Vybral som si jedného, už naozaj zrelého profesionála a k nemu reprezentanta mladej krvi, v špecializácii politológ a poviem to takto, usiloval som sa rovnako ako oni o odbornú analýzu môjho hodnotenia šancí pre Róberta Fica a toho môjho favorita. Michal Horský je staromódny, historicky priveľmi zaťažený a sebastredný celkom nezdravo, kým Martin Slosiarik, ako politológ v agentúre Focus ešte nevyprofilovaný expert a verím si, že sa im v svojich hodnotiacich postupoch nielen vyrovnám, ale všetko čo napíšem ako svoj záver, podporím aj pozitívnou energiou dôvery v svoje predpovede..
Ale nič sa nedá robiť, odštartovať treba presne tam, kde sa prvé kolo volieb skončilo úspechom oboch kandidátov, zvíťazili, postúpili do rozhodujúceho súboja, kde už rozhoduje čo len jediný hlas a ex post povinnosťou analyzátora je teda zhodnotiť, v čom boli lepší ako zvyšok konkurencie. Michal Horský sa rozhodol nevidieť presne to, čo mne osobne prekážalo celkom bytostne – vraj to bola predvolebná kampaň umiernená, politicky kultúrna, ba prekvapujúco pokojnejšia ako predošlé kampane pred voľbami prezidenta! Bože, zrejme sledoval voľačo celkom iné než zvyšok Slovenska, lebo najviac mu prekážal fakt, že Róbert Fico sa začal usilovať a prezentovať až pred Vianocami, zatiaľ čo konkurenti Kiska a Procházka “robili čo mohli“ už od leta! Tá ohováračská antikampaň voči Kiskovi mu unikla, alebo neuhádol, že je to robota Ficovho volebné štábu a absolútne mu neprekážalo, že premiér využíval, ba celkom zneužíval „produkciu vlády a štátu“ pre svoju potrebu a to je prinajmenej nekorektnosť pravidiel rovnocennej súťaže. Neunikol mu chaos okolo hľadania spoločného kandidáta v pravicovom spektre, ale „prepadák“ Hrušovského považuje za absolútnu katastrofu potenciálu strany KDH!
Martin Slosiarik bol trošku jednoduchším recenzentom tých udalostí, tvrdil, že finálne výsledky podmienila aktivita kandidátov tesne pred voľbami a podľa jeho názoru zlyhal predovšetkým favorizovaný Róbert Fico, lebo sa cítil neohrozene a zabudol svoje voličské rezervy dostatočne mobilizovať. Viac ako polovica z tých, čo dali Smeru hlas v posledných parlamentných voľbách voliť neprišla a podľa Slosiarika presne tento nedostatok musí vo volebnú sobotu napraviť. A naopak, obrovským úspechom je podľa jeho hodnotenia výsledok Radoslava Procházku, ktorý dosiahol oveľa viac, než sa očakávalo a neváhal tvrdiť, že je to dôsledok vynikajúcej diskusie v ostrých kandidátskych debatách. Hrôza výsledkov vo voľbách pre kandidáta Ľudovej platformy Hrušovského ho šokovala, bol zhrozený faktom, že dosiahnuté čísla neprezentovali ani zlomky voliteľnosti politických strán a na rozdiel od staršieho kolegu Horského neprepadol ako „hluchý a slepý“, on si dobre všimol antikampaň voči Kiskovi a podľa jeho hodnotenie mu to celkom iste ublížilo – nerozhodnutý volič celkom zneistil a to mohlo naozaj priniesť straty hlasov!
Odpoveď na otázku novinárov, prečo v prvom kole žali úspechy akurát Fico a Kiska Horský a Slosiarik neuhádli, alebo, nedohodli sa. Pre Horského sú strany stredopravicovej orientácie už v rozklade, neponúkajú nové tváre, ľudia s potenciálom a perspektívou z nich utekajú a averzia občana proti týmto „spoločenstvám“ sa vraj pretavila na absolútnu podporu Smeru -SD! Proti tomu vraj niet žiadna realita alternatívy, lebo „nepolitická politika“ Kňažku, Kisku a Procházku vraj nič neznamená! Je krátkozraký, alebo nedovidí, s úmyslom nehovoriť pravdu, lebo už jednoduchá matematika by mu našepkala, že súčet hlasov týchto politických núl je kapacita prinajmenej raz taká, ako dosiahol v prvom kole Róbert Fico a bude musieť naozaj zburcovať svoje driemajúce zálohy, aby ho voliť prišli, ináč... Viete, presne takto, s malými obmenami to hodnotil aj Slosiarik a neváhal Kisku nabádať, aby svoje úsilie zaujať nerozhodnutých zameral nielen na strany Ľudovej platformy, ale vlastne na celý zvyšok politickej scény, lebo volič je veru aj v SaS či v OĽaNO a pre týchto politikov – nepolitikov by mal byť zaujímavejší než Fico!
