Najviac ma svojim prístupom k volebnej realite prekvapil Milan Kňažko, žil v nádeji, že jeho vklad do volieb je dobrá hodnota s možnosťou zveľaďovať ju v prospech Slovenska, ale v tej chvíli, keď bolo vidieť skutočnú polaritu voličského interesu gentlemansky priznal, že neuspel. Nič viac, žiadna definitíva konca, skôr bolo cítiť, že Milan Kňažko svoju erudíciu, skúsenosti a predovšetkým kapitál svojich schopností hodlá využívať v prospech krajiny kontinuálne a bolo to čestné stanovisko!
Trošku viac horkosti – lebo Radoslav Procházka je aj športovec, nielen skvelý právnik a politik a vie, čo znamená termín „zemiaková medaila“, prežíval tento občiansky prezidentský kandidát. Budem mu držať palce, aby si v novom usporiadaní hierarchie moci našiel pre seba a svoju naozaj veľkú kapacitu služieb slovenskej štátnosti správne miesto, aby nerezignoval, skôr naopak, aby ho bolo, v prenesenom slova zmysle, „na trhu osobností“ naozaj ešte viac ako doteraz! Bude to k spoločnému prospechu všetkých občanov, potenciál Procházku je pozitívna hodnota.
Ešte razantnejšie zareagoval na svoj volebný krach Ján Čarnogurský, bol lakonický a jednoznačný – je to bodka za mojim životom v politike! Nebudem skúmať, čo všetko to znamená v jeho osobnom živote, ale ruku na srdce, tento svojrázny politik v živote Slovákov zanechal svoju stopu, stal sa súčasťou našich dejín a nech už to znamená čokoľvek, zostane pre nás pojmom s trvalou hodnotou.
V celkom inej podobe sa s katastrofálnym volebným výsledkom pokonal prezidentský kandidát KDH a veru aj spoločný, za Ľudovú platformu, Pavol Hrušovský. Vo volebnú noc nemal svoju centrálu, spoluprácu strany KDH s partnermi SDKÚ DS a MOST – HÍD tiež nebolo cítiť a ak si predstavím, že to mala byť hlavná konkurencia pre Róberta Fica a Smer, ešte stále ma tento nezodpovedný a porazenecký postoj všetkých zainteresovaných šokuje! To má byť stredopravá sila Slovenska, to je reprezentant demokracie, čo prekonal silu a zlo HZDS, to nás títo politici priviedli do EÚ, do NATO, medzi krajiny, čo znamenajú naozaj progres?! Ešte včera vládli, mali ambície a teraz si pokojne a pohodlne doma spia, kým je tu v hre tá „neuveriteľná možnosť“ odovzdať do rúk Smeru moc u nás v komplexnej podobe, hoci po pravde, už aj teraz je to viac ako iba zlé!!!?
V nedeľu sa pred nás predsa len postavili, Pavol Hrušovský ako kandidát, čo jednoznačne vo voľbách zlyhal, prepadol a s ním predstavenstvo KDH na čele s predsedom Jánom Figeľom. Odznelo naozaj všeličo, od náznaku analyzovania celej hanby, čo takýto volebný výsledok prinieslo, ale s prepáčením, s nedostatočnou dôkladnosťou a bez odvahy hovoriť si pravdu, lebo fakt, že je výber spoločného kandidáta Hrušovského zlou voľbou bolo jasné vari všetkým, iba tým v KDH nie a naviac, tá akcia – padnúť si do náručia so Smerom akože s úmyslom chrániť rodinu a justíciu – doteraz nenašla nielen správne pomenovanie, ale predstiera dobrý úmysel! A ruku na srdce, bol to účel a zrada, ináč sa to pomenovať nedá!
Trošku dobrých úmyslov, či možnej perspektívy k návratu do lepších čias sa dalo vycítiť, ten žiaľ a smútok zo zlyhania bol bytostný, ale nič sa nedá robiť, všetko sa musí pohnúť správnym smerom čo najskôr! Hneď, reakcia predovšetkým v SDKÚ DS musí prísť ako pokračovanie sypania si popola zodpovednosti na hlavy okamžite, sebareflexia zodpovedných musí mať podobu sebakritiky až radikálnej a všetko to hranie sa na voľajakú naozajstnú politickú silu musí konečne prestať! To čo je dnes realita, to už naozaj nie je ten politický subjekt, čo má danosť viesť národ a ponúkať mu riešenia, to už je iba hra na históriu – v Česku priznávajú, že „bejvávalo“ a ak sa naozaj nevie kde a s čím začať, jedno riešenie by tu bolo!
Nie je jednoduché, ba skôr ho môžem pomenovať ako kontroverzné, ale s prepáčením, v porovnaní s dnešným výsledkom zjednotenej sily Ľudovej platformy, vyjadrenej niekoľkými tisíckami voličských hlasov pre Hrušovského podporu, je ten milión pre Radičovú spred piatich rokov ako zázrak a ešte niečo, veď ešte aj to víťazstvo vo voľbách do parlamentu v roku 2010 má podobu dobrej reality!!! Vo volebnú moc Marián Leško vyslovil poučku, či vari skôr bonmot, že „dinosaury v politike“ by sa mali stať reliktom, treba nájsť novú energiu a ľudské zdroje, takže je tu nielen rada, ale aj filozofia jej uvedenia do praxe, takže hurá, spoločne sa dá dokázať veľa! Je to síce voľačo na spôsob Werichovej starodávnej úprimnej viery, ale verte mi, čím nás bude v jednom postroji a pri jednej káre zapriahnutých viac, tým spoľahlivejšie ju dostaneme presne tam, kde by sa nám jej miesto pozdávalo.
