Tak trošku som premýšľal, čím túto úvahu začať, aby bola jej dokonalosť nezvratná, ale potom som sa jednoznačne rozhodol ako entreé využiť „nádherne“ zobrazený a celkom iste iba verný odpis všedných chvíľ nášho neuveriteľne zamestnaného a zodpovedného premiéra Róberta Fica, keď v reportáži z poľa obilovín, tesne pred zberom, hodnotí jeho kvalitu. Znalecky poťažkával klasy, v rukách rozmrvené, už v podobe plných zŕn sľubujúcich bohatú úrodu vyvolali na jeho tvári spokojný úsmev a dal svojmu národu vedieť, čo ho čaká! Úroda bude bohatá, je to prísľub zníženia cien potravín a to nielen chleba a pečiva, ale aj mlieka, vajec a mäsa, takže to všetko znamená trend rastu našich možností, životná úroveň stúpne. Takéto príhovory občanom miluje, bolo mi jasné, že si to nemohol nechať ujsť a napriek istote, že je odborníkom naozaj v inej sfére riadenia krajiny, neodolal! Povedal si, zahral sa na proroka, lebo čo už, zabudol...
A teraz je tu v ponuke znalecký posudok naozajstných fachmanov, poľnohospodárov a veru aj tých, pre ktorých je spracovávanie poľnohospodárskej produkcie samozrejmosťou. Suché leto, nedostatok vlahy a vyjadrená istota, že jesenná úroda v kompletnom zábere a ponuke bude slabá, predovšetkým zemiaky, cukrovka, kukurica prinesie sklamanie vo výnosoch i v kvalite a všetky sny o znižovaní výkupných cien, predajných cien celkom samozrejme a veru aj v priemyselnej výrobe na to naväzujúcej nemôžu klesať! Naopak, všetko je v rovine negatív ohrozujúcich doterajšie maloobchodné ceny, vlastne v celej poľnohospodárskej produkcii, takže sa dá očakávať naozaj ich rast. Všetkého, lebo informácia zodpovedných má takúto podobu.
Už dlhodobo hospodárime s deficitom a slabá úroda celkom jednoznačne spôsobí, že naša povinnosť svoje straty vyrovnať sa prejaví rastom cien na maloobchodnom trhu. Prví sa dali takto počuť pekári a takmer súčasne s nimi aj producenti vajíčok a hydinového mäsa, teda presne tí, čo sú lídrami na našom potravinárskom trhu, čo veru nie je prísľub „lepších čias pre Slovákov“, ako to predpovedal premiér Fico! Predbehol dobu, to je ponaučenie a je vidieť, aké je dôležité nezabúdať na múdrosti vlastných učiteľov. To viete, ja osobne na to múdre a prezieravé, že poľnohospodár aj v socializme ma najmenej 4 úhlavných nepriateľov – teda ročné obdobia nikdy nezabudnem, lebo v našej rodine, kde väčšinový názor na realitu bytia diktoval dedo, komunistami ustanovený za kulaka a vecí gazdovania na poľnostiach dobre znalý o tom vlastne tiež nikdy nepochyboval a radšej nechválil deň pred večerom.
A s tou trochou sarkazmu a irónie sme neverili ani tomu, čo nášmu premiérovi vtĺkali do hlavy s učením tej filozofie, ku ktorej sa dnes už síce tak akosi prvoplánovo nehlási, ale vôbec nepochybujem, že je to aj tak vec hlavy a srdca! Pamätáte, ideológia to bola skvostná, veriť jej sa naozaj žiadalo a ako vidieť, ešte stále aj žiada, lebo uznajte, neznie to skvostne?! Rozkážeme slnku, dažďu...Takže tak, viera je jedna vec a realita potom druhá a tak to nášmu rozšafnému a optimisticky naladenému premiérovi, ako znalcovi a expertovi poľnohospodárskej produkcie a jej dosahu na trh s komoditami a potravinami celkom nevychádza.
Som si samozrejme celkom istý, že on osobne na svoju produkciu tej televíznej scény na žírnom láne pšenice dávno zabudol, predsa len, má toho naozaj veľa a tak sa stanem jeho pozorným dejepiscom, bola by škoda na voľačo takéto rukolapné a dôležité zabudnúť. Aj s poučením, ktoré som dal do titulku tejto písomnosti a ten spravodlivo avizuje, kto tak naozaj sme, na koho sa hráme a čo za to napokon zaplatíme!? Lebo uznajte, honorár vyzeral byť naozaj sľubný, potvrdenie znaleckého odhadu malo „vysokú hodnotu“, sľubovalo profit národa a veru aj výrobnej sféry, čo vždy rozmnoží vavrínový veniec víťaza do nebývalej košatosti popularity a ak sa tak nestalo – lebo náhoda je zlomyseľná a nevypočítateľná – vlastne ani nevadí, ak by takéto pripomenutie predsa len znamenalo spravodlivosť pre všetkých. Aj pre toho vraj naj, naj...dopíšte si sem presne to pokračovanie, čo vám bude pripadať najpresnejšie – najmocnejší, najspravodlivejší, najrozhľadenejší, aj za roh očakávaní dovidiaci a vari aj nemýliaci sa, že keby predsa len občas pamätal aj na múdrosť predkov a dobré zvyky, nemusel by prežívať životné sklamania!
Lebo čo už, jedna z tých múdrostí našich predkov má aj takúto podobu – nič nerastie do nebies a falošná sláva už vôbec nie!
