To nie je voľajaká myšlienková slobodomyseľnosť, kdeže, to mám ako sa hovorí odpísané z vlastného života a celkom iste ma to bude sprevádzať až na veky vekov, čím ohraničujem hranice svojho fyzického bytia a už iba málokedy sa dám prinútiť vkročiť na to vojnové pole, kde si spravodlivosť sám pre seba hájim a hľadám. Lebo vedzte, ak ste ako živá bytosť platným členom svojej komunity, máte celkom prirodzene aj úspechy a zásluhy, teda reálnu cenu, ale v tej chvíli aj neprajníkov, ba priamo nepriateľov a tí vašim skutkom či argumentom nikdy neuveria! Naopak, budú vás haniť, ohovárať a očierňovať, žiaden výmysel čo vám môže ublížiť nevynechajú a všetko je potom v tom čarovnom kruhu bez začiatku a konca.
Takáto apatia však je človeka nehodná, takmer vždy je aj v osobnom živote dostatok impulzov a presvedčení, ktorým rezignácia nespravodlivo pristrihuje krídla a ak je to v aktívnom živote človeka, potom je povinnosť o spravodlivosť bojovať životným poslaním. A akurát preto arcibiskupovi Róbertovi Bezákovi rozumiem, chápem všetky jeho pokusy nielen dovolať sa pravdy, v svojej viac ako zvláštnej kauze a veru aj odolať chvíľkam bezmocnosti, keď sa ho studenou rukou odsúdenia a odmietania, či účelového nepochopenia dotkne vlastná vrchnosť!
Včera som celkom prekvapujúco dostal pozdrav od svojho bývalého študenta, dnes známeho kňaza, s ktorým sme mali spoločný údel odmietania a zatracovania vedenia vtedajšej spoločnosti a bol mi osobne doručený. Celkom prirodzene pri stretnutí s poslom prišla reč aj na životný osud arcibiskupa Bezáka a predovšetkým veru o tom, aké to môže mať všetko pokračovanie. Priznávam, nezhodli sme sa, kým ten môj „posol dobrých správ“ radil skromnosť a poslušnosť, vraj Konferencia biskupov Slovenska už mu podala ruku s ponukou štedrého osudu, akože na zmierenie, ja som v sebe cítil potrebu bojovať predovšetkým za spravodlivosť a to nie je cesta vzdať sa! To viete, bude to mať pokračovanie, dnes, v nedeľu, keď sa stretneme viacerí a už nie náhodou, ale naozaj programovo a to som ešte vôbec netušil, čo mi arcibiskup Bezák ako svoje rozhodnutie do dnešnej dišputy ponúkne!!!
Spravodlivosť je aj podľa jeho vedomia a svedomia voľačo, s čím sa neuzatvára žiaden kompromis či obojstranne výhodný pakt, je to vždy iba v podobe buď, alebo, lebo pravda je samozrejme iba jediný originál a on teda tú podávanú ruku, dokonca s almužnou ako zábezpekou pokoja v budúcnosti, odmietol! Je stále plný sily a entuziazmu, pochopiteľne ideálov a veľkých snov, ktoré jednoducho nestačil realizovať, lebo mu do nich zasiahla vyššia moc, čo doteraz nemá pomenovanie! To podľa toho, koľko je v tom jedincovi čo o tom názve medituje odvahy, teda spravodlivosti, lebo aj bez lupy vidieť, že KBS ako jeho nadriadená moc má veru celkom zvláštne stimuly a potreby pre svoje rozhodnutia! S tými jeho nekompatibilné a ktohovie, či sa voľakedy aj obyčajní veriaci dozvedia, v čom to všetko malo ten povestný háčik neporozumenia ukrytý?!
Arcibiskup trnavský, čo je doteraz ešte stále platný titul Róberta Bezáka má podporu mnohých, celkom iste ešte viac je tých, čo mu držia palce, aby sa dočkal spravodlivosti a v nádeji, lebo čaká na rozhodnutie Svätého otca Františka v Ríme. Je jedinou autoritou na tejto zemi, čo je všetko potrebné a dôležité oprávnený rozhodnúť, kňaz Bezák ho požiadal o osobnú audienciu, lebo akurát takto by to bolo treba urobiť, nič sprostredkované sa nevyrovná osobnej spovedi a hoci je náš nový Svätý otec už preslávený svojou neuveriteľnou skromnosťou a charizmou, strašne by som si prial, aby to vedel preukázať aj na voľačom takomto marginálnom a predsa až zázračne gigantickom, ako je pravda v hľadaní miery „spravodlivosti moci“ a jedinca vlastne celkom bez práv!
Ak si uvedomíte, čo všetko sa hovorí, že je k dispozícii petícia ako stanovisko veriacich, pre ktorých sa tento kňaz stal osobnosťou s obrovským kreditom vo veciach viery a čestného života, že ho podporujú aj mnohí kňazi, napríklad v Čechách aj najvyšší preláti, ale rovnako tak „presvedčivo“ o ňom iba mlčia naši predstavitelia, ktorých jediným, ale celkom účelovým gestom bola ponuka finančnej podpory, ako keby formou ponuky voľajakého predčasného odchodu do penzie. A strašné klebety a ohováranie, skôr anonymné než adresné a naviac smutné až groteskné, ktoré je konečne treba položiť naozaj na misku váh spravodlivosti v priamom meraní s osobnou výpoveďou! To by mohol Svätý otec František urobiť naozaj jediný na tomto svete a verte mi, hoci viem naozaj veľa o takých účelovostiach ba vypočítavosti ako je diplomacia a politika v službách moci najvyššej, žijem vo viere v jeho čistú ľudskú podobu.
Ten výsledok sa dá iba hádať, nevieme, aké to bude mať konce a hoci sa už viac ako dávno hovorí o predpokladaných postupoch zodpovedných, teda o tej spravodlivosti v réžii Božích mlynov, pochybnosti zostávajú! Možno to naozaj nie je správne, k čomu sa teraz priznám, ale ak to bude v konečnom dôsledku tak, že baránok prežije, ale vlci zostanú nepotrestaní, potom to najviac postihne slovenských kresťanov a celé to naše spoločenstvo, čo si pravdu a spravodlivosť zaslúži programovo!
