti“ mu história pripíše. Priatelí sa s Kočnerom, presne s jeho „podnikaním“ súvisí verdikt o jeho konci kariéry prokurátora, ale tak akosi prekvapujúco ho žaluje aj Štefan Harabín, lebo v roku 2008 potvrdil pravosť jeho telefonátu s Bakim Sadikim a to „krivé svedectvo“ by malo stáť GP mastnú pokutu. Ivetu Radičovú ešte vo výkone úradu premiérky označil viac ako chrapúnsky za klamárku a cárovnú lži, z čoho ho disciplinárna komisia oslobodila vynaliezavým verdiktom – vraj to nenapísal ako prokurátor, ale iba ako súkromná osoba!
Verte mi, je toho viac ako dosť a všetci tí, čo ho poznali a teraz vedia, „až kam sa dopracoval, čo dosiahol a kým sa tak naozaj stal“ tvrdia, že moc a príležitosť podieľať sa na „plánovanom“ riadení vecí ho ako osobnosť premaľovala na farby pekelné. Vraj nebadane, začal jazdiť vlastným autom po hrádzi, kde je to zakázané, no s jedlom rástla chuť a dnes je mu celkom nič obrátiť každý zákon či nariadenie oficiálnych úradov hore nohami bez bázne a hany. A veru aj bez obáv, veď hľa, vlastní mu to spočítali a zatiaľ ešte nevedia, že ich Krajský súd po jeho žalobe môže celkom znemožniť! Veru tak, možnosti hriechu v réžii vyvolených sú naozaj nepreberné!
