Platba kartou, dnes voľačo celkom samozrejmé pre väčšinu rodákov, no moja spomienka na prvý zážitok v tomto smere je vlastne iba štvrťstoročná. Presne si na to pamätám, bolo to pri jednej z mojich ciest do najkrajšieho mesta na svete, ako sám pre seba titulujem Paríž, keď sme sa traja, ešte včera klienti socialistického obchodu, vrútili v jedno piatkové ráno do obchodného domu takých rozmerov a s takým sortimentom, že nám išli oči vypadnúť! To viete, tie svoje potreby sme uspokojili raz dva, potom sme iba pásli oči a vrchol závisti videného sme prežili pri jednej z mnohých pokladní, kde sme sa zaradili k tým ostatným platiacim zákazníkom. S vozíkmi plnými tovaru od výmyslu sveta, tak ako je to samozrejmé teraz aj u nás, no šok prišiel veru až potom, keď všetci svoj nákup platili kartou, voľačím, čo u nás nebolo v ponuke vôbec nikde!
Pamätám si, bolo to prekvapujúco jednoduché, hoci sme to nedokázali klasifikovať, iba vizuálne popísať a verte – neverte, bol to z toho pamätného výletu najúžasnejší zážitok. To viete, opisovať našincom zážitok, ako chlap platil nákup v hodnote voľajakých tisíc frankov celkom samozrejme kartičkou z umelej hmoty, naozaj celkom bez peňazí, iba do voľajakej škatuľky vyťukal zopár číslic ako do telefónu a hotovo, viezol si to všetko domov, nám verili naozaj podmienečne. Nepochybujte, že ma ten interes o takýto pokrok už nikdy neopustil, kamarát, čo už riaditeľoval vo vtedy jedinej našej banke ma k ničomu nemusel presviedčať, bol som vari jeho prvým klientom v tomto smere a keď som si z jediného bankomatu v meste vyberal svoje prvé korunky, bol som ochotný prisahať, že ten hnusný kapitalistický svet naozaj začíname dobiehať.
To viete, prax nákupov v obchodoch trvala ešte dlho, ba dodnes nenájdeme terminály na takúto platbu celkom všade, ale je nás už naozaj veľa, čo financie v hotovosti so sebou naozaj nenosia v množstve, ktoré by voľajakému zlodejovi stáli za námahu a nebezpečie upadnúť do pokušenia o lúpež. Ale uverte mi, tento text nepíšem na objednávku, aby som platbu kartou spropagoval a robil jej reklamu, lebo to naozaj dnes už netreba, ale predsa len, priestor všetko vylepšovať tu stále je a u nás ho je k dispozícii naozaj ešte celkom dosť.
Na rozdiel od ministra tejto vlády Jána Richtera, ktorý sa stal po svojej autohavárii známym nielen tým, že má celkom svojský vzťah k poradovníkom určujúcim zdravotnú starostlivosť o občana Slovenska, k podporným prostriedkom na mužskú potenciu, k potrebe mať pri sebe v hotovosti, vzhľadom k vážnosti svojho postavenia dostatok finančnej hotovosti predovšetkým tým, že nie je fanúšikom platobných kariet, som ich celkom prirodzeným užívateľom a viac ako čokoľvek iné mi potom prekáža, ak sa stretnem v tomto ohľade s prekážkami.
Viete, niekedy sa cítim oklamaný, ak sa vyberiem na pravidelné nákupy a spoľahlivo viem, že do obľúbenej predajne mäsa a údenín, čo patrí skvelej firme s tradíciou, ale predovšetkým s dokonalým sortimentom a vynikajúcimi cenami musím prísť s hotovosťou, ináč nenakúpim. Už som sa viackrát usiloval voľačo na tom zmeniť, ale tvrdohlavosť majiteľov ako keby signalizovala, že ani v tejto sfére naozaj nemusí byť všetko v dokonalom poriadku a rovnováhe a práve preto sa vyhovárajú skôr na smiešne nepodstatnosti než logicky či priamo múdro. Viac ako často už k nim ani nezablúdim, hoci to bola v utorok moja klasická odbočka na „obchodnej ceste sídliskom“, lebo potreba najskôr navštíviť bankomat už je voľačím naozaj zbytočným.