Horského slepota či účelové obchádzanie nespochybniteľnej reality života na Slovensku som objavil presne v tej chvíli, keď prišla reč na sústreďovanie funkcií v rukách Smeru. Podľa jeho mienky vôbec nebude prekážať, ak sa prezident, parlament a vláda stane výsadným revírom tejto strany, lebo to vraj je platná norma už teraz, veď prezident Gašparovič sa vôbec nebráni tvrdeniu, že on je ako keby člen tejto strany, také sú jeho väzby a sympatie k ich politike a správe vecí verejných! Jasné, nechce byť za úplného hlupáka, chce pamätať na „zadné kolieska“ a vymyslel pre svoje teórie reparát. Vraj pozor, ak sa pravicovo orientovaná sféra slovenského politického spektra nespamätá, najbližšie voľby do parlamentu môžu naozaj „zariadiť víťazstvo Smeru v podobe ústavnej väčšiny a potom už ich neschopnosť nastolí jeho uzurpáciu moci“!
No, čo poviete, aký je v tom, čo je slovenskou realitou a tým, čo si Horský vymyslel rozdiel!? Veď u nás sa zásadne robí iba to, čo vymyslel či pripustil Smer, len si to preberte bod za bodom, od ich nástupu na trón vládnutia od posledných volieb, hoci s víťazstvom v tej nedokonalej podobe bez ústavnej väčšiny a zistíte, že Fico na Hrade by znamenal istotu zásadných zmien fungovania parlamentnej demokracie u nás! Ešte nevyhral a už sa nevie dočkať tých čias, keď si to usporiada po svojom – prezidentské právomoci posilní presne tak, ako to zatiaľ potajomky osnoval iba sám pre seba, no radšej to vykričal do celého sveta, aby nás to zrejme potom až tak zásadne neprekvapilo! Teda okrem Horského, lebo ten už nielen nevidí, ale ani nepočuje a to už by mu mal voľakto poradiť, aby profesii nerobil hanbu! Penzia je dobré riešenie, lebo ešte aj opatrnosť, neskúsenosť, ale veru aj prefíkaná vypočítavosť Slosiarika ho preskočila ako hromádku márneho balastu, iba tak mimochodom, no múdro!
Volič strany, čo na Slovensku vládne ako Smer bude vždy tvrdiť, že mať k tomu ešte aj prezidentský post bude výhodou, všetko sa zjednoduší, redukuje sa priestor akýchkoľvek rozporov, názorových či rozhodovacích a nebudú k dispozícii ani žiadne obštrukcie, teda jednoznačná pohoda, kým volič iného kandidáta bude vždy presvedčený o tom, že kontrolné mechanizmy sú nevyhnutnosťou! Ináč je nekontrolovaná moc istotou a bude eskalovať k diktatúre! Nechcem nikomu nič vnucovať, ortodoxný volič Smeru a Fica sa aj tak nedá presviedčať a ten zvyšok, našťastie, je to voľačo s pomenovaním a vlastnosťami mlčiacej väčšiny, by sa mal napokon rozhodnúť správne. Je s čím porovnávať, čo poviete, svet už naozaj nie nepoučený!
Profesionál Horský sa rozhodol národu vysvetliť, čo všetko sa nesmie stať, ak sa Fico stane prezidentom. Vraj sa Smer nesmie rozdrobiť ako pravica, to by bola katastrofa, lebo riadiť „taký kolos ako je strana a vláda sa z Hradu priamo nedá, iba ak by to bolo ovplyvnené mimoriadnou autoritou prezidentúry Róberta Fica“ a takýto scenár Smer a jeho vedenie nikdy nedopustí! A výkričníkom jeho „múdrosti“ je tvrdenie, že nič sa nedá robiť, lepším prezidentom by naozaj bol Róbert Fico, lebo pracuje v politike desaťročia, má prax a samozrejme na všetko lepšie predpoklady ako voľakto, kto sa prezentuje ako osoba, čo zatiaľ nemala s politikou nič spoločné.
Slosiarik na voľačo v tejto podobe nepovedal ani muk, ale predsa len, verejnosti ponúkol reálny scenár, čo sa podľa jeho mienky môže stať realitou. Ak Kiska presvedčí voličov svojich súperov z pravicového košiara a ak tí poslúchnu odporúčania svojich pôvodných nominantov, bude sa Fico môcť aj pretrhnúť a výsledok druhého kola volieb sa ...
A viac nepoviem ani ja, zakríknuť dobré očakávania nedočkavosťou sa nemá a tak to poviem takto. Kašlem na Horského odbornosť a profesionalitu, vystačím si zatiaľ s nádejou a pevnou vierou, že všetko bude napokon presne tak, ako to osudovo byť musí, lebo spravodlivosť už celkom iste bude vedieť, v akej podobe sa musí stať našou realitou.
