Je nedeľa, rozumne tráviť ničnerobenie je očakávaná aktivita aj pre seniorov a tak som sa zamyslel presne nad takýmito alternatívami. Je senior pre súčasnú legislatívu, alebo to radšej napíšem jednoznačnejšie – pre štát, vládu, platné zákony, pravidlá spolunažívania a rovnocennosti možností všetkých jeho občanov naozaj partnerom, na ktorého práva sa dohliada, dbá a dodržiavajú sa, alebo je to celkom ináč, lebo pri socialistickej podobe správy vecí verejných je to predsa len ináč, ako v demokracii!? Sú možnosti odhaliť voľajaké neprávosti, dajú sa vydedukovať pochybnosti, ba dokonca priamo prstom ukázať na omyly, pri ktorých sa niet na čo vyhovoriť, lebo čo ako to správa Slovenska odmieta a zľahčuje, pravda má naozaj inú podobu!
Jasné, neveríte mi, ale v podobe programu Modré z neba to už v širočiznej ponuke prezentovala Markíza a len si to preberte, kto všetko už bol „prichytený pri čine na úkor práv, ba vlastne aj priamo práva na život nevinných a odkázaných“, na koho sa už ukázalo prstom a kto všetko povinný sa správať zodpovedne, múdro, spravodlivo a podľa zákonov sa takto dostal na pranier hanby pred celým národom a hoci to bola naozaj často až melodráma, predsa len, účel bol splnený! Vinník utrpel hanbu, nešťastník s obmedzenými právami sa dočkal pomoci, národ mal informáciu a ako sa hovorí, spravodlivosť sa predsa len svojich práv dočkala.
Ak sa vám to bude zdať byť účelovým príkladom, tak nemáte pravdu a to ani vtedy nie, ak budete argumentovať, že Modré z neba už malo svoju derniéru a to je dôkaz straty aktuálnosti programu. Kdeže, všetci tí hrdinovia príbehov s dôrazom na akceptovanie súcitu, ľudskosti, vzájomnosti a lásky medzi ľuďmi, jednoducho na empatiu, sa v konečnom dôsledku podobajú na kategóriu občanov, čo síce v zákonoch u nás platných svoje miesto de jure naozaj majú, ale de facto ich obchádza jednoducho každý, komu to vyhovuje, komu sa to zažiada, alebo kto jednoducho takúto možnosť má!
Pochopiteľne, tých čo s takýmto tvrdením nebudú súhlasiť bude viac ako dosť a verte mi, že sila ich výpovedí či tvrdení bude na rozdiel od obsahu tohto blogu naozaj mocnejšia a aj lepšie počuteľnejšia i akceptovateľnejšia, ale nič sa nedá robiť, seniori sú nielen na samom konci rebríčka občianskych kategórií s ohľadom na vek, výkonnosť, nárokov na potreby dotýkajúce sa zdravia, pomoci, sociálnej odkázanosti, ale jedným dychom zasa prvou kategóriou na opačnom šteblíku toho rebríka, kde sa zaznamenáva potreba definovať, koľko to všetko štát stojí! Hovorí sa tomu aj paradoxy, keď si neviete vybrať, podľa čoho sa bude senior hodnotiť, keď na jednej strane celkom nevyhnutne voľačo potrebuje, lebo nárok bezpochybne má a ak už nič iné, tak humánnosť a filantropia nič iné nedovoľuje a veru je na to aj celý register zákonov a na druhej strane vedomie, že senior nedá štátu už vôbec nič, ale je jednoducho najdrahším špásom štátnej ekonomiky!
Viete, život ľudí a každej reálnej spoločnosti je známa vedomosť, nebudem nikomu pripomínať, že život ľudí v tom oblúku od narodenia na tento svet až po jeho odchod do zabudnutia má presné pravidlá spolunažívania so štátnou mocou a senior si naozaj všetko to, čo mu je štát povinný vrátiť ako splátku dlhov za jeho odvody do štátnej kasy dostávať zaslúži. Presnejšie, štát má povinnosť mu svoj dlh splácať a verte mi, nielen pravidelne, zodpovedne a bez spochybňovania, ale aj ekonomicky korektne! Lebo nič sa nedá robiť, ani len euro nie zázračná mena a to, čo znamenalo ako valór na spotrebiteľskom trhu včera, už veru naplatí a systém dôchodkového zabezpečenia dôchodkov to musí rešpektovať!
