Bolo to vlastne prirodzené, zakladateľské zásluhy sú pre starých členov strany a pamätníkov politiky štátu v časoch nástupu demokratizácie predsa len velikánskym mementom Čarnogurského pôsobenia vo veľkej politike a hoci sa po svojom odchode v ničom zásadnom neangažoval, naopak, bol iba výkonným advokátom, čákov hrdinu mu predsa len zostal. On sám však vie celkom spoľahlivo, že je to viac zdanie ako realita, svoje miesto v hierarchii zásluhovosti v KDH pozná celkom presne a ako znalec s pocitom zodpovednosti voči členskej základni sa rozhodol, z KDH vystúpil ešte predtým, než sa o ňom a o Hrušovskom menovite hlasovalo!
Treba akceptovať, že z 91 členov Rady KDH svoj hlas kandidatúre Hrušovského odovzdalo iba 75 delegátov čo potvrdzuje, že to bolo v každom prípade zložité rozhodovanie. To viete, ak si pripočítate k menám Čarnogurský, Hrušovský ešte aj Procházka, lebo aj ten bol viac ako platným členom KDH je jasné, že záujmy a preferencie osobných postojov členskú základňu poriadne ovplyvňujú, ale rozhodujúci je v každom ohľade iba fakt, že KDH má teraz iba jediného kandidáta! Viete, pripadlo mi celkom nenáležité, ako sa viacerí členovia KDH vyjadrovali po voľbách v Rade, vraj svoj hlas Hrušovskému vo voľbách neodovzdajú, lebo to dokumentuje skôr nemohúcnosť akceptovať pravidlá hry než dôkaz sily osobného názoru a potvrdzuje to aj moje osobné stanovisko k politike tejto strany a predovšetkým Pavla Hrušovského – účelovosť postoja i rozhodovania je viac ako platná dohoda partnerstva!
Je to postoj členom tejto politickej strany daný naozaj do vienka vlastností presne v dobe jej vzniku – ešte nebolo v politickom spektre nič iné iba zlé dedičstvo socializmu, VPN a jediná riadna strana – KDH a už aj vtedy sa správali celkom bezohľadne a bez partnerského princípu spolupráce, nech je po našom! Som si celkom bezpečne istý, že neschopnosť, si voľačo na tento spôsob vytvárania politických pravidiel spolupráce spôsobila odchod Jána Čarnogurského z praktickej politiky, uvedomil si, že byť sám je bezvýchodiskové a podriadiť sa dohodnutému konsenzu bude nad jeho sily, predovšetkým tie s označením duša, srdce a viera a ak sa zamyslíte nad Hrušovského rezervoárom v tejto podobe zistíte, že je to vlastne jedna a tá istá minca!
Nebudem tu vyťahovať na svetlo sveta možno už jeho zabudnuté postoje pri zlých koncoch Dzurindovej vlády, radšej vám naznačím, aký bude ako prezident! Už teraz dal všetkým voličom najavo, že nech by sa stalo čokoľvek, v parlamente či nebodaj aj vo voľajakom referende, nikdy nedovolí na Slovensku spolužitie partnerov rovnakého pohlavia a ak si to porovnám so súčasnými postojmi iných štátov sveta a Vatikánu zvlášť musím doznať, že by sa stal prezidentom pápežskejším ako pápež!
Ale ani to nie je to najdôležitejšie pre možnú podporu jeho spoločnej kandidatúry v celom pravicovom spektre, verte mi, naozaj nie, lebo ak sa nemá stať Slovensko voľajakou Venezuelou strednej Európy či ešte voľačím ešte horším, bude treba prelomiť občiansku pasivitu väčšiny národa, lebo ten milión občanov, čo profituje z politiky strany Smer je zatiaľ naozaj vševládnou spoločenskou vrstvou! Smer vládne všetkému a všetkým, diktuje podmienky, rozhoduje personalistike v celom rozsahu tejto sféry obsadzovania pracovných postov a poriadne to vie využiť! Vo voľbách získava tak celkom pravidelne hlasy tých, čo sú mu v chlebovej oblasti zaviazaní, ba vydaní napospas a ak by ste naozaj nevedeli, ako je to s hlasmi tých ostatných voličov vedzte, že ich nevolí vždy viac než svoj hlas využije!
A aj to je dobre vedieť a podľa toho čo hlása Hrušovský už teraz, vie to celkom spoľahlivo aj on! Verí pravidlu, že ak dostane zatiaľ nemenovaný prezidentský kandidát strany Smer ten pravidelný kontingent, takmer 40% hlasov, potom bude o prezidentskom poste rozhodovať druhé kolo volieb a tam bude bernou mincou potenciál voličov z pravej strany politického spektra a to už je takmer istota zvolenia! To bude stačiť skončiť druhý a bude platiť to, čo som tu už citoval – dohoda koaličných partnerov, budeme voliť kandidáta pravice! Ktohovie, ako to pravidlo vníma Hrušovský osobne, lebo tie preferencie osobných postojov nenasvedčujú realite, že už koaličné dohody a myslenie partnerov vie akceptovať a bojím sa, že ak sa to nenaučil doteraz, na svojom myslení nedokáže zmeniť ani len čiaročku!
Žiaľ, presne v tej chvíli bude mnohým pri volebných urnách, v marci, alebo v apríli 2014 jasné, že meno Hrušovský nebude tou jednoznačnou voľbou, lebo doterajší koaliční partneri majú na viaceré stránky života v slovenskej spoločnosti celkom iný názor a bude jeho smolou a zatratením, že vrchol svojej kariéry nezavŕši v podobe čo si vysníval. Potom dávam viac šancí iným z pravicovej ponuky, aj keď už to budú zrejme iba občianski kandidáti, hoci ktohovie, SDKÚ DS má ešte stále otvorené dvierka, ale to už je iná poloha osudu. Ako sa hovorí, všetko je iba na osobnom postoji Pavla Hrušovského, či je naozaj politikom v tom pravom slova zmysle, v dokonalosti myslenia a v koaličnej dokonalosti, alebo ten rubikon malichernej výhrady v osobnom svedomí nikdy neprekročí. Potom ten sen na 100% nedosníva!
