Všetko, čo sa vláda rozhodla prijať ako nové pravidlá v oblasti ekonomiky, bude lepšie, ak to pomenujem potreby konsolidačného procesu, sa udialo v podobe naozaj zvláštnej. Zhoda medzi sférou výroby a podnikania a potrebami a plánmi vlády nenastala a predsa sa ten „konsolidačný proces“ navrhuje s absolútnou samozrejmosťou a hoci bola kritika počuteľná i viditeľná, ba dôsledky takých jednostranných rozhodnutí boli aj boľavé, neudialo sa vlastne celkom nič! Alebo, ak predsa len, aby to bolo zhodnotené spravodlivo, potom to vláda „upraví“ do potrebnej podoby potichu, ako keby nič, nevyvodzuje voči sebe dôsledky a nepripúšťa žiadnu kritiku a ak by ste chceli hádať, čo také zlé sa konkrétne stalo, bolo to napríklad zvýšenie dane. Podnikatelia a výrobná sféra, ekonómovia a opozícia protestovali, argumentovali, čo všetko to v štátnej finančnej rovnováhe porobí, ale nič nezmohli, čo Smer chcel, to aj urobil a teraz je to tu v obrátenom garde!
Nikto zo zodpovedných nepriznal, že výhrady partnerov i kritikov boli oprávnené, veď načo sa robiť za voľačo také nemúdre zodpovedným a náprava prišla v tichosti. Jasné, vôbec nie voľajako jednoznačne a iba zodpovedne, na to sa žiadna zvrchovaná moc či priamo diktát, ako má vládnutie strany Smer naučené neodhodlá, lebo tak, ako vždy predtým – čo potrebujeme urobiť to urobíme a hotovo! A tu, tak trošku prekvapujúco, predsa len prišla negatívna reakcia. Odpor a nesúhlas partnerov spoluzodpovedných v správe vecí verejných dostal podobu radikálneho odmietania, aj vlastných! Potreba šetriť, naozaj všade, lebo presne tak to predpisuje konsolidácia krajiny – je to predpis a zásada bez výnimiek a tu, dá sa povedať, že naozaj vo finále, lebo je tu potreba pripraviť záväzný a korektný rozpočet na rok 2014, ten čo vodu káže, prekvapujúco a až hýrivo rozlieva šampanské!
Vláda sa rozhodla pre výjazdové rokovania akurát teraz, v rýchlom slede rokovala v Košiciach a potom v Handlovej, čo patrí do regiónu spravovanom trenčianskou župou a aby ste nemuseli hádať, prečo akurát tam, prečo presne s tým programom, s akým sa Slovensku pyšne predstavila a prečo to samosprávnu sféru našej vlasti rozhnevalo naozaj a celkom zásadne prezradím, že idú regionálne voľby. Predstaviť sa voličovi v čo najkrajšej podobe a čo najveľkorysejšie si voľajakú tú finančnú obeť nevyhnutne vyžaduje a to veru aj napriek tomu, že všetko v tejto sfére veľkorysosti je zakázaný a smrteľný hriech!
Združenie miest a obcí Slovenska, ten známy spolok so skratkou ZMOS, naozajstný partner vlády, predovšetkým v správe vecí verejných, patril medzi často kritizovaných spoločníkov, vraj nešetria, sú rozhadzovačným účastníkom a uznajte, voľačo tak nehorázne účelové a nekorektné, ako si robiť predvolebnú kortešačku pre vlastných kandidátov do župných volieb za štátne peniaze treba poriadne skritizovať. Na stretnutí v Žiline, kde vyslovili oprávnenú požiadavku, aby vláda Róberta Fica zvýšila podiel z dane príjmu fyzických osôb, čo je nároková časť rozpočtu župných úradov, z 65,4% na 70,3%, lebo povinnosti regiónov voči občanom tam žijúcim sú samozrejmosť a neustále sa rozširujúca miera zodpovednosti. Verte mi, je to naozaj prednostné a akurát o tom - dodržať povinnosť a mať zodpovednosť!
To rozdávanie miliónov je absolútna nehoráznosť, stalo sa pravidlom, že vláda rada rozdávala z cudzieho, či získavala profity na cudzí účet, ale tentoraz to dostalo podobu celkom neospravedlniteľnú – všetko spojené s financiami štátu je zneužívané v mene vládnych a straníckych výhod. Povinnosť šetriť má podobu jednoznačného konštatovania – ZMOS je tým subjektom verejnej správy čo šetrí a nerozumné rozhodnutia a skutky vlády Róberta Fica spôsobujú Slovensku vážne problémy. To musí prestať a ak kabinet vlády nepristúpi na takto vymedzené podmienky korektných vzťahov – do konca októbra, ZMOS vstúpi do štrajkovej pohotovosti.
Veru tak, jasný dôkaz spolupatričnosti a synergie, či priamo až bytostnej zviazanosti partnerov vo vládnutí, čo poviete, veď je to základná poučka vysvetľujúca diktatúru strany Smer vo všetkom, čo dilema riadenia štátu demokraticky prináša a verte mi, tých radikálne rozhnevaných bolo veľa - aj starostov či primátorov s príslušnosťou k tejto vládnej spoločnosti, lebo čo už, spravodlivosť naozaj káže – ako jeden tak aj všetci!
Reakcia zodpovedných bola rozpačitá, čo vraj vlastne ten ZMOS chce, veď mu vychádzame v ústrety a koniec koncov je to naša zodpovednosť, ale vari presne v tej chvíli sa jednota problematiky presadila ako neodvolateľná istota spojených nádob a zavládlo ticho! Trúfam si predpovedať, že premiér a jeho ministri sa na žiadnu misiu veľkorysého obdarovávania v malom či veľkom už dlho nepoberú, lebo čo už, verejnosť niekedy „z pokoja“ vyruší aj brechot malého psíka, nielen rachot spravodlivého rozhorčenia sklamaných i zradených a bolo by celkom zbytočné voľačo, zatiaľ s celkom dobrým priebehom pokaziť.
Nedá mi, tú úvahu zakončím parafrázovaným výrokom premiéra Fica akurát v tomto duchu, s obsahom, čo slovami dokáže dokonale verejnosti predstaviť iba on osobne. Po páde vlády Ivety Radičovej konečne na Slovensku zavládol pokoj a istota a dianie, ktorého sme svedkami, má zrejme byť toho dôkazom. Ak je teda realita v ktorej žijeme a na ktorú ukázal hroziacim prstom aj ZMOS potvrdením voľajakej istoty, či nebodaj priamo „smeráckej pravdy“, potom čo slovo to výmysel a vláda, čo takto Slovensko spravuje a riadi si vyslúžila štrajkovú pohotovosť nás všetkých!
