Presne v intenciách takýchto úvah, ba špekulácií som teda uznal, že do Nového roka najradostnejšie vykročia akurát tí, čo sú pri moci, čo Slovensko kormidlujú a jednoznačne určujú azimut našej novoročnej cesty. Je to konštelácie parlamentnej väčšiny strany Smer, vláda Smeru na čele s premiérom Róbertom Ficom a veru aj prezident Ivan Gašparovič, čo síce naozaj nie je oficiálnym členom tejto politickej pospolitosti, ale nehanbí sa vyznávať z veľkej náklonnosti k nej, ba celkom banuje, že mu členstvo úzkoprsé ustanovenia Ústavy zakazujú.
Tam je teda k dispozícii všetko, od čoho sa vždy a všade odvodzuje radosť, pohoda, šťastie, spokojnosť samých so sebou, so mzdovými nárokmi, odmenami, možným i nemožným profitom vyplývajúcim z šikovnosti panovania, teda pardon, vládnutia a koniec koncov o tom sa nedalo pochybovať! Koniec roka dobrý, všetko dobré, povedal to v záverečnom hodnotení oficiálne a pred celým národom i hosťami premiér a naviac, konečne oznámil tú očakávanú zvesť, že budúcim prezidentom by sa mal stať akurát on!
Teda tak, toľko o istotách a teraz už to všetko, k čomu som sa ako k predpovedi – kto sa bude mať na Slovensku dobre odhodlal, no verte mi, bola to zodpovedná robota, žiadne ľahkomyseľné tipovanie či snaha si voľačo zľahčiť a zjednodušiť. Je to svojim spôsobom snaha vytvoriť voľajaký rebríček výhodnosti v mnohých ohľadoch, lebo byť bohatým je málo, ak nepraje šťastie, spokojnosť v každom ohľade zruší choroba spoľahlivejšie ako kyselina sírová, pohodu a pokoj duše či mysle dokatuje k smrti nedostatok lásky a možno sa budete čudovať, že ešte je voľačo na tento spôsob pochybností pripravené aj pre tých, ktorých som na samom začiatku klasifikoval ako persóny o ktorých by sa nemalo pochybovať!
Všetci tí, čo dokážu akceptovať aj takú výnimku v svete mocných a nedotknuteľných, ako sú výčitky svedomia, budú musieť pripustiť, že akurát tie sa môžu stať palinou i blenom každého očakávania dobra, výhod a pohody či zisku, už od prvých hodín roka 2014 a ak môžem našepkať, tak voľačo s takouto ponukou avizuje ombudsmanka Dubovcová, ktorá oznamuje prvé hrste piesku hodeného do súkolia štátnej mašinérie svojim podaním na Ústavný súd, že schválený zákon o hmotnej núdzi nie je kóšer v kontexte s právom. Už predtým sa jej nepáčili viaceré ustanovenia vlády či parlamentu a v konečnom dôsledku je to celkom iste štrapácia nepohody pre silu a moc a nádej pre tých, ktorým má zákon pomáhať a nie ich limitovať, takže sa dám aspoň prekvapiť.
Ale už k tomu rebríčku, ktorý skúšam vytvoriť s vážnym úsilím novoročných predsavzatí. Spokojnosť zavládne predovšetkým v mysliach tých slovenských občanov, ktorí majú prácu hodnú ich schopností a vzdelania, lebo prognózy jasne predpovedajú rast miezd jednoducho vo všetkých oblastiach národného hospodárstva. Tak akosi jedným dychom musím pripomenúť ešte aj zatiaľ iba klebetu, ale vraj dôveryhodnú, že ten rast miezd bude zaručene vyšší ako rast spotrebiteľských cien a to je, dá sa povedať, naozaj širokospektrálne daná oblasť budúcej radosti a hoci to naozaj ešte nie je žiadna istota, chcem byť spravodlivý a pochybnosti či nedôveru nepovýšim do levelu možného sklamania.
