Tesne pred prezidentskými voľbami to ako taktiku zmierenia s opozíciou vymysleli v Smere primitívne a jednoducho, potreby KDH, uzákoniť v Ústave presné znenie významu rodiny ako spojenie muža a ženy „prijali za svoje“ a v spojení s návrhom, s rovnako „dobrým úmyslom“, napraviť nedostatky v rezorte spravodlivosti, ktorých je naozaj preveľa, ich ponúkli ináč opozičnej strane ako spoločné dielo. Ich návnada zabrala a nebudem špekulovať, či v tom naozaj bola iba túžba mať rodinu pomenovanú iba v tej podobe, čo bráni špekulovať o jej nekresťanskej podobe homosexuálnych partnerov, alebo v tom bolo aj tušenie prísľubov „inej spolupráce“, lebo to na úmysloch Smeru nič nemení. Ba tak trošku predsa len áno, lebo šéf frakcie eurosocialistov v Európskom parlamente Hannes Swoboda sa úprimne nahneval, písal preto Ficovi, lebo veta čo Smer spolu s KDH vniesli do slovenskej ústavy má podobu – manželstvo je zväzkom muža a ženy a to obmedzuje práva mnohých krajín EÚ, kde dávajú takéto právne možnosti aj iba mužom či ženám a takáto výčitka by mala poslancov KDH aspoň zneistiť, lebo ktohovie, ako na takéto verejne vyslovené pochybnosti voči socialistickej morálke Smer napokon zareaguje.
V tej chvíli, keď sa stala tá nepredpokladaná galiba, že prezidentský kandidát Fico a tým aj jeho politická strana Smer dostala vo voľbách na frak, z ničoho nič všetko dostalo inú podobu a predovšetkým význam. Ten „ústretový krok“ spolupracovať na príprave zákona o rodine a spravodlivosti je z ničoho nič dôkazom dobrej vôle vládnucej strany voči opozícii a žiadne pochybnosti voľajakej účelovosti sa nepripúšťajú a to veru aj napriek tomu, že teraz je východisková situácia pred akýmkoľvek spoločným postupom nekonzekventných politických subjektov celkom iná! Aby ste mi dobre porozumeli, niet žiadnych pochybností, že istoty strany Smer o vlastnej dominancii v podpore voličov sa stali minulosťou, už nemajú právo prisvojovať si väčšinu odovzdaných hlasov ako potvrdenie demokracie s platnosťou pre ich záujmy, naopak, politika Smeru musí dostať podobu zmierovania s opozíciou! Žiaden diktát, ako doteraz, hovorí sa o ústupkoch, začalo sa uvažovať o zmenách v zložení kabinetu, predovšetkým tam, kde vládne absolútna nespokojnosť s výkonnosťou ministra a príslušného rezortu, ale aj tak sa nič nedeje, ba presne tam, kde je ešte stále tá farebná nálepka KDH – to je aj naše dielo, to Smer rieši stále iba vo vlastnej réžii!
To je reč o problematike spravodlivosti, ktorá sa mala stať rezortom s opravou všetkých doterajších omylov, účelových postupov a nezmieriteľnosti vlastne všetkých, vo veci zainteresovaných, ba sám prezidentský kandidát Fico to pomenoval ako vinu Štefana Harabína, predsedu Najvyššieho súdu a avizoval, že jeho znovuzvolenie nebude odporúčať! A presne takéto očakávanie, spolu s doplnením nových sudcov do Ústavného súdu, to mala byť najspoľahlivejšia cesta k lepšej výkonnosti justície ako celku!
V tej chvíli však sa už žiadne sľuby a dohody prestali pripomínať, k slovu prišla iba realita, surová prítomnosť potreby udržať všetko poslúchajúce diktát strany Smer bez výnimiek v platnosti a uznajte, je na to jednoduchá „demokratická cesta“ – hlasovanie v parlamente. Netreba rozprávať či nebodaj diskutovať o tom, či bude, alebo nebude zasa kandidovať ten odmietaný a všetkým upodozrievaný Harabín, alebo nebodaj o tom, či ho ešte bude do funkcie menovať prezident Gašparovič, lebo v máji, keď sa o kandidatúre bude rozhodovať ešte bude vo funkcii, veď Kiska nastúpi až 15. júna a vôbec nebude záležať na tom, či je to nezákonné, predčasné a nekorektné i neetické, lebo Harabínovi ešte bude plynúť pôvodný mandát!!!
