Samozrejme, polemizovať o takomto tvrdení je možné, pre poslancov za Smer dokonca povinné v prevedení popierať čo najrozhodnejšie a výhradne banalizovať, ale nič to nemení na fakte, že ten čas je tu realitou aj tak! V tých istých novinách je ponuka tém presne takáto, hodná našej súčasnosti ako verný zrkadlový obraz, veď posúďte sami. Za rodičov v domove dôchodcov doplatia deti, diaľničné nálepky sa falšujú, Federič tají majetok, poslanci sa bijú a opíjajú, Baťa žiada odškodnenie, Malinovú zasa čaká vyšetrenie u psychiatra, Mamojka dobrovoľne skončil na poste rektora na súkromnej škole práva v Sládkovičove, spolu so synom v pozícii dekana a niet ani len slovko vysvetlenia, prečo, predsedovi parlamentu Paškovi je „ganz egal“, že jeho spolustraníci v práci pijú alkohol, v nemocniciach je dlh už zasa obrovský a neustále rastie, nezamestnanosť neklesá, naopak, komplikuje sa zastavením prác v niektorých automobilkách, Úrady práce nezamestnaných šikanujú, aby sa im darilo „vyhnať ich“ z evidencie, Baki Sadiki tu má podporu až v nevídanej miere a štatistiky nemilosrdne dokumentujú, že náš premiér Fico klame na verejnosti viac ako presvedčivo a ani sa nepýri!
Som odolná persóna, prežíval som naozaj ťažko a s bolesťou v srdci socializmus, lebo to bolo neuveriteľne smutné a pre moju rodinu, predovšetkým deti viac ako dramaticky nespravodlivé, ale uznajte, titulky z jediného novinového čísla dnes sú rovnako katastrofálne a smutné. Ak je toto prejav demokracie, ak má naozaj takto vyzerať správa vecí verejných, ak sa má riadenie štátu jedinou politickou stranou prejavovať v takejto realite, nedivím sa vôbec nikomu z tých, čo to odmietajú, čo s tým naozaj nechcú mať spoločného vôbec nič a ak si nevedia pomôcť, ak nemajú k dispozícii voľajakú korektnú možnosť s tým bojovať, alebo tomu všetkému priamo zamedziť, viac ako samozrejme im odpúšťam aj vulgarizáciu metód nimi realizovaného nesúhlasu. V tomto prípade budem na strane tých, čo prestanú s nadhľadom tvrdiť, že kto do mňa kameňom, ja mu to vrátim chlebom a ak Matovič naozaj poruší bontón a priznáva, že on veru nie, radšej si vyberie kusisko poctivej tehly, budem to rozhodnutie akceptovať!
Aby som bol jednoznačný a adresný, tak potom nebudem svoju argumentáciu posúvať do inej roviny než iba tej, čo je v jedinom čísle denníka SME. Od slova do slova som sa stotožnil s komentárom Tomáša Galisa Pohŕdanie parlamentom, kde ako úvodnú vetu a inšpiráciu všetkých následných myšlienok použil vedomosť o zradnosti ľudskej pamäti! Človek má tendenciu na zlé v svojom živote zabúdať, neustále sa k tomu vraciam aj ja a vždy pripomínam – akurát ten čas a tie udalosti, čo teraz Slovensko prežíva sú replikou tých strašných čias, ktoré sú nočnou morou tohto národa! Všetko, čo uviedol ako príklad je dôkazom takéhoto tvrdenia a finále, že strana Smer je v rovnakých zákopoch ako komunisti v tých časoch, keď ich národ odmietol a vyhnal, mi hovorí z duše!
Už menej rozumiem polemizovaniu Petra Schutza, pre ktorého je postoj opozičných politikov netransparentný, lebo v ich činoch a prezentácii na verejnosti niet konkrétnosť, serióznosť, ba dokonca ambície, lebo ich postoje nikomu neposkytujú pravicovú alternatívu možností posunúť sa k lepšej budúcnosti. V tomto kontexte a v spektre pravicových názorov, čo už tu boli prezentované mnohonásobne, ale podľa jeho mienky skôr povrchne než seriózne – využil na takúto argumentáciu naozaj všetko v nestráviteľnom guľáši od Radičovej vlády až po Sulíka a jeho filozofiu a pochopiteľne, o pravici v tejto podobe iba pochybuje! Zopakujem, ak nebudú verejne hlásať svoje predstavy o tom, čo Slovensko potrebuje, kadiaľ má kráčať, o čo sa usilovať, aspoň v hrubých obrysoch a koncepcii aspoň výhľadovej, nikoho nepresvedčia, že je tu stále nádej objaviť nádejné svetielko na konci toho strašného tunela beznádeje!
