Tie peripetie udalostí, v spojení s rokmi, čo preleteli nad týmto regiónom mali nielen svoju celkom špecifickú podobu, ktorú poznáme na Slovensku naozaj v celkom inej podobe, než si o tom medzi sebou rozprávajú v Maďarsku a na tom už teraz nezmeníme naozaj vôbec nič! Teraz už naozaj nemá žiaden zmysel si tento dávny čas pripomínať na spôsob voľajakých pohanských zvykov hodných obdivu a nasledovania! Naopak, musíme si navzájom hovoriť iba pravdu, lebo dedičstvom tých dávnych rokov a udalostí v nich je voľačo na spôsob nekompatibilných vzťahov našich národov. Jasné a ani to netreba nikomu vysvetľovať prečo, lebo história je aj v tomto prípade iba reč faktov – naše národy mali historicky celkom iné osudy, ľudia naozaj celkom iné možnosti a porovnávať to navzájom, ako voľačo rovnocenné znamená priznať si, že slovenský osud bol nepriaznivejší, nespravodlivejší - dobrý naozaj nebol a nie je o čo stáť!
Ale odbočím, alebo krajšie a výstižnejšie povedané, preskočím všetko to, čo je z nášho pohľadu boľavé a pokorujúce a ponúkam všetkým súčasnosť. Naše susedské národy sú rovnocenné, ba dokonca sú súčasťou spoločenstva národov s najvyššou kvalitou zákonných noriem, ktorými sa riadia a ktoré by mali ich občania vyznávať ako voľajaké spoločné náboženstvo, ale všetci viete veru aj to, že o všetkom aj tak rozhodujú iba ľudia a potom už vôbec nič nemá dokonalú podobu! Ak mám byť iba účelovým spravodajcom, bez širokého vysvetľovania kontextov a sprievodných javov, potom celkom prosto napíšem, že všetko je ešte stále iba proti nám, Slovákom. Spomienka na chvíle opojného vládnutia je nákazlivá naozaj viac, ako utrpenie poddaného a bezprávneho a tak sa nám všetko dané na tento smutný údel a spôsob bytia nepozdáva byť prirodzené. Svoj zvrchovaný a nezávislý štát považujeme za nedotknuteľný a všetky tie aktivity susedov, čo viac ako naznačujú, že v ich pamäti je niekoľko vecí, ktorými to spochybňujú, nás celkom pochopiteľne vyrušuje!
Hnevajú nás, odmietame ich a ak je to v súvislosti s národnostnou menšinou Maďarov u nás, čo sú občanmi Slovenska v zmysle zákonov s všeobecnou platnosťou, cítime sa byť nielen dotknutým národom, ale veru aj spoločenstvom celkom zlostných a urazených občanov!
To sú všetky tie, z veľkej časti oficiálne nepotvrdené snahy maďarských „národovcov“ obnoviť myšlienky Veľkého Maďarska bez ohľadu na realitu súčasnosti, iba so snahou presvedčiť predovšetkým samých seba, že je to „úžasná história hodná pokračovania“ a premenené na drobné to predstavuje sypanie piesku do ozubených koliesok dobre fungujúcej spolupráce národov a štátov v tomto geopriestore. Tak svojim spôsobom je najväčším nešťastím posun takýto nereálnych predstáv cez štátne hranice Maďarska, chcú inšpirovať menšiny svojich rodákov v iných štátoch k rovnakým myšlienkovým ilúziám a bludom, rozdávajú im volebné práva, vnucujú predstavu vlastnej mimoriadnosti a v konečnom dôsledku pobádajú k iniciatívnemu nastoleniu organizačných zmien štátu územne, riadením vecí verejných a predovšetkým politicky, čo je voľačo absolútne nekorektné, ba márne a protiústavné.
To všetko, tak ako to pripomínam, je v ponuke kontinuálne, navonok to vždy dostáva podobu určenú vládou v Budapešti a súčasnosť je akurát preto celkom katastrofálna! Premiér Orbán a strana ktorej predsedá sa stali nositeľom všetkého tohto oficiálne celkom neprijateľného balastu a hanby v spolužití národov! Nemyslite si, že je to iba takéto jednoduché, že sa to dá akceptovať ako voľačo celkom jednoznačné a nič viac už nekomplikujúce, lebo to je obrovský omyl! Čo myslíte, prečo sa maďarská menšina na Slovensku celkom polarizovala, prečo sa prirodzená súčasť opozičného spoločenstva na slovenskej politickej scéne rozdelila na MOST – HÍD a SMK a kým s Bugárom, ešte včera jej prirodzeným predstaviteľom sa už v Budapešti nechce rozprávať ani len vrátnik z úradu vlády, Berényi, čo je teraz šéfom stále proorbánovsky orientovanej menšiny, sa stal pre Budapešť persónou najväčšej možnej dôležitosti a významu, lebo...