Takmer rovnaké očakávania môžu mať tí, čo nemajú šťastie a patria do armády nezamestnaných. Práce vraj bude trošku viac, mocným sa zažiadalo špecifikovať ten sľub číslicou 5000, čo je žalostne málo a najviac šancí vraj bude ponúkať stavba diaľnic. Opatrnejšie sú predpovede nových kapacít v sfére služieb, ale akurát tam je všetko ohrozené odvodmi a daňovou licenciou, čo je naozaj galiba podnikania pre tých malých podnikateľov, od ktorých sa rozvoj podnikania očakáva. Uvidíme, ba patrím skôr medzi tých, čo na nič lepšie v tejto sfére nemyslia, lebo dlhodobo nezamestnaných sa takéto nádeje vôbec nedotýkajú a problémom potom bude veru aj fakt, že verejnoprospešné práce sa dočkajú odmietania.
Radostné očakávanie a voľajaký čo aj iluzórny krôčik k lepšiemu sa dočkáme vraj po zlacnení elektriny pre domácnosti, vraj 7%, o plyne nič, rovnako tak ani o pohonných hmotách, ba tie signalizujú skôr zlé očakávania, nič zásadné nesľubujú ani banky a keď už som pri tých peniazoch potom tie svoje úvahy a predpovede zakončím akurát nimi. Vraj ich pôjde k ľuďom viac, vraj paušálne, jednoducho všade tam, kde je za prácu určená mzda a niektorým kategóriám zamestnancov, napríklad štátnym úradníkom po prvý raz do čias krízy, čo je podľa mňa celkom zavádzajúca informácia, odkedy tam uplatňovali osobné odmeňovanie, ale nevadí, aj tak som si to najhoršie možné očakávanie nechal celkom nakoniec!
Kategória seniorov ako keby v tejto krajine ani nebola, nenájdete o jej osudoch a prognózach kvality žitia či bytia v posledných dňoch kalendárneho roka nikde ani len zmienku či slovko, skontrolujte si to sami a od jesene, keď nám zodpovední viac ako stroho a nadovšetko so smútkom a sklamaním vraj vlastných očakávaní, si ako kategória občanov u nás polepšíme zo všetkých najmenej! Paušálne, osem eur k dôchodku, čo bolo oproti oznamom vo všetkých dostupných informáciách iba polovička, ba väčšinou ešte menej zvyšovania a priznám sa, také voľačo nezodpovedné ba hanebné sa ešte nikto zo zodpovedných k svojim najslabšie zabezpečeným, plnoprávnym občanom pod kuratelou zákonov a zaslúžilosti doteraz nedopustil! Hanba, neskutočná nespravodlivosť, lebo pre úpravu dôchodkov do budúcnosti sú k dispozícii presné pravidlá, priamo vzorce pre ich výpočet, aby sa životná úroveň tých, čo už sú poväčšinou naozaj odkázaní iba na to, čo pre nich Sociálna poisťovňa povinne urobí, lebo voči nej si seniori svoje záväzky plnili bez výnimiek a dlhodobo. Ona svoje povinnosti obchádza či ignoruje, na príkaz zodpovedných, teda predovšetkým vlády a parlamentu, ale veru aj prezidenta, lebo ani on nemal voči minimálnemu zvýšeniu dôchodkov žiadne výhrady a tak je treba v prvých hodinách nového roka akurát ich sa spýtať - viete aká je to sila národa, čo neočakáva profit ale schudobnenie?! Koľko nás je a ako to skomplikuje naše bytie?
Tá prognóza budúcnosti daná obsahom toho porekadla, na nový rok o slepačí krok, čo ako neperspektívna a ľudí nehodná, je pre seniorov aj tak nedostupná a sľubujem, že to budem všetkým zainteresovaným poctivo pripomínať, lebo nič sa nedá robiť, tých viac ako milión nespravodlivo limitovaných má k dispozícii nielen práva, ale veru aj možnosti sa o ne usilovať.
