To viete, viac ako zodpovedne som sa nad ponukou prichádzajúcich informácií zamyslel, s úmyslom podľa vlastnej hierarchie hodnôt určiť ich priority, ale napriek trpezlivosti danej seniorom pri riešení problémov či aj hlavolamov, tá úloha sa mi ani len vzhľadom k vlastnej spokojnosti vyriešiť nedarila. Na ministerstve školstva sa šafári presne tak, ako aj inokedy, povodne Slovensko ničia rovnako spoľahlivo ako aj sucho, problém s ropovodom do Rakúska cez Bratislavu ohrozuje predovšetkým zásoby pitnej vody a životné prostredie celej aglomerácie, bolo by skvelé, keby sa plyn cez Slovensko prepravoval na Ukrajinu zo západu, lebo by sme monopolom Rusov poriadne zatriasli, vláda napriek dovolenkám hľadá kontrolné mechanizmy na skúmanie férovosti tendrov a to veru už celkom menovite a vraj podľa statočnosti, no a zvyšok sveta hovorí predovšetkým o zatvorených ambasádach západných štátov tam, kde hrozí svätá vojna islamu, alebo v tom civilnejšom prípade o osude Berlusconiho, či dostane prezidentskú milosť a domácemu väzeniu sa vyhne.
Uznajte, nič také naozaj akčné, je to všetko dávno známe a „zabehané“, s trochou nadsádzky je to vlastne ako spomienka na Hirošimu a vlastne aj na Nagasaki, no našťastie som voľakde na internete objavil iskričku, svetielko, čo mi udrelo do očí, v myšlienkach už sa stalo poriadnou prskavkou a verte mi, nevedel som odolať ten ohník nerozfúkať aspoň do takej komornejšej vatry. Strana SDKÚ DS sa cez aktivity svojho podpredsedu Ivana Štefanca rozhodla riadiť všetku svoju činnosť a aktivity i zámery podľa etického princípu, čo je kódex daný klasickými pravidlami ľudskej morálky a chovania.
Jeho životopis to dokazuje, kde všade až dodnes pôsobil preferoval česť a etiku vzájomných vzťahov partnerov, inými slovami, dodržiaval kódex cti a mravnosti, dostal za to veľa medzinárodných ocenení, má úctu v odborných kruhoch a dosiahol vysoký štandard, takže tá myšlienka, politickú prácu všedného dňa a jej perspektívu podriadiť etike prišla viac ako prirodzene. Som si istý, že tak ako sa mu to vydarilo vo všetkých tých obchodných spoločnostiach, kde až doteraz pôsobil a kde získal nielen prax, ale veru aj obrovské úspechy a ocenenia, uspeje aj v politike, ktorá, ako viete, nemá potenciál vierohodnosti.
Svoj optimizmus opieram predovšetkým o jeho životnú prax, všetko čo podnikol, do čoho sa zainteresoval a čomu venoval svoju pozornosť došlo do cieľa, ktorý si predpísal a tak akosi naviac, etiku v politike začal skloňovať akurát vtedy, keď SDKÚ DS, ako prirodzený pravicový vodca na Slovensku prechádzal najzložitejším obdobím. Bol to pád Radičovej vlády a potreba etiky v našej politike sa stala volaním po novom princípe jej reálnej podoby. Ak si nepamätáte, presne takto vzťahy v koalícii klasifikovala premiérka a hoci už nie je členom strany a v ničom, čo by ju s politikou spájalo sa nechce angažovať, jej teoretické myslenie s tým Štefancovým korešponduje do posledného písmena.
Nie je ťažké uhádnuť, na čom akurát teraz v SDKÚ DS pracujú, dá sa to vyčítať zo všetkých postupov Ivana Štefanca v jeho kariére a ak už nič iné, tak jeho dlhodobé šéfovanie v spoločnosti Coca Cola Slovakia, činnosti pre európsku integráciu a predovšetkým práca na poste splnomocnenca vlády pre prijatie eura od roku 1996 dokazujú, že je to programový úspech! A všade tam sa pravidlá konania firmy, spoločnosti či úradu museli riadiť etickými pravidlami, malo to presne takýto štatút a bol pod tým jeho podpis, teda žiadna chiméra, ale výhradne realita!
Politika je samozrejme svojimi vnútornými i vonkajšími vzťahmi iná ako obchod či kšeft, ak chcete troška dobrodružstva, je rozdielna predovšetkým v tom, že podstata dohôd a spoločných zámerov nie je fyzicky viditeľná takpovediac kontinuálne s podpísaním dohody, či po podaní si ruky a čestnom slove, ale v konečnom dôsledku má rovnaké dôsledky, lebo v nich je už realita dohody viac ako preukazná. Prežívame to vždy, ako keby v priamom prenose, neschopnosť dodržať slovo, princíp, obísť dohodu či pravidlá, nájsť si výhovorku iba zdanlivo výhodnú či logickú, lebo aj účelovosť je zrada a hoci nechcem žiadnu politickú stranu na Slovensku v tomto ohľade zvýhodňovať či preferovať, poviem to aspoň takto – zrozumiteľne.