A to už nie je skepsa, to je nádej, to je možno naozaj východisko a keď som si pozrel nedeľné V politike, kde sa už ako konkurenti v druhom kole prezidentských volieb stretli Róbert Fico s Andrejom Kiskom mám predstavu, že nič sa nemá vzdávať ani vtedy, keď nádejou naozaj nie je rovnocennosť! Skôr iba viera, že rytiera v brnení, na koni moci a v plnej zbroji arzenálu štátnych zásob porazí obyčajný šuhaj s holými rukami, s pomocou neúspešných protikandidátov, ako to čestne a nahlas Slovákom oznámil Pavol Hrušovský! SaS, KDH, SDKÚ DS a aj MOST – HÍD už to oznámili s plnou vážnosťou!
Bolo šokujúce na mape volebnej účasti a víťazných preferencií Róberta Fica vidieť, že okrem rodnej škvrnky okresu Topoľčany, kde má svoje rodisko, ho preferuje iba chudobný východ, samý koniec Slovenska, kde je to šokujúci poznatok, možno ešte horšie prosperujúca Rimavská Sobota a fakt, že tam uspeli Ficove prázdne frázy, veď na nijaký iný spôsob sa nedá situácia v tejto časti Slovenska vysvetliť dokazuje, že tam je v ponuke iba propaganda a balast ľavicovej politiky, čo je tak, ako sme z čias komunizmu privykli, iba heslo prázdnych sľubov. Nectí nás to, pravicu v akejkoľvek podobe už vôbec nie, lebo namiesto potvrdenia starej pravdy, že chudoba cti netratí vyhrala komunistická minulosť a nie pokrok, je to nedostatok a zanedbanie realistických zmien v živote občanov.
Náprava je žiaduca, nič sa nedá robiť a nech to má veru inú podobu, než to hodnotenie prvého kola volieb na TA3 s moderátorkou Oravovou a jej kolegom Bielikom, lebo toľko opatrnej vypočítavosti už televízna obrazovka dávno neponúkla! Vraj stretnutie prvých dvoch úspešných kandidátov, ale ktokoľvek v tom volebnom procese, čo iba okrajovo účastný, vrátane ich osôb, bol v ponuke iba individuálne, solitérne, v origináli, len aby sa nebodaj voľačo nestalo, aby sa neiskrilo, no predstavte si, Bielik mal odvahu Kiskovi položiť otázku, či nájde odvahu stretnúť sa s Ficom vo verejnej diskusii??!
Súhlasnú odpoveď dostal obratom, s upresnením, aby to boli korektné predvolebné stretnutia o rozdielnych postupoch a riešeniach v domácej i zahraničnej politike a nie v očierňovaní a osobnom ohováraní, na čo už reagoval žalobou a čo ako sa Bielik snažil svoju impertinenciu zmierniť, neuspel, vypovedané už sa nedalo vziať späť. To nebola zvedavosť, to bola vyslovená nedôvera a pochybnosť o morálke a charaktere Andreja Kisku a jeho súhlas, bez výhovoriek či podmienok, sa stal pre profesionalitu moderátora prinajmenej frčkou do nosa!
Na záver hodnotenia prvého kola volieb som si nechal voľačo celkom extrémne a prišlo to v réžii celkom úspešného kandidáta maďarskej menšiny Bárdosa. Vraj jeho úspech, dosiahol viac hlasov ako Hrušovský, to dokumentuje, aký potenciál hlasov pre druhé kolo SMK predstavuje a pýta sa, či skôr je zvedavý, ako sa dvaja víťazi v druhom kole rozhodnú v postojoch na ich požiadavky! A podľa toho príde aj rozhodnutie, koho SMK podporí, komu svoje hlasy ponúkne a hoci to vraj nie je politikárčenie, je to otázka a právo na pozitívnu odpoveď zásadná. Mrazí vás pri pomyslení na dôsledky, máte predstavu, čo všetko môže SMK od Fica a Kisku chcieť, aké mocné bude chcenie, aké veľké oči bude mať ich požiadavka? Lebo nič sa nedá robiť, v hre je veru aj autonómia a to už je predsa len priveľmi tuhá káva, len si uvedomte, čo dnes ničí Ukrajinu, prečo nás trápi Kosovo a Bárdos opakuje zaklínadlo, veď my nechceme nič zlého, my tu žijeme a máme právo a nárok, my sme zodpovední za plnohodnotný život našich detí...Je to voľačo celkom nevídané, naviac zabalené v darčekovom balení s odkazom, že je to iba potreba vedieť, s čím ide politik s nádejou stať sa prezidentom pred voliča SMK, čo mu ponúka a má to naozaj podobu sľubu, že chce byť aj prezidentom maďarskej menšiny! To už nie je iba voľačo vyvolávajúce mrazenie, to už je vydieranie v najhoršej možnej podobe a som neuveriteľne zvedavý, v akej podobe to v priebehu novej kortešačky bude eskalovať. Výmenný obchod býva pofidérnym kšeftom, príliš často v tom nie je chlebová podstata či iba pevné pravidlá, ale veru aj život a to je norma celkom neprípustná. Viete, je to voľačo dobre známe každému, kto všetko dotýkajúce sa života maďarskej menšiny nielen akceptuje, ale aj dovidí za roh toho chcenia, vraj iba neškodného a čestného i spravodlivého – ako to vyslovil Bárdos - a priznávam sa, nikdy nemôžem akurát o tomto mlčať!
Je možno chybou svoje úvahy o prvej etape prezidentských volieb zakončiť akurát takto, ale tak ako som povedal, pochybnosť je obrovská, túto štátnosť a národnú pospolitosť to môže postihnúť v katastrofálnej podobe a mlčať sa nesmie, takže už pridávam iba sľub - ku všetkému sa budem poctivo usilovať nájsť cestičku s dobrou prognózou pre nás všetkých.
