Viete, je pred nami volebný rok, okrem voľby prezidenta nás čaká aj voľba slovenských zástupcov do europarlamentu a potom aj samosprávne volebné dobrodružstvo, čo je naozaj previerka občianskej iniciatívy, zodpovednosti a ak sa budem usilovať o prezentáciu svojej osobnej analýzy - očakávaného a nevyhnutného, radšej zabudnem recitovať krásne básne plné lásky tak ako bývalo v ponuke voľakedy, ale radšej sa obetujem a odrecitujem tie pravdivé a obyčajné slová, za ktoré sa udeľuje takýto kredit – ten nie je náš, hľa, ako si vymýšľa!
Všetko sa začalo tvrdením ministra vnútra Róberta Kaliňáka, že v tejto republike sa konečne a akurát v kontexte s voľbami prezidenta, parlamentu, župných orgánov a samospráv, ako aj s doteraz celkom nestrávenou potrebou voliť aj svojich zástupcov do europarlamentu pripraví korektný zákon o predvolebnej kampani presne tak, ako to tvrdia učebnice demokracie na celom svete! Aby v tom boli nielen termíny čo a kedy treba oznámiť v presne predpísanej podobe, transparentne, teda na verejne dostupných a kontrolovaných účtoch kontinuálne sprístupniť náklady na priebeh kampane, naozaj od a po zet a v každej podobe, aby sa vedelo, kto a za koľko a predovšetkým z akých zdrojov sa stáva viditeľným, spoznateľným a známym či priamo slávnym a teda prednostne voliteľným! Ba nielen to, boli v tom aj predpisy, ako sa predvolebná kampaň podriadi časovým predpisom a predstavte si, hoci sa ten sľub ministrovi Kaliňákovi splniť nepodarilo, akurát v tejto sfére to všetko podstatné dostalo podobu hriechov až smrteľných!
Uvedomil si to samozrejme každý občan Slovenska, veď je ešte len január a keď sa autom, trolejbusom, alebo autobusom preveziem napríklad ja Prešovom, pripravenosť Róberta Fica pre Slovensko bije do očí z toľkých bilbordov, že sa to nedá ignorovať! Do volieb je oveľa viac dní ako tých 15, čo na takúto vizuálnu propagáciu kandidáta povoľuje zákon – no radšej napíšem predpis a dodám, že v zanedbateľnej ponuke je k dispozícii aj vizuálna reklama iných, samozrejme nedôležitých uchádzačov o prezidentskú funkciu - ale nič sa nedá robiť, kde je spravodlivosť!?? Ako je možné, že sa nič nekritizuje – to aspoň, prečo sa nevyvodzujú dôsledky, ako to, že nikoho nevolajú zodpovední k poriadku?!
Nuž nesmiete sa vôbec čudovať, minister čo nesplnil svoj sľub o nových normách predvolebnej kampane už našiel a ponúkol vysvetlenie! Kampaň volebná je naozaj iba taká aktivita, ktorú kandidát verejnosti sprostredkuje iba tie dva týždne pred volebným aktom, všetky tie ostatné plagáty, aj také veľké ako najväčšia stodola sú iba informačnou kampaňou a hotovo! Blahoželám, je to jeho vynález a viac ako originálny, lebo nič z doterajšej podoby predpisov či zákonov takýto termín nepozná!
A rovnako je to samozrejme aj s inou činnosťou kandidátov, politických strán čo ich nominovali, alebo aj iných spolkov, združení či subjektov, ktoré tiež svojich favoritov podporujú napríklad inzerciou, alebo akoukoľvek inou reklamou – všetko je za hranou zákona a aj tak sa nič nedeje! Už nepochybujem, že to nie je vymyslené v dobrej podobe, ba celkom iste to nebude lepšie ani potom, keď sa minister polepší a dodrží slovo, lebo vedzte, ak sa nám voľakto potrebuje predviesť a prezentovať, že to akurát on bude dobrým prezidentom, nechajme ho to vykonať presne v tej podobe a v tom jemu vyhovujúcom čase, lebo čo už, je to naozaj jeho slobodná voľba! Nechajme tam iba klauzulu o tej transparentnosti finančných nákladov, aby sme vedeli, koľko na to kto mal, z akých zdrojov, aká to bola investícia a predovšetkým, kto je v tej reklamnej kampani možných víťazov hlavným hráčom, lebo naozaj to nie je nikto z tých pätnástich!
Na nich, takmer na všetkých, sa neunúva „zarábať“ zatiaľ nikto, investujú vlastne iba sami do seba a občas so sponzorom, s nádejou, že sa presadia a zaujmú voliča svojim osobnými kvalitami a perspektívou budúceho, čo je očakávaný priebeh tej „poézie i reality“ našej súčasnosti. Okrem favorita najväčšieho a osudom predurčeného, toho, čo to už dávno a spoľahlivo vymyslel vlastnou hlavou, naozaj toho, čo kapitálu a jeho dobrej investícii do potenciálu ním založenej strany rozumie naozaj do poslednej bodky a na tom nezmení vôbec nič ani pochybnosť, či pri tom pil, alebo iba cez slamku sŕkal onú povestnú kolu v tom inkriminovanom byte! Presne tam by sa zvedavci dozvedeli, koho je ten naozaj investovaný kapitál a kto sa nemusí pozerať, ako transparentne či ako veľkoryso, alebo iba márnivo sa využíva.
Kto by si celkom náhodou myslel, že sa voľačo dozvie, že to bude všetko transparentné a zdokladované, aj s menami osôb či s názvom spoločnosti, lebo neoficiálne sa mnohé veru vie tak, či tak, ten sa mýli! Kandidát na prezidentskú funkciu Róbert Fico nám zarecitoval v sobotu svojskú – no, básnička to nebola, iba taká rečňovanka z politického šlabikára strany Sme. Nikto nám nič nedáva, všetko naše zostáva, za všetko si zaplatíme celkom sami, sme v svojej podstate, úspešné predajné dámy! My máme peňazí na všetko dosť, aj keď k nám príde nepozvaný hosť, ide nám naozaj o dobrú vec, ešte nám nikdy nespadla pec! A ak už nám voľačo naozaj chcete dať, robte to bez kriku a celkom potichu, možno sa budete s nami dobre mať!
Lebo čo už, je to pre dobro spoločnej veci!
A to naozaj už nie je, ani len náhodou, voľajaká poézia, to je krutá realita, to je presne to, čo síce ako ľudia cítime, ale ako spoločnosť s tým nevieme urobiť vôbec nič a všetko ako keby sa škodoradostne otáčalo presne tam, kde to bolo vtedy, dávno! Pekný verš, láska, humanita a vzájomnosť je naozaj krajšia podoba ľudského života, ale politika v súčasnej podobe slovenskej reality predpisuje chválu mocných a tí ostatní nemajú nárok. Teda tak! To je to naše celkom reálne zamyslenie sa na nedeľu, veru, kdeže poézia.
