To veru celkom jednoznačne práve preto, že zamestnancov v uniformách je tu veru naozaj dosť, lebo to nie sú iba vojaci, teda príslušníci ozbrojených síl nášho štátu, čo už je dnes naozaj iba profesia v plnom znení a obsahu tej špecifikácie, sú to policajti, štátni a veru aj mestskí či občas veru aj obecní, hasiči, colníci a boli by ste prekvapení, koľkí z takto špecifikovaných zamestnancov nosí svoju uniformu výhradne ako ozdobu svojho fyzického ega a nie ako potrebu! To pripomínam celkom účelovo, lebo obhajcovia všetkých tých, až nepochopiteľných preferencií zamestnancov v uniformách tvrdia, že dôvodom ich výhod a bonusov je nebezpečné povolanie, v prospech vlasti, čo naozaj nie je pravda!
Spravodlivo, dnes už je spoločnosť sformovaná a riadená celkom ináč ako v tých chvíľach, keď voľakto priveľmi kreatívny a socialistickej vlasti oddaný vymyslel, že tí v uniformách stoja na „stráži socializmu, pripravení položiť životy za našu slobodu v boji s kapitalizmom“ a všetky tie výhody, čo im zabezpečuje štát sú oprávnené. Po 15 rokoch služby sa odchádzalo do výsluhového dôchodku, takpovediac v rozkvete síl a až vlastne po novom je tento termín posunutý na hranicu 25 rokov, ale aj tak, v porovnaní s inými profesiami je to neuveriteľne nespravodlivé. Podľa štatistík sa pre nich pracovné povinnosti a odchod do dôchodku – zaslúženého, udržuje na hranici najmenej 40 odslúžených rokov a keďže v takejto komunite seniorov žijem už naozaj dlho, mám veľa praxe a skúseností veci porovnávať a hodnotiť! Uniforma dnes nikoho neoprávňuje a nepredurčuje pracovať kratšie či menej!
Osobné spomienky mám v tomto ohľade celkom iné, ako by mohli na potvrdenie tých výhod a preferencií použiť ich obhajcovia. Po skončení vysokej školy som normálne narukoval, u nás vtedy fungovala prezenčná služba ako občianska povinnosť a v útvare, kde som na dva roky navliekol uniformu na celé dva roky, mi velili dôstojníci, ktorých sme volali „fronťáci“ – najmenej troch z nich si pamätám dodnes ako vlastnú rodinu! Písal sa rok 1963, ich vojenská história bola daná označením od Buzuluku až do Prahy, a oni ešte stále slúžili, na dôchodok sa nijako zvlášť nechystali, ba vôbec o tom nerozprávali z čoho usudzujem, že o tej voľajakej zásluhovosti sa v tých časoch vari ani len nechyrovalo! Ba bola medzi nimi aj žena, sestrička na vojenskej ošetrovni, čo prešla s vojenským lazaretom celú svetovú vojnu a tiež ešte normálne pracovala, takže všetky tie extra vymoženosti pre uniformy vymyslel až socializmus a jeho ideológia „ochrany výdobytkov ľudu v socialistickej vlasti“!
Už som o tom premýšľal a písal viackrát, považujem to za voľačo neuveriteľne účelové a nespravodlivé ku všetkým iným profesiám, lebo štatistiky hovoria, že nebezpečné sú celkom iné profesie než vojaci a policajti! A keby len to, všetci tí vlastne ešte celkom mladí vyslúžilci, ešte vlani to boli ľudia so zaopatrením iba po 15 rokoch služby, prešli celkom plynule do zamestnania v civilnom sektore a zarábali k svojmu peknému dôchodku v akejsi bonusovej nadstavbe. Poznal som mnohých, čo prešli „do civilu“ ako odborníci v profesii, čo ešte pred oblečením uniformy vyštudovali, veľa ich začalo pracovať v poisťovníctve na viacero možností, stali sa z nich zamestnanci v štátnej správy, alebo ak chcete, tak úradníci na mnoho spôsobov a najvyšším kreditom takýchto výhod je voľačo až neuveriteľné! Vojak vyzliekol uniformu a na tom istom, naozaj nezmenenom poste ako doposiaľ, začal pracovať ako civilný zamestnanec! Ale pozor, neviditeľným bonusom pre všetkých, čo do toho nedovidia je fakt, že už má k dispozícii príjem výsluhového dôchodku a k tomu mzdu za prácu ako civilný zamestnanec vojenského útvaru. Nazvať to švindľom by bolo zrejme kruté, ale nič sa nedá robiť, je to svojim spôsobom nespravodlivosť ešte o niekoľko stupienkov preukaznejšia! Dva príjmy v takejto podobe, to už je naozaj viac ako nenažranosť, s prepáčením!
Ak si voľakto myslí, že je to voľačo náhodné, alebo občasné, či celkom extrovné, mýli sa, takýchto zamestnancov má armáda už naozaj veľa, štatisticky sú to dnes tisíce ľudí, veď iba na ministerstve obrany ich sedí 1390! A ten počet v celom rezorte rastie pravidelne a plynule a kto by si myslel, že to nie je štatisticky závažné tak strávte tento údaj – bývalým vojakom, čo odišli na výsluhový dôchodok platí dnes armáda ako svojim civilným zamestnancom každý mesiac 1, 46 milióna eur! A teraz ešte raz pozor, koncentrujte sa, všetci, ktorým je takáto informácia potvrdením vypočítavosti a podvodu v sociálnej sfére správy štátu, lebo kto by si myslel, že takáto „reorganizácia“ nie je spojená s voľajakou náročnou špecializáciou vzdelania či nezameniteľnej odbornosti, kdeže, dnes do výsluhového dôchodku odchádzajúci vojaci zostávajú v rezorte ako civilní vodiči áut, mechanici, zásobovači, ba aj poradcovia či IT pracovníci od výmyslu sveta a k tomu už sa nedá vynájsť žiadne ospravedlnenie!
Jednoznačne, tá „čertova záhradka výsluh“ priniesla nový rozmer kšeftu, na účet nás všetkých, celej spoločnosti a aj keď sa to tým v uniformách celkom iste nebude poznávať, sociálny systém by mal ich zaradenie a porovnateľnosť s ostatnými zákonite upraviť v podobe rovnosti a spravodlivosti! Nech platí iba jediný spravodlivý systém, ak sa stane, že o profesiu prejaví záujem málo záujemcov a stala by sa nedostatkovým sektorom, potom nech sa to robí ako doposiaľ – vytváraním bonusov a preferencií jej zvýšme kredit! Všetko ostatné je prežitkom a krivdou pre všetky ostatné zamestnania a profesie.
