Kto nechce, ten nerozumie a verte mi, hoci sa školstvo u nás celkom iste v priebehu života jednej generácie dotkne každej slovenskej rodiny naozaj niekoľkokrát, celkom nevyhnutne a radikálne, lebo všade v rodinách sú deti, starosti o ich vzdelanie a budúcu chlebovú postať sa nikde nedajú minimalizovať, či ešte voľačo celkom horšie, no ako keby to občas ani nebola pravda! Dostatok možností predškolskej výchovy je dnes už nevyhnutný stupienok na ceste za vzdelaním, sieť základných škôl, s ponukou špeciálnych potrieb, možností výberu vyučovacieho jazyka, ba veru aj tried pre geniálne deti je samozrejmosťou, no sieť stredných škôl je dnes v podobe celkom nepodobnej tomu, na čo sme boli na Slovensku privyknutí. A presne tam nám teraz pribudol problém charakteru nielen organizačného, ale veru aj mocenský, zasahujúci do práva rodičovského s obrovským dosahom na možnosti detí uchádzať sa o také vzdelanie, pre ktoré má podľa svojich rodičov a v obrovskej väčšine prípadov aj učiteľov najlepšie predpoklady a danosti. Možno sa vám to bude pozdávať ako voľajaká krkolomná špecifikácia problému, ale vždy, keď počujem argumentovať hovorcu ministerstva školstva Michala Kaliňáka, čo je celkom iste úradník a nie výkonná sila v systéme vzdelávania chápem, prečo to minister verejnosti neoznamuje osobne!
Aby ste sa vedeli zorientovať, už predchodca ministra Čaploviča v prvej vláde Róberta Fica Ján Mikolaj, člen SNS navrhol, aby sa počty detí postupujúcich do systému stredoškolského vzdelávania riadili predpísanými plánovacími limitmi danými úradným rozhodnutím, čo vraj podliehalo širokým diskusiám v rezorte až do roku 2010 a teraz je to vraj definitíva!
Uznajte, voľačo na takýto spôsob „demokracie“ je predsa len silná káva a hoci sa z času na čas aj minister Čaplovič v duchu takýto predpisov diktovania podmienok dal počuť, teraz, keď už má naozaj priveľmi pošramotenú povesť a málo dôvery v kabinete, no predovšetkým vo verejnosti, už prestal byť tribúnom svojich potrieb na verejnosti. Pamätáte sa, bolo to o dosahovaných priemeroch známok, kedy sa dá ísť študovať na gymnázium, kedy na odbornú školu s maturitou, kedy do učňovskej školy bez takto zavŕšeného vzdelania a rád pripomeniem, že to bolo prijaté s obrovskou nevôľou a rozhorčením. No a teraz to dostalo cez oznam prezentovaný hovorcom Kaliňákom podobu zásadnej limitácie počtov študentov na osemročných gymnáziách. Päť percent a dosť, znie befel a ak si predstavíte, ako je možnosťami prípravy na vysokoškolské štúdiá špecifikovaná, ba vlastne limitovaná ponuka stredných škôl, vôbec ma neprekvapila negatívna reakcia rodičov s deťmi na prvom stupni základného školstva a potom veru aj verejných činiteľov v regiónoch, lebo takýto verdikt je vlastne likvidačným ortieľom mnohých škôl, teda osemročných gymnázií!
Príklad kraja Bratislava, no predovšetkým mesta Bratislava je dôkazom až v hororovej podobe, župan Frešo, riaditelia jednotlivých škôl s takýmto štatútom a verejnosť voľačo na tento spôsob radikálne odmietajú, ponúkajú rokovania, protestujú a tak trošku prekvapujúco, lebo najviac sa to naozaj dotkne nášho hlavného mesta, primátor Bratislavy Ftáčnik zatiaľ mlčí! On, čo v svojej politickej kariére už bol aj ministrom školského rezortu, človek, čo problematiku vzdelávania celkom ovláda, čo môžem pokojne osvedčiť, lebo som s ním o tom naozaj viackrát rozprával, ešte aj vtedy, keď bol poslancom Národnej rady za SDĽ a budete sa diviť jeho mlčaniu až dovtedy, kým si neuvedomíte ten dodatok za označením jeho funkcie – s podporou strany Smer! Tam je diktát a nariadenie celkom bežným pracovným princípom, vraj to veci zjednodušuje a hoci to naozaj nie je korektné a demokratické už vôbec nie, načo si veci komplikovať!
