Celkom iste si dokážete spomenúť na takéto strany a veru aj politikov, čo zostanú zapísaní do histórie samostatného Slovenska nezmazateľne a veru naozaj nie iba ako voľačo zábavné, lebo s prepáčením, v určitom čase sa skutočne aj takí podieľali na riadení štátu a kto by mi náhodou neveril, tak mu pripomeniem, čo ja viem ZRS a jeho historicky známeho predsedu Jána Ľuptáka, len sa priznajte, komu sa dnes javí ako významná strana SDĽ, teda tých reformovaných komunistov, kde má svoj pôvod aj súčasný predseda Smeru a premiér vlády SR a to som spomenul naozaj iba to ľavicové spektrum, čo sa dnes podarilo zjednotiť do takmer homogénnej spoločnosti podliehajúcej veleniu zjednotenej ľavice v podobe strany Smer!
V tom protipóle ináč filozoficky orientovaných osobností je to samozrejme ešte pestrejšie, okrem dominujúceho náboženstva vo všetkých sférach riadenia štátu je to nielen sloboda podnikania, čo ľavici Smeru robí protipól vlastne vo všetkom, ale potom aj všetko individuálne preferované ako sloboda osobnosti a presne tak sa potom mohlo stať, že Andrej Kiska sa k hrôze ľavice a Smeru mohol stať prezidentom tejto krajiny!
Ba svoje úvahy pre tých, čo to nechcú akceptovať a všetko v tomto ohľade bagatelizujú pripomeniem, že je to jasné dedičstvo ľavicových metód správy vecí verejných odnepamäti, ten princíp s názvom vláda väčšiny ľudu, hoci opraty v rukách drží tá generalita „vyvolených s absolútnou mocou“ uplatňujú v podobe parlamentarizmu aj u nás, „spravodlivo“ a vôbec sa netreba diviť, ak pre svoje víťazstvo vo voľbách robia možné aj nemožné, čestné i falošné a ten údiv, ak neuspejú, býva až boľavou katastrofou! Keď sa v roku 2006 zasa ľavica dostala ku kormidlu štátu, vtedy aj „s rukami kibicov SNS a HZDS“, bolo to cítiť viac ako bytostne a spravodlivo si pripomeňte, s akým úžasom a neveriaco reagovali na pravicových víťazov vo voľbách roku 2010! A čo všetko robili, aby sa vláda do ich rúk vrátila, ako sa to stalo, kto sa na tom podieľal a podpísal a ako je to odvtedy, lebo od volieb v roku 2012 už je to veru iba jednofarebné vládnutie – teda akýsi návrat pred november 1989 a hoci už to naozaj nie je „návrat do rovnakej vody“, ako hovoria pranostiky, je to predsa len podoba viac ako verná! Zjednotená ľavica je voľačo neuveriteľne skvelé a úžasné, dostalo to meno integrácia všetkých ľavicových politických strán, čo je presne tá väčšina pracujúceho ľudu a strana Smer je tá dávna verchuška systému, čo to všetko riadi v podobe osobnej moci zvrchovaného šéfa!
Už nič viac o tom nenapíšem, je to už iba osobná potreba rozmeniť si to na ľudský život a jeho potreby v realite, mňa naozaj prednostne zaujíma ten protipól, filozoficky pravicový životný štýl, alebo stredopravicové politické spektrum spoločnosti, veriaci, predovšetkým tá ich časť, čo je bytostne spojená s históriou Slovenska a s preambulou Ústavy, alebo aj prostá zásada demokratickej spoločnosti, že slobodný občan našej krajiny má nezadateľné právo disponovať osobnou slobodou. Nič viac a nič menej iba to, čo sa stalo hlavným obsahom zamatovej revolúcie, čo prinieslo koniec diktatúry jednej politickej strany a čo sa práve teraz na Slovensko vrátilo síce v utajenej a šikovne prezentovanej podobe, ale nič sa nedá robiť, o všetkom rozhoduje jedna strana, jej záujmy a osobná vôľa jej šéfa!
