Predvolebnej aktivite u národov Česka som sa venoval s veľkým záujmom, možno si pamätáte, bolo to o súperení protikladov, lebo noblesa, elegancia a medzinárodne uznávaný kredit šľachtica Schwarzenberga bojoval o hlasy voličov s „jarým dôchodcom z Vysočiny“ Zemanom, írečitým, naozaj svojským, ba ak to mám povedať presne, do takejto pózy sa dobrovoľne štylizujúcim politikom, čo všetko stavil akurát na imidž jednoduchej zrozumiteľnosti. Na rozdiel od prirodzenej elegancie, dobrej výchovy, vhodných kontaktov, či absolútnej korektnosti sa rozhodol prezentovať žoviálnou ľudovosťou, všedným spôsobom života skôr v podobe bonvivána a pôžitkára než bezchybného občana a všade, kde sa to čo len trošku dalo, prezentoval sa írečitou rečou, bonmotmi a historkami, samozrejme ako tuhý fajčiar. To aby vynikla jeho nepredstieraná hriešna ľudskosť, s dobrým zdravím dôchodcu, možno akurát preto, že je mu vlastné často si štrngnúť pálenkou na zdravie, alebo pomáhať zdraviu vínkom či pivom tiež celkom samozrejme.
Presvedčil, voľby vyhral a teraz je tu teda ten čas, keď sa má volič právo obzrieť, porovnať a vysloviť svoj prvý hodnotiaci súd – Miloš Zeman je v úrade prezidenta 100 dní. Sám za seba by som považoval za potrebné začať s hodnotením v takom tom vyššom leveli štátnických povinností, lebo prihlásenie sa medzi krajiny zjednotenej Európy vyvesením vlajky EÚ na Hradčanoch a slávnosť za prítomnosti jej vrcholových reprezentantov bola nielen splneným sľubom, ale aj reparátom postojov jeho predchodcu Klausa, známeho euroskeptika a rovnako tak ma potešil aj priebeh prvej oficiálnej návštevy v Bratislave –sme stále bratské národy so spoločnou minulosťou. Ale žiaľ, je to priveľmi zavádzajúce hodnotenie tej úvodnej etapy prezidentovania, lebo Česko mu vystavilo celkom iné vysvedčenie! Štatisticky sa dá nazvať katastrofou, lebo tri štvrtiny národa má veľké výhrady a ak to má mať podobu presných parametrov, tak nesúhlas so Zemanovou prácou na poste jednotky medzi občanmi vyjadrilo 49% a naopak, akceptuje ho len 47% opýtaných.
Premenené na drobné sa nedá vôbec porovnávať s nikým zo svojich predchodcov, lebo kým jeho podpora vo voľbách predstavovala 55%, Havlova 80 a Klausova 70%, čo je v reáli poriadny pád popularity, lebo teraz sú tie výsledky ešte smutnejšie – stratil mnoho zo svojich voličov!
Hádať sa či diskutovať celkom odborne, čo je za tým, prečo tie katastrofálne výsledky netreba, všetci všetko poznajú a vedia citovať i podložiť to dôkazmi a Miloš Zeman si za tým, čo povedal, urobil či ako reálne rozhodol, zatiaľ celkom spoľahlivo stojí. Tá jeho výzva, celkom plamenná, aby kabinet premiéra Nečasa dobrovoľne abdikoval nemala síce žiadne pokračovanie, ale kto mlčí ten svedčí zatiaľ platí, konflikt s ministrom zahraničných vecí Schwarzenbergom vo veci nominácií veľvyslancov je doteraz nevyriešený a dotýka sa aj nás, osobovanie si zvrchovaných práv na poli vysokého školstva celkom samozrejme prekročilo prezidentské právomoci a keď hrozil škandál na verejnosti, vlastne sa aj tých čo mal k dispozícii dobrovoľne vzdal. Výhovorku v podobe klamstva bol prinútený verejne vysloviť zatiaľ iba jeden jediný raz. Zatiaľ, to zdôrazním, lebo ako sa dá vidieť a predvídať, je svojsky pohotový a naozaj netrpí žiadnymi zábranami.
