Priveľa občanov tohto štátu si naozaj dobre pamätá, ako sa v histórii Československa, po slávnom Februári 1948 a nástupe komunizmu k moci u nás, ako keby z ničoho nič objavili problémy vlastne celkom nevysvetliteľné, všetko dovtedy fungujúce celkom samozrejme, lebo veď vlastne vôbec nič sa v tej krajine nezmenilo, s výnimkou správy vecí verejných a predstavte si, presne to vtedy spôsobilo hotovú pohromu! Všetko bolo ako do tej chvíle, problematika rozvoja povojnovej Európy všetkému ešte stále dominovala naozaj búrlivým rozvojom všetkého, na čo ste si len spomenuli a u nás bol v ponuke presný opak! Na trhu chýbalo celkom všetko na čo ste si len spomenuli – najhoršie to bolo v živote obyvateľov s potravinami, mäso bolo takým nedostatkovým artiklom, že sa o tom dodnes medzi pamätníkmi rozprávajú vtipy, vie si dnes voľakto predstaviť nedostatok toaletného papiera na spotrebiteľskom trhu, alebo absolútnu absenciu pracích prípravkov či ovocia s prívlastkom dovozový artikel, lebo čo už, aj vtedy sme žili v štyroch ročných obdobiach a vitamínová potreba ľudského organizmu sa musí pokryť aj v zime a na jar, keď nie sme samozásobiteľmi z vlastných zdrojov.
Ale všetky zvedavé otázky nespokojných, pochopiteľne, boli opatrné, lebo ľudovodemokratická vlasť bola ostražitá a prísna voči prejavom nepriateľstva kapitalistov. Vždy sa našla vždy odpoveď – treba vydržať a dodatkom občanov so zmyslom pre humor a s nadhľadom bol dodatok – len čo postavíme potrebné fabriky! Dnes už voľačo na takýto spôsob nemohúcnosti štátnej správy vlastne ani nie je možný, svet má už celkom inú podobu, ale čuduj sa svet, u nás je reliktov a spomienok na voľačo celkom rovnako znejúce stále dosť. Napríklad, reči o dobrej výkonnosti Slovenska, veď čo už iné, než dobré zdravie národa a bezchybná zdravotná starostlivosť by nás mala reprezentovať v čo najskvelejšej podobe a predsa to nie je pravda!
Svoje sme si už prežili takpovediac iba nedávno, v čase vlády Ivety Radičovej, keď sa lekárske odbory podporované vtedy opozičným Smerom vybrali do spravodlivého boja za zvyšovanie miezd, s využitím absolútnych foriem nátlaku ba vydierania štátnej moci s využitím občanov ako rukojemníkov a výsledkom bola ich výhra – ak sa to tak dá nazvať - platy lekárov sa veru zvýšili a lekárske odbory dosiahli svoje ciele.
Tak ako všade inde to aj v tomto rezorte funguje ako v spojených nádobách – čo dosiahne jeden, to chce aj druhý a bolo viac ako prirodzené, že zdravotníctvo nebude výnimkou. Asociácia zdravotných sestier sa tiež zmobilizovala, ich práca je nenahraditeľná, platená v porovnaní s významom pre občanov celkom nedostatočne a v kontexte s okolitými krajinami vlastne smiešne a ich požiadavky dostali rovnakú podobu ako tie lekárske – mzda sestier musí byť vyššia, je to podmienka spravodlivosti v zamestnaneckej hierarchii a významu tejto odbornosti a vzdelanosti a predstavte si, tento problém sa už ako keby z ničoho nič nedal riešiť! Náznaky síce boli, občas prišiel aj optimistický signál, že to všetko sa môže stať realitou, ale stačila jediná zmena a všetko bolo ináč!
Jasné, som iba amatérskym analyzátorom vzniknutej situácie, ale naozaj nemusím na svojich predpokladoch a záveroch meniť ani len slovíčko – za všetko zlé, čo spôsobilo koniec nádejí usporiadať mzdový systém v zdravotníctve do zmysluplného poriadku a spravodlivosti môže tá zmena správy vecí verejných – do čela štátu sa postavil Smer a nič už sa nedá robiť tak ako doposiaľ! Lekári majú to, čo si za vlády pravice a Uhliarika vynútili – teda slušnejšie mzdy podľa svojich predstáv a sestričkám zostali oči iba pre plač! Chcete vedieť prečo, čo sa to udialo naozaj v podobe neriešiteľných výhrad? Odpoveď Slovensku prichystala ministerka Zuzana Zvolenská, za vládnuci Smer a má takúto podobu – na platy sestier nie sú peniaze!