Ale ani to nie je to najdôležitejšie, čo chcem akurát teraz pripomenúť, naozaj nie, hoci vlastne celá EÚ politiku Orbánovej vlády nedokáže akceptovať a pochopiť ju už vôbec nie, lebo raz darmo, v spoločenstve dodržiavajúcom dohodnuté pravidlá sa také výnimky, aké si žiada priznať on, jednoducho akceptovať nedajú! V ničom a on si to v zmysle tých vysnívaných predností a privilégií privlastňuje v každom ohľade – od národnostných, cez kultúrne, historické a ekonomické až územné – a to už je, ako sa povie, naozaj silná káva!
Nepreženiem, ak našu súčasnosť v podobe vzájomných vzťahov nazvem obdobím vlažných kontaktov, ak vzťahy vlád, národov, občianskych a politických sfér označím za formálne presne v kontexte s predpísanými normami a predsa len to nie je tak celkom pravda! Spôsobil to premiér Maďarska Orbán, keď sa tak trošku prekvapujúco vyznal z úmyslov znárodniť všetky energofirmy, ktoré svojho času Maďarsko privatizovalo, ako vlastne vo všetkých štátoch bývalého socialistického spoločenstva. Podmienkou, čo to všetko odštartovala ako iniciatívu, sa stala jeho túžba znížiť cenu cien energií pre domácnosť a teraz, v novembri, by sa to malo stať realitou!
Interesantné, povedzte, lebo sa to celkom nápadne podobá na rozhodnutia vlády Róberta Fica u nás odkúpiť do vlastníctva štátu časť SPP s prednostnými povinnosťami obchodovať s plynom s domácnosťami a veru je v tom aj rovnako „ušľachtilý úmysel“ udržať ceny plynu pre domácnosti čo najlacnejšie! Pokojne dopoviem, že za každú cenu a hoci práve v tomto tvrdení je ukryté to kopýtko hriechu a klamstva, nebudem na svojom tvrdení meniť ani len slovíčko! Nič sa nebude šetriť, naopak, bude to od chvíľky vzniku tejto myšlienky prostriedok na naše spoločné ožobračovanie, lebo štát je našim spoločným majetkom a tento „nápad“ ho doslova ničí a dehonestuje! Presne preto sa po páde komunistov nastolila privatizácia a ak bola vydareným kšeftom, čistým, ako sa hovorí, bez korupcie, nášmu prostrediu vlastnej, bola to cesta k záchrane podnikania a cenotvorby!
V našej krajine sa už spoľahlivo vie, že účasť na kšefte núti mocných u nás stále „podnikať, vymýšľať si cestičky nových možností podieľať sa na zisku z predaja či kúpy“ a keďže s tým Orbán prišiel až ex post, teda sa dal Ficom inšpirovať, bude situácia v Maďarsku veľmi podobná tým našim zvyklostiam! Namastiť si vrecká aj na takomto pofidérnom obchode poškodzujúcom vlastný národ sa ospravedlňuje, dostane sa mu reklamy i preferencií a bude sa snívať naozaj iba o tom, aby nič nebolo prezradené, aby sa národu nič neponúkalo ako vedomosť a potom to bude naozaj iba OK!
Ale to viete, to je márny sen, dnes je informačný priestor dostupný všetkým a to, že Orbán od Fica „odpísal riešenie“, ako sa reprivatizáciou energetiky, s využitím legendy a fámy, že to národu prospeje a energie budú lacnejšie, už je všeobecnou známosťou! Je jasné, že je to iba skrytá podoba korupcie mocných a vyvolených a budem držať spoločne s mnohými spravodlivými Slovákmi a aj Maďarmi palce, aby sa spravodlivosť dostala k moci a aby to takýmto „zodpovedným“ napokon spočítala!
Takže potiaľto je to celkom iste všetkým zrozumiteľné, ale keďže budú v Maďarsku čo nevidieť voľby, Orbánovi sa vydaril celkom nový krôčik, ktorým celkom iste bude zasa on inšpirovať Fica – vôbec nie prekvapujúco, tiež k odpisovaniu! Vlastne už začal, aj keď má do volieb ešte času dosť, ale okrem cien plynu pre domácnosti už sľubuje rovnaké úspory aj pri cenách elektriny a ktohovie, aké bude mať konce ten reprivatizačný nákup SPP, lebo Maďarsko to má už jasné – usiluje sa spraviť štátnym majetkom všetko. Od energií až po vodárenské spoločnosti a systémy, s jediným poučením – z týchto odvetví sa nebude smieť odoberať zisk!
Že vám to zasa voľačo pripomína? Jasné, uhádli ste, je to ten vynález nášho premiéra Fica zabrániť súkromným zdravotným poisťovniam hospodáriť so ziskom a hoci to nemalo dobré konce, ako nápad to vôbec nebolo na „škodu veci“ pre tých, naozaj zainteresovaných „vynálezcov“, čo poviete!?
A tak sa „máme na čo tešiť“, u nás a aj občania za Dunajom, lebo zásady a zdravé princípy trhového hospodárstva, ktoré by mali byť viditeľné predovšetkým v tom, že národ sa cez múdre hospodárenie posúva k vyššej úrovni v celom rozsahu ukazovateľov, čo signalizujú pokrok, kreativitu a predovšetkým rast životnej úrovne všetkých vracia nazad presne tam, odkiaľ sa nám všetkým - v procese úniku z nadvlády komunistov, ako európskym vazalom Moskvy - podarilo utiecť!