Ale aj tak, najviac výčitiek vždy adresujem Slovenskej pošte a jej banke, hoci majú najviac reklamy a vraj najlepšie služby, lebo to celkom iste nie je pravda! Pošta je pre mňa miesto „obchodu“ ako každé iné, kde za svoje peniaze dostanem tovar a nech robím čo robím, vždy je to iba platba v hotovosti! Keď sa druhého v mesiaci postavím na našej sídliskovej pošte do jedného z dvoch hadiacich sa šórov – lebo platenie inkasných poplatkov za bývanie a služby je predpísané každej domácnosti – vždy znova a znova ma napadne myšlienka – prečo sa tu nedá ten môj dlh zaplatiť kartou!? Iba preto, že nie som klientom Poštovej banky, že tá služba by bola pre mňa, alebo pre nich nevýhodná či voľačím komplikovaná, prerobil by som, či oni by sa museli cítiť ako zlodeji!? Veď je tam technicky všetko pripravené, tie priehradky sú ako keby aj bankovým priestorom, veď reklama to takto tvrdí!
Rovnako sú na tom aj klienti s povinnosťou zaplatiť za dobierkovú zásielku, čo je v dobe internetových obchodov viac ako častá udalosť, ba časté sú aj služby pre podnikateľov či menšie firmy, čo za svoje listové zásielky platia porto tiež iba v hotovosti a ako sa povie, to už je naozaj priveľmi nepohotové a časovo nekorektné zaťaženie.
Nuž neviem, lebo svojou kartou bez problémov platím pri pokladniciach v desiatkach obchodov, pre ktorých je to celkom normálna prax, nech sú moje peniaze uložené kdekoľvek, bez výhovoriek a podmienok, prečo nie na pošte!? Tam už nie som dobrým zákazníkom, tam už o moju platbu kartou naozaj nestoja, dobrá je naozaj iba hotovosť!?
To nám veru ešte nikto zo zodpovedných nevysvetlil a tak sa tisícky nájomníkov bytov najskôr poberú do príslušného bankomatu, potom s hotovosťou na poštu splatiť svoju podlžnosť, všetko je komplikovanejšie a predovšetkým dlhšie, ba ak sa nenahneváte tak veru aj nehospodárne a nemoderné. Človek tuší, že je v tom voľačo, čoho sa poskytovateľ tejto služby nechce vzdať, ale s prepáčením, celkom iste to nebude korektné aspoň pre spotrebiteľa, lebo iste poznáte aj tento slogan – za každú platbu kartou je odmena!!!
Ešte to nie je všeobecne platné pravidlo, ale vraj už sa Slovenskom šíri hnutie za jeho platnosť v každom bankovom ústave a ak to realizuje jeden, je povinnosť dopriať to potom všetkým!
Vždy som sa usiloval byť bankovým klientom nielen serióznym, ale veru aj prieberčivým a svoj vzťah k svojmu bankovému domu som niekoľkokrát zmenil od základu a takmer vždy to podmienili zmeny mojej, čo najnižšej zaťaženosti za poskytované služby. Vždy som sa usiloval, aby som bol za všetko, čo pre mňa banka vykonáva ako svoju povinnosť a predovšetkým za to, čo robí na môj príkaz dlžný najradšej celkom nič, alebo aspoň čo najmenej a tak je teraz chvíľa, že tomu radový klient prestáva rozumieť! Za platbu kartou je odmena, ba lepšie, za každú platbu kartou a v Poštovej banke to neplatí?! Tam sa platobnou kartou vlastne ani platiť nedá!
Slovenské banky zatiaľ nič nevysvetľujú, žiadna z tých, čo platbu kartou neodmeňujú či aspoň nezvýhodňujú ešte nič nesľubuje a ani nenaznačuje, ale iba jediná z nich – tá reklamou najospevovanejšia, ju na svojich zákazníckych miestach ešte ani nezaviedla! Klient je podozrievavá persóna, všeličo mu príde na myseľ a tak sa teda spýtam priamo a adresne. To je v tom naozaj voľačo organizačne neriešiteľné, alebo naopak, je to pre Poštovú banku taká strašná strata, že celosvetový trend radšej nebude akceptovať, len aby si prišla na svoje!? A kde je potom zákaznícky profit a výhody, čo všade inde dostali preferencie!? Zaslúžia si potom monopol v sfére takýchto služieb!? Radšej to nepoviem, vyznelo by to vulgárne a znevažujúco, ale aj tak, náš zákazník náš pán platí stále a na celom svete!