Takéto hodnotenie si vyslúžila udalosť pri sprístupnení českých korunovačných klenotov verejnosti, keď sa celý svet, čo sa cez reportáž televízie na tú parádu pozeral na vlastné oči presvedčil, že Zeman mal neistý chod a krok, neovládal mimiku svojej tváre a pohyby vlastne celej prezidentskej dôstojnosti nekoordinoval. On sám to s odstupom času vysvetlil ako dôsledky virózy, vysokej teploty a točitých schodov, po ktorých musel do slávnostných priestorov vystúpať, hoci národ mu jednoznačne neverí a k tvrdeniu, že bol poriadne pod vplyvom alkoholu sa pridávam bez výčitiek svedomia aj ja. Ako sa hovorí, bol ako čík a mal obrovské šťastie, že to vysokou trénovanosťou ustál aspoň v takejto podobe.
Páčilo sa mi, ako svoje hodnotenie tej stodňovej prezidentskej anabázy prezentuje Fedor Gál, Slovák trvalo žijúci v Prahe, stále verejne pôsobiaca osobnosť, lebo je presný, nad vecou a predsa aj prezidentovými priaznivcami akceptovateľný. Robí nezmyselné veci ktoré presahujú jeho prezidentské právomoci, predovšetkým vždy vtedy, keď si dá o jedno poldeci viac než je treba. A veľkoryso dodal, že je menej konštruktívny a viac rozšafný než to čakal, čím potvrdil prirodzené nadanie diplomatických postupov.
To všetko napísané a takto slovenskej verejnosti predložené nie je samoúčelné, naozaj nie, o voľbe nového prezidenta u nás je toho v ponuke naozaj viac ako dosť, ako sa hovorí, z každého rožka troška a spravodlivo, záujem predovšetkým voličov sa poriadne stupňuje. Prispieva k tomu zvyšujúci sa počet kandidátov na tento post, rovnako tak aj odmietanie kandidatúry jedného očakávaného a napriek tomu, že produkcia verejných vystúpení premiéra Fica s takýmto obsahom je skôr predstieraním než realitou, má to v sebe napätie. Príčinou je doterajšie pôsobenie a či chceme alebo nechceme, v stále sa zvyšujúcom zástoji aj hodnotenie Ivana Gašparoviča, čo tomu všetkému vtláča pečať svojej dobre viditeľnej a ľahko klasifikovanej roboty. Teda pardon, napísal som roboty, lebo čo už, to čo robí v reáli naozaj nazvem radšej akurát takto než tak, ako by si jeho postupy v mnohých veciach života spoločnosti zasluhovali. A o to pôjde celkom jasne prvoplánovo, vyberme si konečne prezidenta hodného toho pomenovania prvý občan krajiny, lebo nám sa to dosiaľ nepodarilo a ako vidieť, aj ten posledný český voličský verdikt nie je pravým orechovým, skôr voľajakou nepodarenou imitáciou.
Náš pán prezident Ivan Gašparovič bol vo funkcii dve volebné obdobia a podľa platnosti Ústavy SR je to koniec, jeho služba národu sa zavŕšila, viac sa nedá, hoci ruku na srdce, u nás je možné aj v tejto sfére kadečo! Len taký šéf NKÚ svoj právoplatný mandát už prežil viac ako samozrejme naozaj o peknú kôpku mesiacov a nič sa nedeje, ale radšej nebudem nič pripomínať, veď čo keby si voľakto z rozhodujúcich takúto myšlienku osvojil? Lebo vedzte, príkladov predĺženia výkonu mandátu, aj na doživotie, už história pozná habadej! A u nás naozaj nie je o čo stáť, veď iba tak, okrajovo klasifikujte našu hlavu štátu, akým je občanom, s akým charakterom a danosťami, čo všetko sa na ňom dá obdivovať a na čo je lepšie ani nemyslieť, lebo...
To viete, písať by som mohol pokojne ďalej, presne a pravdivo, Ivan Gašparovič je dobre známou osobnosťou prakticky hneď od novembra 1989, bol všeličím, než sa stal prezidentom a všade je po ňom dobre viditeľná a hlboko zarytá brázda skutkov. Je na každom jednom voličovi v tých nadchádzajúcich prezidentských voľbách akurát na to myslieť, so všetkou zodpovednosťou, aby sa čo najmenej z nás dopustilo chyby takpovediac zo zábudlivosti, aby sme si nevybrali voľajakú repliku takýchto kvalít, takého postu nehodných a ak nám k tomu poslúžilo prvých sto dní prezidentovania Miloša Zemana v Čechách, ako dobre, že sme to mali v ponuke!