A má to samozrejme aj pokračovanie, ak ich, teda tie financie, ministerstvo nájde, objaví, či nebodaj odniekiaľ vyčaruje platy sestrám zvýši, lenže s výhradou, iba tým v nemocniciach a nie v ambulanciách, lebo ... Nič viac, ale prisahám, je to katastrofálna, ba celkom úbohá výhovorka a neobstojí veru ani v kontexte s tým dávnym propagandistickým artiklom z čias, keď musela vláda ľuďom vysvetľovať nedostatok mäsa, pracích práškov a toaletného papiera, lebo naše súčasné hospodárenie má už dávno celkom iné pravidlá ekonomiky ako tie, čo nám deštruovali kapitalisti a iní nepriatelia socializmu! My máme rozpočet krajiny, pripravený, krytý a zabezpečený rezervami, veď uznajte, akurát o tejto možnosti sa Smer dokáže vychvaľovať ako o svojej prednosti a je vylúčené, ak pravica vedela vyhovieť požiadavkám lekárov, aby sa sociálne sa správajúca ľavica nedokázala pokonať v rovnakej záležitosti ohrozujúcej istoty krajiny aj s požiadavkami sestričiek!
Alebo že by v tom bolo predsa len voľajaké ukryté šidlo pochybností!? Voľačo, o čom sa hovoriť nebude lebo... Je vôbec možné, aby Slovensku šéfka sesterských odborárov Monika Kavecká oznámila – pani ministerka Zvolenská nevie nájsť zdroje na krytie potrieb zákona o sesterských mzdách? Aby nikto v tejto republike – hovorím o zodpovedných zo zákona – nevedel povedať, koľko je na voľačo takéto financií treba a ako ich pohľadať, získať, alebo ak sa vrátim do starých dobrých čias vyčarovať, aby vláda plnila nielen sľuby, ale predovšetkým svoje zámery a plány?! Čo myslíte, zainteresovaní občania Slovenska, môže sa táto vláda cítiť bezpečne a bezstarostne, naozaj nemá pocit, že jej začína tiecť do topánok, lebo stať sa môže naozaj všeličo!? Už Smer zabudol, ako jeho šéfovia vykrikovali, že čím je pravicovej koalícii horšie, tým je im lepšie, už si naozaj nespomínajú, ako sa zapriahli do odborárskej káry hneď vedľa jej zvrchovaného šéfa Kollára a neváhali Radičovej vládu spolu s ním vydierať v mene pacientov a hoci je morálka pravice predsa len spravodlivejšia a sofistikovanejšia než ľavicová brutalita podedená z minulosti, čo keby sa im predsa len dostalo rovnakej odplaty!?
Ba je tu ešte jeden argument, na ktorý ako keby Smer celkom zabudol ako na vynikajúci spôsob riešiť veci v širokom kontexte vlastnej vynaliezavosti, pokojne si požičajme, máme predsa tretí najnižší dlh v EÚ, najnižšie úroky a najlepšie podmienky splácania, tak neváhajme a tú nespravodlivosť a hanbu svojich rozhodnutí a postojov riešme akurát takto! Veď nám ide naozaj iba o spravodlivosť pre všetkých!!!
Ej bisťu, povedal by roduverný a spravodlivý Slovák z plných pľúc presne v takejto chvíli, keď sa tie sestričky a občania, predovšetkým ako všetko spravodlivo hodnotiaci voliči a amatérski sudcovia spravodlivosti takejto správy vecí verejných a nie iba ako možný pacient očakávajúci dobrú starostlivosť a opateru, ale aj pohodovú nemocničnú atmosféru rozhodujú, čo povedia na to vládne nemáme, nedáme, čakajte?! A ak by ste váhali s odpoveďou tak našepkám, po ej bisťu nasledovala vždy prirodzená reakcia nespokojnosti, čo v širšom kontexte predstavuje naozaj širokú škálu možných reakcií a verte mi, žiadna chvála to nikdy nebola!
Tentoraz to bude mať podobu protestného bivakovania sestričiek pred Úradom vlády, naplánované je to na stredu 2. októbra a keďže sa podľa meteorológov žiadne babie leto na nás nechystá, ba naopak, vraj dokonca prituhne, budú to mať dámy viac ako zložité. A predpokladám, že premiér Fico, ako presvedčený feminista bude trpieť aspoň výčitkami svedomia, lebo mrznúť budú veru jeho pričinením! Predovšetkým, lebo jeho vláda v tejto veci podniká nielen nedostatočne, ale veru aj „celkom výberovo a nezodpovedne“ a vždy je to tak, že ako sa rozhodne on, tak sa aj kabinet správa.
