Pri rokovaní v parlamente to Pavol Hrušovský viac ako povinne obhajoval rétorikou „veľkých odkazov a povinností strany KDH voči Slovensku“, vraj akurát teraz sa musíme tešiť, veď sa nám začína sviatok, konečne sa dočkáme spravodlivosti v oblasti manželstva ako zväzku muža a ženy a v justícii, kde má konečne dominovať právo a zákon a to vraj stálo za to všetko utrpenie a výčitky, čo sa KDH od koaličných partnerov ušli. To viete, rokovania o rodine a justícii sú pri parlamentnom rokovaní od seba oddelené a keďže je rodina v klasickej podobe muž a žena prioritou spoločnosti s kresťanskými tradíciami, KDH ju má uloženú ako domácu úlohu naozaj v trvalom režime, budem si všímať ten prvý deň diskusií v našom parlamente prednostne.
Kto je absolútny laik vo veci posudzovania vzťahov koaličných strán, tak ten možno naozaj nevie, že spoločný postup v prijímaní zákonov o rodine je ich trvalou aktivitou, rovnako tak, hľadanie zásadných zmien ústavných pravidiel v sfére práva je iniciatíva predovšetkým expertov v SDKÚ DS a ten neočakávaný krok vedenia KDH, keď spolu s vedením Smeru ohlásilo spoločný postup už na tejto plenárnej schôdzi parlamentu, bol šokom. To klasifikovanie takéhoto rozhodnutia – zrada partnerov, bolo celkom opodstatnené a tak ako kedykoľvek predtým – lebo nič sa nedá robiť, KDH už takýto scenár, stať sa partnerom Smeru vo vládnutí naozaj skúšala viackrát! Neuspela, ale ako vidieť, je to spoločenstvo nepoučiteľných a nespoľahlivých, čo síce prekvapuje, ale neospravedlňuje a jednoducho ako normálny slovenský občan nedokážem pochopiť, čo môže vohnať kresťana katolíka, veriaceho, presvedčeného, akceptujúceho spôsob života v takomto duchu do náručia transformovaných, alebo lepšie, prefarbených, utajených, ale aj tak stále ortodoxných komunistov, lebo najlepším dôkazom takéhoto tvrdenia je potreba diktatúry vládnutia vo vlastnej réžii!
Uznávam, to už zo mňa hovorí bezmocnosť, nedokážem takýmto udalostiam zabrániť, je to naozaj „sadanie na lep“ sľubu spoločnej aktivity, lebo ústavný zákon potrebuje 90 poslaneckých hlasov a argument tých z KDH, že to veru koalícia pravice nedá dokopy nikdy, ako keby mal istotu očakávaní! No nič sa nedá robiť, asi majú pravdu, hoci s odpustením, ak je Smer presvedčený o potrebe takejto zákonnej normy, nič mu nebude brániť, aby sa pri hlasovaní nepridal k tým, pre ktorých je to úprimná viera a spôsob života! Lenže hahaha, to už tu bolo, pamätáte sa, presne vtedy, keď sa lámal charakter parlamentu a bolo treba potvrdiť, že Slovensko pomoc Grécku, ako zvyšok EÚ poskytne, ale Smer, čo je ináč s politikou Európy kompatibilný subjekt, nehlasoval! Vyšší princíp, hovorí sa, SaS sa hralo na zásadových politikov a výsledkom bol koniec slovenských nádejí s pravicovou vládou Ivety Radičovej! A keď už bolo naozaj „takto vymaľované“, Smer sa v opakovanom hlasovaní pridal spoľahlivo k tým, ktorým už vykrútil krk!
Ako sa hovorí, všetci ľudia, všetko vedia, ale s prepáčením, ako keby to nebola na Slovensku pravda, lebo opakovane naletieť na falošnú ústretovosť je naozaj bieda a pri tých politikoch podieľajúcich sa na správe vecí verejných, za naše spoločné peniaze, je to paradox a hanba!
Ináč sa rokovanie o týchto zákonných normách podobalo naozaj na všeličo, okrem odbornej diskusie k problematike. Bolo v tom všetko, na čo si len spomeniete, predovšetkým odpor a nenávisť k tým, čo mali na vec iný názor, celkom nebadane sa však problematika rodiny a justičných problémov preniesla do sféry všehochuti, do reči prišli prezidentskí kandidáti, ich duševné a morálne či mravné danosti, sex manželský i mimomanželský, výrazy sa stali vulgárnymi a vrchol všetkého predviedol už „dávno zrelý“ poslanec strany Smer Číž, čo nenávisť voči Matovičovi predviedol v celkom nehumánnej podobe, stal sa mambou, najou či vretenicou a prestal som veriť, že je to naozaj súdny človek. V parlamente, pri rokovaní o zákonoch o rodine, čo je o vzájomnosti a láske a o práve, čo je humánna norma tej najjednoduchšej podoby!?
KDH, Figeľ a Hrušovký predovšetkým, lebo oni sa k tej verejnej produkcii padania si do náručia prepožičali, musia mať naozaj skvelý pocit, lebo vraj všetko dopadlo presne tak, ako to KDH naplánovala. S čím sme nesúhlasili, to z návrhu vypadlo, napríklad bezpečnostné previerky sudcov a posilnenie kompetencií prezidenta, takže akurát teraz by som chcel vidieť ich reakcie k takýmto istotám, keď Róbert Fico svoje vízie prezidentskej moci začal prezentovať naozaj bez bázne a hany. Múdri a prezieraví už z KDH utiekli a tí, čo zostali, nevedia svoje chute ustrážiť, prejedajú sa a tá kôstka v krku a pokazené trávenie by malo konečne znamenať finálne poučenie. Už nikdy viac nestratiť zdravý úsudok, nikdy nenaletieť vidinám o spolupráci s niekým, kto chce vládnuť iba sám a hoci sa naozaj nič už nedá vrátiť, na chvíľku pokánia je tu stále ešte dosť času. Je to boľavé, to áno, ale na druhej strane čestné a to je naozaj lepší honor než hlúposť.