Komu sa žiada opak, kto tak akosi správne a v pohode dokáže „degustovať“ spôsob života v tom svete, kde správu vecí verejných riadi demokratický systém a nenahnevajte sa na mňa, je to presne tam, kde ľuďom, zdôrazňujem, tým obyčajným ľuďom závidíme! Žijú akurát tam, kde sa na rozdiel od nás „majú celkom iste lepšie, sú bohatší, slobodnejší a šťastnejší i bezpečnejší“, čo naozaj nie je málo a s prepáčením, naozaj nikto nepochybuje, aké sú to krajiny, akú majú vládu a ak mám byť celkom spravodlivým, aj tí najväčší prívrženci ľavice ruku na srdce – je niekde na svete krajina s vládou v takej podobe, ako je teraz tá naša medzi tými, ktorým závidíme?!
No nič, nenapíšem žiadne smiešky, nechcem sa nikoho dotknúť, lebo sme ako osobnosti naozaj rôznorodou zmeskou individualít a nepochybujem, že tá ľavicová verchuška a „trafikanti s veľkými či menšími, alebo aj iluzórnymi preferenciami“ sa aj tak nestanú vyznávačom pravicovej filozofie bytia, lebo by stratili svoje, až neuveriteľné preferencie výhod na úkor väčšiny a to je svojim spôsobom naozaj márne očakávanie!
Už viackrát som sa zamýšľal nad tým, prečo sme si neudržali ten skvelý štart do nového spôsobu spoločenského bytia, prečo sa sem tvrdošijne vracia korupcia, ten spôsob primitívnej metódy spolupráce ruka ruku umýva, zneužívanie moci a protekcia a hoci je to celkom primitívna a ľahko viditeľná i dobre rozoznateľná forma žitia, vždy znova a znova sa s tým nedokážeme vysporiadať! Lebo čo už, ešte aj minister spravodlivosti v súčasnej vláde strany Smer neváha ani sekundu a na záchranu už odsúdeného súkmeňovca je ochotný riskovať nielen svoj post, ale aj svoju česť! Nič viac a nič menej, ale uznajte, je to vernosť ako v tých dávnych časoch prísahy na červenú hviezdu a kosák, hoci teraz je to skôr podoba finančného profitu!
A teraz teda tá pravica, tie persóny, čo sa potešili víťazstvu Andreja Kisku v prezidentských voľbách, ktoré im zdanlivo nepriniesli žiaden profit, iba dobrý pocit, že ľavica konečne s voľačím naplánovaným neuspela a začalo sa s nádejou špekulovať, čo všetko im to prinesie, predovšetkým aké starosti, trápenia, stratu prestíže, osobnej vierohodnosti a ak všetko, čo sa v tejto oblasti vyskytuje ako možnosť bude realitou, mal, či mohol by to byť začiatok ich konca!
Už v prvej chvíli oznámenia tých volebných výsledkov som napísal prosbu, aby sa všetci tí, čo sa tešia usilovali spojiť svoje myšlienky a nápady do spoločného postupu, tak ako vtedy, keď bolo treba skoncovať s rovnakou mocou a silou, vtedy v podobe diktátu HZDS a Vladimíra Mečiara, čo malo podobu kumulácie a naozaj nie delenia potenciálu! Teda už nie nové strany a noví vodcovia, naopak, potreba zjednotenia nech má napríklad podobu toho, čo Slovensku ponúka Béla Bugár a Lucia Žitňanská, lebo ten projekt, k menu strany MOST – HÍD pridať prívlastok Občianska strana je presne tým, čo môže znamenať vznik spoločenstva občanov s jediným poslaním, obnoviť u nás demokraciu a už nikdy nedopustiť, aby sa vrátilo to, čo nás udržovalo v chudobe, hoci je táto krajina krajinou pracovitých a čestných občanov a všimnite si, aj teraz si tí pri moci privlastňujú viac ako tá väčšina a ešte k tomu Slovensko zadlžujú a pritom sami bohatnú!
