O rozpade SaS, o ktorej sa ešte stále diskutuje a medituje, čo s ňou bude, ako to bude, už som svoj názor a hodnotenie napísal, tak trošku som predbehol dobu, lebo jednoducho neverím že zostane v podobe na akú sme privykli a keď som si teraz vypočul pyšný Sulíkov odkaz, aby priaznivci Kolára zo strany odišli, moje presvedčenie o jej konci je ešte väčšou istotou, alebo priznám sa, nádejou! Nemám spočítané, koľko je takých poslancov v parlamente, ale členská základňa je vlastne „tak pol na pol“ a taká amputácia je jednoducho definitívnym koncom bez výhrad či podmienok. Aj to dokazuje dôvody a príčiny, prečo sa Sulík potkol vždy vtedy, ak to predvídavému a rozumnému nehrozilo, hlasovanie o dôvere vláde Radičovej či zatmenie mysle viď Sasanka a teraz to veru nemá iný scenár – zdravý úsudok roztrhala osobná pýcha.
A písal som veru aj o tom, že zvedavosť občanov by mala dostať podobu celkom konkrétnu, kam sa poslanci SaS, predovšetkým tí čo držia s Kolárom a boli vyzvaní odísť, pohnú? Akým smerom a s kým a keďže im zrejme nehrozí pridať sa k vládcom Slovenska v strane SMER, je tu predovšetkým celá plejáda už nikomu nepatriacich poslancov a je celkom dobre možné, že aktivity Lipšica či Procházku, alebo aj Hlinu voľačo akože nezávislé vymyslia a možno to bude napokon optimistickejšia opozičná budúcnosť než doposiaľ, lebo spočítajte si to, platforma opozície fungovala bez SaS!
No táto „lastovička“ v spolupráci opozičných síl na Slovensko jar celkom iste neprinesie, ale aj tak sa voľačo predsa len pohlo dobrým smerom. Azimut opozície dostal cieľ celkom presný – vláda a vládnuci SMER krajine spôsobuje celkom preukazne škodu a problémy, vplyvom neudržateľných konsolidačných opatrení rastie predovšetkým nezamestnanosť a je nemysliteľné, aby to nevzbudilo nesúhlas v tejto spoločnosti, aby sa veľa nespokojných občanov nepodarilo zaktivizovať. Aj o tom som už písal a opozícia to napriek kríze vo vzťahoch medzi stranami a vlastne aj napriek vnútorným pnutiam posunula k optimistickému scenáru. Zvoláme mimoriadnu schôdzu parlamentu s jediným bodom programu – nezamestnanosť na Slovensku a pod ten návrh sa podpísali nielen členovia strán Ľudovej platformy! A keby len to, napriek nie celkom korektným vzájomným vzťahom vymysleli voľačo na spôsob doterajších kamufláží strany SMER, ktorá si všetko, čo dnes našu galibu spôsobuje, dala vraj schváliť od sociálnych partnerov. Aj opozícia zvoláva okrúhly stôl, aj opozícia si k nemu ako rovnocenných sociálnych partnerov pozve všetkých tých, čo majú v moci a pod kuratelou zamestnanosť a opozícia už dnes avizuje, že to práve táto zložka slovenskej spoločnosti má vlastnosti, danosti a právomoci hovoriť a rozhodovať o zamestnanosti! Naozaj nie vláda či odbory, kdeže, tam sú iba frázy, takže to všetko, o čom sa bude hovoriť a rokovať na mimoriadnej schôdzi parlamentu je istota!!!
A nemyslite si, že je to pre SMER jednoduché, už dnes sú pod obrovským tlakom a vlastne celkom bez východísk, lebo už sa jasne dokázalo, že všetci tí, čo strane SMER všetky tie konsolidačné opatrenia akože odsúhlasili, hovoria voľačo celkom iné!!! Minister Richter soptil, vraj veď on sa opýta, čo proti nezamestnanosti robili vlády opozície, ale skôr vyzeral ako tesne pred infarktom, lebo tá schôdza celkom iste bude, jej program je jasný a SMER bude mať prázdne ruky, vyschnutú slinku reči a výčitky svedomia – ak ešte voľajaké vôbec má!
A vlastne ani to nie je všetko, to Amerika holé baby som si zatiaľ iba sám pre seba zvolal aj v súvislosti s budúcnosťou ministra školstva Dušana Čaploviča, lebo ľudia z opozície v sebe našli dostatok síl a predovšetkým presvedčenia, že tento človek by mal konečne zo svojho postu odísť! Robí to zle, nekoncepčne, nedrží slovo, ba priamo zavádza a klame a nesplnil ani úlohu predložiť do parlamentu správu o súčasnom stave vzdelávacej sústavy u nás! Naozaj je to absolútna nevyhnutnosť, mal na tomto poste skončiť vlastne už dávno, ešte v tej dobe, keď klamal učiteľov, školských zamestnancov, keď ich mzdy v spolupráci s celou vládou a so súhlasom rodnej strany používal ako pomôcku žongléra čo z desiatich robí päť a keď profesionálnu správu systému vzdelávania zapredal jánošíkovskej svojvôli samospráv a dokonca aj odborom!
O trošku porozumenia vás však musím v súvislosti s týmto celkom originálnym oznamom predsa len požiadať, lebo to všetko takto pripravené verejnosti prezentovala SaS, v podaní predsedu Richarda Sulíka, v spoločnosti poslaneckého kolegu Poliačika a podľa toho, aká je reakcia nielen učiteľskej verejnosti, ale veru aj opozičných poslancov sa dá očakávať, že oznámenie sa celkom iste zmení na reálny pokus ministra Čaploviča odvolávať. Jasné, parlamentné počty a nálady v parlamente dobre poznáme, dá sa predpokladať, že napriek všetkému sa minister s katastrofálnym výkonom svojich povinností ničoho zlého nemusí obávať, ale vždy to býva akurát tak, ak je voľačoho priveľa, potom to jednoducho naozaj raz praskne, pukne, zlomí sa, alebo ako kauza ničím neospravedlniteľná prevalí, lebo nič netrvá večne!
Škoda, že je to tak trošku marginálna problematika našej spoločnosti, lebo uznávam, sú v ponuke naozaj traumy a bolesti spoločnosti, čo sú vážnejšie, bolestivejšie a celkom iste našu spoločnosť ohrozujúce až fatálne, ale aj tak, mlčať by bol obrovský hriech a koniec koncov, akurát takto, v symbióze s celkom smrteľným hriechom mocných a za poriadok v našej krajine zodpovedných je správne hovoriť všetko! Ak by to zabralo, ak by to vyšlo, ak by sa nad tým verejnosť hlboko a zodpovedne zamyslela, ak by sa v parlamente odhalil ten hriešnik, čo celú galibu nezamestnanosti spôsobil a musel veci meniť sypaním si popola viny na vlastnú hlavu, čím by sa veci v spoločnosti a veru konečne aj v školstve veci pohli želateľným smerom , to by bolo, čo poviete!? Tak ako som napísal – to by už potom mohol zahlaholiť celý národ, skvelé, to je naozaj Amerika holé baby!