Oponenti majú predstavu, býva to celkom častý precedens vo vzájomných vzťahoch, že nedodržanie slova je povolená taktika, veľkomyseľne sa nad takýmto kriváctvom zatvárajú oči, ba vlastne sa nikto ani neusiluje vyhovárať sa a predsa je v tom zásadné porušenie mravnosti a morálky. Len si spomeňte, ako katastrofálne vyzerá napríklad tvrdenie strany SMER, že vládne iba cez platnosť takých noriem, ktoré jej schválili jej sociálni partneri! Viete aká je pravda, je to účelová vierolomnosť, ale aj tak znie Slovenskom opakovane a verte mi, iba máločo z ponuky etických prešľapov je ešte voľačo hanebnejšie.
Partneri naopak, ako keby vyznávali dve podoby riešení v každej situácii a potom je k dispozícii nielen vnútorný konflikt, ale aj vonkajšia kritika. Aj to poznáte – vraj koalícia a nedokážu sa dohodnúť vlastne na ničom, dnes napríklad v nejasných postojoch KDH v regionálnej politike, kde sa účel, košeľa je bližšia ako kabát preferuje pred zásadou, že čistému všetko čisté a ináč nie. Zneužitie má potom podobu zdanlivých výhod a keď počúvam politikov v takomto duchu argumentovať – a prepáčte, napríklad Pavol Hrušovský nie je žiaden elév či fatalista, nenachádzam slov! Jednoducho v jeho rozhodnutiach, teda pardon, v rozhodnutiach strany KDH nevidím nič, čo by ospravedlňovalo partnerskú zradu a predovšetkým schopnosť neakceptovať spoločnú filozofiu riadenia sveta!
A je toho oveľa viac, v celej politickej sfére Slovenska s klasifikáciou napravo od stredu, kde absentuje voľačo predovšetkým na spôsob konsolidačného procesu a ak sa nenahneváte, vládne presvedčenie, že naše postoje sú správne a niet potreby ich korigovať, individualizmus má prednosť pred kolektivizmom, ten pristane iba ľavici, alebo neschopnosť si svoje prešľapy predsa len z pohľadu vyšších princípov spoločného diela analyzovať ako chybu a vzdať sa ich! Nechcem pochybovať o tom, že si to spoľahlivo priradíte k udalostiam, čo pravicové spektrum Slovenska zoslabujú a spravodlivo nezabudnem ani na tých, kde to Štefanec konečne plánuje myslením v podobe kódexu etiky napraviť.
Etika je voľačo hodnotené hlavou - logika, dohody, pravidlá, zákony, ale aj srdcom – charakter, česť, vernosť, odvaha či priamo hrdinstvo, alebo virtuálne, až smrť v mene zachovania cti a čo ako sa históriou SDKÚ DS spomienkami predieram, nie všetko v nej je kóšer. Len povedzte, kam sa podeli osobnosti, ktoré v nej dominovali v časoch najväčšej zodpovednosti, prečo má ako keby odvahu verejne vystupovať iba exminister sociálnej sféry Kaník, kde je zástoj a osobná vážnosť Dzurindu, alebo ešte lepšie, Ivana Mikloša, lebo verte mi, môj názor, že jeho silu osobnosti a znalosti „remesla“ nikto z tých teraz vládnucich „osobností“ nedosiahne, ani keď sa voľajakým zázrakom spoja v jednu! Svet to vie, presne tak ako to opisujem to hovoria znalci nielen v EÚ a spomienky, keď si s Počiatkom či Kažimírom „vytieral“ v médiách všetky rohy, čo sú na Slovensku ekonomike k dispozícii sú nezabudnuteľné! Tak prečo, prečo iba noví, či menej známi, ako Frešo, už spomenutý Štefanec, čo do toho problému načrel celkom iste „veľkou lyžicou a s obrovskou zodpovednosťou“, prečo Martin Fedor a na viacerých si už ani nespomeniem, lebo ako keby anonymita vládla tam, kde má byť prednostný charakter, česť a kreativita v mene spoločného kréda a povinnosti!?
Teda tak, presne takto to ako volič pravicového spektra slovenskej politiky vidím a chápem, taká je moja potreba o tom všetkých aj informovať, lebo vedzte a verte, etika v správaní sa človeka a ľudí, aj v politickej sfére, je naozaj priorita. Argument a dôkaz je k dispozícii v priamom prenose, iba toť, spoza Moravy, kde ešte včera zaklínadlo sto jednotka hýbalo žlčou Zemana, Filipa, Sobotku, ba vlastne všetkých, pre ktorých je ľavicová politika spôsobom „dobrého a čestného života“ a keď sa ho partneri plaviaci sa na spoločnej lodi pre vlastnú škodu, zlyhaním charakterovej výbavy svojho členstva vzdali a tá stroskotala, je treba začať vlastne odznova. Ale aj tak, už to nikdy nebude jednoduchšie, zlyhanie je memento navždy, čas čo nebol využitý sa dobehnúť nedá a ak si uvedomíte, že na príčine je iba nedodržiavanie pravidiel morálky a cti v ľudskom konaní, pochopíte. Obyčajný termín, vraj etický kódex a jeho dodržiavanie v spoločnosti ľudí – aj v politike, je nevyhnutnosť, ináč loďka stroskotá, stavba spadne a ľudské plány a sny zaniknú!