Jasné, tak kdesi v podvedomí s ním súhlasím, aj mne neuveriteľne chýba aktivita, vedomosti a predovšetkým profesionalita napríklad Ivana Mikloša, Štefanca, aj iných, ale tak trošku chápem, prečo na trhu vedomostí neponúkajú návody, čo a ako treba robiť v ekonomickej sfére našej krajiny. Petrovi Schutzovi chýba doslova itinerár postupu podľa pravicových metód riadenia spoločnosti, ale pre istotu mu pripomeniem, že to tak v náznaku bolo v ponuke predovšetkým vtedy, keď sa Smer rozhodol požiadať aj opozíciu o pomoc pri riešení úloh zaistiť stabilitu nášho status quo v komplexnej podobe. Pamätáte si, bola z toho skromná ponuka, každá strana ponúkla voľačo zásadné, ale odpoveďou im bol výsmech a kritika. To je vraj o ničom, to je na smiech a keď sa tá úžasná konsolidácia slovenskej ekonomiky pod vedením strany Smer zosypala ako domček z kariet, lebo dôsledky ich reforiem a riešení boli iba negatívne, v tichosti a bez priznania si viny sa mnohé z tých odmietnutých riešení stali ich majetkom viac ako samozrejme.
Nuž práve v tom bude zrejme aj tá pánom Schutzom neakceptovaná záhada, prečo sa pravica neprezentuje uceleným, alebo aspoň naznačeným itinerárom, ako sa pokonať so všetkým negatívnym, čo nám nedovoľuje vyskakovať od radosti, ako sme na tom dobre a ako presne vieme, čo treba robiť! Lebo nech je k pravici a k výsledkom čo dosiahli vlády pod jej kuratelou čo ako kritický a skeptický, v konečnom dôsledku boli vždy pozitívnejší než to, čo po sebe zanechala prvá vláda Róberta Fica a čo produkuje tento, „exkluzívne“ poskladaný kabinet.
Lebo čo už, ak sa nezmení základ, na ktorom sa voľačo buduje, stavia, zdokonaľuje a rozvíja, z hranola kruh nepostavíš a ani z vedenia spoločnosti, ktorej ide o všestranný profit všetkých zainteresovaných, predovšetkým tých, čo to vymysleli a riadia, dobrý menežment správy štátu nevyčaruješ! Som si celkom istý, že je to presná definícia toho, čo Slovensko celkom nevyhnutne potrebuje, žiadna iná alternatíva sa nemôže stať východiskom z toho tunela tmy minulosti a jej dedičstva pre vyvolených, takže pochybnosti a neistoty nič iné ako zásadná zmena zodpovednosti nevyrieši. Napríklad vo voľbách a príležitosti sa nám historicky spravodlivo núkajú viac ako samozrejme, skúsme, čo by nám to prinieslo!?
Reči sa hovoria, chlieb sa však „papká“ iba taký, aký je z vôle vlády upečený – to je istota aj v pokračovaní toho smutného seriálu, po hlasovaní v parlamente vo štvrtok voľakedy v čase neskorého obeda – vláda svoj mandát potvrdila cez neúspešné odvolávanie premiéra Fica! Malo to svoje jasné prognózy, parlamentné počty sú dané viac ako štandardne už od mimoriadnych volieb po páde vlády Ivety Radičovej, ale pre pokoj v duši už poslanci za stranu Smer na parlamentný balkón ako obecenstvo nepustili občianskych aktivistov, pre ktorých už dva dni boli verejným nepriateľom, aby nemuseli mať výčitky svedomia! Vyhnali ich, obsadili ho svojou klakou – vraj exkurzia a uznajte, čo rozhodnutie, to hanba!
A tak ešte raz, dobre si premyslime, čo všetko treba urobiť pre lepšiu budúcnosť Slovenska, lebo táto celkom zvláštna ľavicová vláda toho zárukou nikdy nebude. Lebo čo už, na ten pecník chlebíka, čo je v podobe Slovenska v ponuke, je ich naozaj priveľa a tých, čo ani nie je vidno, tí sú najpažravejší!