Viete, už som na tento spôsob správy vecí verejných privykol, ozvem sa, pravidelne, ak je to horšie ako znesiteľné, ale poznáte to, je to streľba hrachom z gumipušky do betónovej steny moci a nerobím si žiadne ilúzie, že aj táto kauza sa dostane do podoby tých problémov, ktoré pripomínam.
Je to predovšetkým financovanie systému vzdelávania, ktoré malo byť raz a navždy vyriešené, lebo som patril k tým, čo sme u nás zaviedli normatíva o deťoch v systéme, o počtoch škôl a tried, o ich prevádzkových nákladoch a mzdových potrebách zamestnancov, ale žiaľ, hoci ten predpis nikto nelimitoval a nezrušil, samosprávy a regionálne štruktúry ako zriaďovatelia škôl vo svojej pôsobnosti to spravujú ešte radikálnejšie ako voľakedy Jánošík svoje osobné výsady – nie od buka do buka, ale iba tak ako im to vyhovuje! A potom je z ničoho nič problém školu prevádzkovať, riešiť opravy a rekonštrukcie, aj keď sú tu peniaze z Bruselu, učitelia dostanú iba mzdový nárok podľa tabuľky a úväzku, lebo nenárokové zložky mzdy už nemajú krytie, lebo samosprávy a krajské úrady si z rozpočtového limitu pre rezort pokojne odkroja koľko potrebujú, presne tak ako za socializmu okresné úrady a ak by ste tomu nechceli veriť, jeden príklad svedčiaci o opaku!
Michal Kaliňák je hovorca ministra školstva Čaploviča, teda úradník v systéme správy štátu, ale neverte iba takejto klasifikácii!!! Je členom dvoch dozorných rád, prednáša na Prešovskej univerzite, je mestským poslancom v Prešove a tam predsedom výboru, ba teraz už aj jasným kandidátom stať sa namiesto poslanca strany MOST – HÍD v parlamente Nagya aj splnomocnencom vlády pre menšiny. Je rusínskej národnosti, veciam zrejme rozumie, dalo by sa očakávať že ho zláka vyšší plat a podmienky pre prácu, ale odolal! Viete, tých 2500 eur a osobný plat v pozícii splnomocnenca spolu s autom a osobným šoférom nie je až taký rozdiel od podmienok v pozícii hovorcu ministra, lebo plat je namiesto tabuľkového údaja voľačo okolo 800 euro osobný, 2300 eur, má vytvorené podmienky na všetky ostatné, už vymenované dobre honorované aktivity a uznajte, tá možnosť byť v ponuke verejných médií vlastne permanentne, lebo Čaplovič už je predsa len poučený a vie sa aj červenať, je bonus.
A mne naozaj nedá nepripomenúť, všetkým, na čom sa ako poslanec MÚ v Prešove podieľal, pod čo sa podpísal, lebo vtedy, keď to realizovali som to nazval krádežou! Školský bazén na ZŠ Májové námestie mesto vyhlásilo za svoj majetok, pokojne ho spravovalo a prevádzkovalo z peňazí rozpočtu rezortu, predstavte si, že ak tam deti realizovali časť hodín predpísanej telesnej výchovy museli platiť hodinovú sadzbu 45 eur do mestskej kasy a to všetko trvalo až do tohto roku, keď je tu potreba bazén rekonštruovať. To viete, roky technológiám a ani budove na kvalite nepridajú. Bazén škole do majetku ako keby vrátili, okamžite je k dispozícii projekt na opravu z financií Bruselu určených na pomoc školským inštitúciám a keby ste to poznali „tak akosi zvnútra ako ja osobne“ cítili by ste, že je to celkom iste iba do času, ako v tých ľudových rozprávkach, keď nie je nič jednoduchšieho než vrátiť sa k tomu čo mocným vyhovuje.
Nesmiete sa teda vôbec diviť, že ak hovorca ministerstva školstva referuje o rozhodnutiach a postojoch či zámeroch vlády, či aspoň svojho ministra, som rozhorčený tou trúfalosťou prekračovania právomocí! Kaliňák sa to naučil prezentovať z pozície úradu celkom osobne a priznám sa, bol by som šťastný, keby sa radšej dal zlákať k výkonu toho postu vládneho splnomocnenca pre menšiny, tam by celkom iste narobil menej škôd a vyvolal menej pohoršenia V kontexte s „potrebami maďarskej menšiny“ by ako Rusín jednoducho radšej čušal než vyskakoval a na Slovensku by bola v školskom rezorte predsa len nádej na viac korektnosti a spravodlivosti.