Na prvý pohľad to možno takto jednoducho aj vyzerá, voľakedy dávno sa dokonca vymysleli poučky, ako sa taká valorizácie dôchodkov musí vypočítať, aby sa životná úroveň seniorov pravidelne nezhoršovala, lebo presne to je hanbou každého štátu, lenže naša prítomnosť, náš štát a všetci zodpovední to celkom ignorujú. Čo sa pravidelne, podľa tých matematických vzorcov vývoja ekonomiky štátu, maloobchodných cien vlastne všetkého a hodnoty meny vypočítavalo, to je dnes z ničoho nič paušálnym rozhodnutím a keď som bolo zvedavý a chcel som spoznať pravdu od expertov, iba krčili ramenami, boli rozpačití, vyhovárali sa, ale pripustili, že potreba seniorov v kontexte so všetkým, čo je pre výpočet ich dôchodku relevantné je vlastne ich škodou! Dostanú menej, lebo paušál tých 8 eur nezodpovedá realite, budú zasa chudobnejší, insolventnejší, neslobodnejší a odkázanejší ako doteraz, jednoducho povedané, ich bieda zasa raz narastie!
A presne o tom je dobré porozmýšľať, prečo akurát takto, keď iné kategórie občanov, v tom rebríčku umiestnených predovšetkým podľa veku a spoločenského zaradenia, majú celkom iné pravidlá výpočtu nárokov na udržanie životnej úrovne – žiadne schudobnenie a biednosť, naopak, rast a rozvoj, zlepšovanie, zvyšovanie, krajšia súčasnosť i budúcnosť a to veru aj napriek tomu, že seniorom sa dalo vedieť nevyhnutné! Výkonnosť ekonomiky krajiny nič iné nedovolí, zvýšenie dôchodkov bude iba skromné, rovnako tak nie je v možnostiach štátu rozdeliť viac ani v podobe vianočných príplatkov k vypočítaným dôchodkom, tam už podľa ich výšky, aby sa zachovalo aspoň zdanie spravodlivosti a tak mi jednoducho nedá nevyjadriť svoju pochybnosť! Prečo takto, neuveriteľne nespravodlivo a k seniorom kruto!?
V čom sme inou kategóriou než tá aktívna zložka občanov, pre ktorých je zaručený rast miezd v roku 2014 paušálne, napríklad pre úradníkov či policajtov dvojnásobok toho čo seniorom, či percentuálne, napríklad učiteľom o 5%, pre lekárov a zdravotníkov bez kategorizácie, alebo pre školských zamestnancov, reč je o kuchárkach a školníkoch v objemovom zvýšení, lebo nič sa nedá robiť, aj tieto prostriedky sú zo štátnych zdrojov a ak sa dá pomáhať akurát im, prečo nie tým, čo na tom majú historický, tiež oprávnený nárok!? Kde je rovnosť občanov a to som celkom vynechal tie kategórie, ktorých problematika v súvislosti s výškou peňazí v ich živote sa nesmie ani len spomenúť, napríklad sudcov!?
Veru, všetko vyzerá naozaj tak, že ani táto nedeľa nebude pre seniorov pohodovou, naopak, celkom iste si uvedomia svoje možnosti, nároky a očakávania, budú smutnejší a tak akosi samozrejme aj skeptickejší, lebo ten ich dlžník, ktorému dali zo svojho života všetko to, čo požadoval a čo bolo ich povinnosťou – teda štát – ich nehanebne klame! Viete, hovorí sa, že všetkého naozaj iba do času a ak tento princíp zdierania seniorského stavu z kože zostane pravidlom, z letargie sa rýchlo stane zlosť a potom aj štát rýchlo zistí, koho to vlastne na dereši svojej moci láme a čoho všetkého sa ako rovnocennej odplaty môže dočkať!?