SDKÚ DS, KDH a OĽaNO, celkom iste sa k takto predstavenej opozičnej pravici radi pridajú aj tí, celkom obyčajní a doteraz mlčiaci a nepochybujem, že nás už v tých najbližších voľbách privedú k realite, keď si svoju moc a silu uvedomia v tej jednote výberu, akú som už predtým navrhoval! Viete si predstaviť spoločný postup vymenovaných opozičných politikov, keď oznámia verejnosti, kto verejnosť nezrádza, neparazituje na nej, ale naopak, bude dobrým a spravodlivým reprezentantom Slovenska v EÚ, lebo prepáčte, naozaj ešte niekto z normálnych občanov verí aktivitám Zalu, Flašíkovej – Beňovej a mnohým iným a to by mohol byť iba začiatok! Do čias konca diktatúry Smeru sú ešte dva roky a dovtedy sa ten spoločný priestor dobrých plánov a možnej jednoty pravicových politikov a občanov žijúcich z práce vlastných rúk a nie z protekcie či zvýhodnení vládnou mocou a stane sa presne to, keď sa za HZDS a Mečiarom zavrela hladina jeho nespravodlivej moci!
Môže to mať viacero podôb, už je tu príklad KDH, akési vyvodzovanie osobnej zodpovednosti, vzdanie sa „trónov a neomylnosti“, bol by som rád, keby sa tento proces očisty nezastavil, šírka záberu zodpovednosti sa najlepšie ukáže v rokovaní s členskou základňou a nielen v KDH, potenciál Procházku, Lipšica, Hrnčiara, Beblavého a predovšetkým Ivety Radičovej sa musí využiť v čo najširšom zábere spoločných metód a cieľov reálnej politiky a požadovaných postupov, lebo naozaj to nemôže byť ináč, ako vtedy a na tých námestiach!!!
Aspoň máličko to všetko zjednoduším, v tomto parlamente už zmenilo svoje členstvo 14 poslancov a vôbec by nebolo na škodu vecí, keby sa takýto trend udržal, ba možno aj eskaloval. Miroslav Beblavý, jeden z takýchto „aktivistov“ to podporil americkým príslovím a bude sa celkom iste páčiť aj vám. Druhé manželstvo je víťazstvo nádeje nad skúsenosťou a ruku na srdce, vôbec to nie zlý odkaz či prísľub lepšieho očakávania.
Ináč sa nedočkáme očakávaných zmien, táto krajina sa neposunie k svetlejším horizontom, lebo ak sa nezjednotia všetci tí, ktorým sa teraz hovorí stredopravicové spektrum spoločnosti, alebo v konečnom dôsledku mlčiaca väčšina, vládnuť tu bude ten, čo má k dispozícii vraj demokratickú väčšinu v parlamente a oprávnenú moc v celom štáte! A to je záruka toho najhoršieho, čo môže Slovensko prežívať, lebo Pane Bože daj, aby sme všetci pochopili, že vláda ľavice túto krajinu a tento ľud vedie presne tam, kde sme už boli a kam sme sa vrátili, čo je jediná ich záruka a istota!
Nie je to cesta k pokroku, k demokracii a predovšetkým k lepšiemu životu všetkých, lebo ešte raz – hľadajte vo svete vzor vládnutia na ten náš spôsob správy vecí verejných, ako to realizuje Smer a nahlas sa pýtajte – je to dobré a pozitívne vládnutie, s hospodárskymi výsledkami v podobe zelených čísiel, alebo je to voľačo v celkom inej réžii?! A to nech nás potom riadi ako spoľahlivý kompas!
Viete, vždy je to tak, jednota slov, činov a spoločné presvedčenie väčšiny znamená víťaziť a to už je presne to, čo táto republika potrebuje, čo tento národ a spoločenstvo od Dunaja až k Tatrám privedie tam, kde si to zaslúžime!