Vieme presne, ako to bude v praxi, prezident Gašparovič to avizoval otvorene – ak bude Harabín navrhnutý ÚS ako predseda Najvyššieho súdu, urobím presne to, čo je mojou povinnosťou! To viete, celé Slovensko pozná aj vyhlásenie Andreja Kisku, že ako prezident za predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabína nevymenuje nikdy, lebo má vedomosť o jeho nedostatkoch veru aj od predsedu súčasnej vlády, ale ako vidieť, takúto príležitosť ani nedostane! Jeho práva, eticky nezadateľné, mu s pokojným svedomím ukradne prezident Gašparovič, lebo čo už, veď to poznáte – dobré služby plnia túžby a on svoj vzťah k strane Smer a k jej predsedovi Ficovi nezapiera už poriadne dlho!
A nielen to, teraz prišiel na rad ten parlamentný krok, hovorí sa mu, že vo vlastnej réžii, keď sa na návrhy príslušných ustanovizní zo zákona vyberali šiesti kandidáti na ústavných sudcov a Slovensko očakávalo, že to bude celkom seriózna a zodpovedná práca poslaneckého zboru! Lebo v takej zemičke, ako je tá naša, naozaj všetci o všetkých všetko vedia a presvedčenie, že sa do výberu dostanú predovšetkým renomovaní a predovšetkým vysokým kreditom odbornosti a zodpovednosti charakterizovaní sudcovia, Ján Mazák a Peter Kresák, sa zdala byť istotou, ale pravda to nebola! Kdeže, sú iba spravodliví a to je v tomto prípade málo, mali byť predovšetkým účelovo orientovaní a tak zostali za bránou výberu a parlament dostal príležitosť vyberať naozaj iné kádre!
Bez bázne a hany, ako sa hovorí, presne tak ako bolo treba, teda účelovo, v prospech vládnucej moci, aby sa tá sľubovaná náprava systému spravodlivosti u nás dočkala očakávanej podoby a presne v tejto chvíli by som chcel počuť a vidieť, ako na tento verdikt reagujú poslanci za KDH! Či sú nešťastní ako Lucia Žitňanská, ktorá v navrhovaných persónach poznala najmenej tri také, čo by zvýšili dôveryhodnosť ÚS, alebo Martin Poliačik zo SaS, čo tie autority dokonca vymenoval – Kresák, Mazák, Drgonec, alebo dokonca ako Zuzana Wienk z Aliancie Fair – play, ktorej je do plaču, lebo Smer spláchol všetky reči o očiste justície! Radšej nebudem hádať, je to viac ako poníženie a hanba za detinskú dôverčivosť, alebo ktohovie, lebo dosť je aj takých, čo v takejto „uvedomelej chybe vidia možný účel“ a uznajte, to už je aj pre veriacich členov KDH priveľké sústo na trávenie!
To viete, je správne pomenovať, čo si teda tá osemdesiatrojka mocných, zodpovedných a múdrych i verných napokon vybrala, teda nielen menovite, ale aj odborne, či aby to bolo presnejšie, očakávane. Jana Baricová, sudkyňa Najvyššieho súdu, pravá ruka jeho predsedu Harabína, o čom už stabilne podáva nespochybniteľné dôkazy, Eva Fulcová, spolužiačka Róberta Fica, s kariérou doslova raketovou, lebo za dva rôčky ju minister Borec posunul cez Súdnu radu za šéfku okresného súdu, bývalý prokurátor, sudca Ján Bernát, si výber obhájil kauzou Gabriela Karlina, člena spriazneného s HZDS, ktorého súd oslobodil pre chyby v dokazovaní korupcie, Imrich Volkai, sudca s prívlastkom nespochybniteľným a svojim spôsobom viac akom interesantným – vraj jeden z najúžasnejších prívržencov rodinkárstva u nás, teda v celom systéme práva a na dôvažok takejto skvelej kvalifikovanosti sudcovskej dokonalosti ešte aj notára Miroslava Ďuriša, to asi preto, aby tých výnimočných predpokladov výkonu práce ústavného sudcu nebolo priveľa!!
Jeden kandidát ešte chýba, parlament musí prezidentovi na výber predložiť až šesť mien a tak ten nedostatok poslanci napravia v máji. Nebudem hádať, prečo sa to šieste meno neobjavilo v ponuke už teraz, iba hádam, že opozícia sa predsa len usilovala naplniť predstavy národa o zlepšení úrovne práva a spravodlivosti na Slovensku a sporila sa s prevahou a diktátom Smeru, ale aj tak, ak si predstavíte, že tým členom ÚS, ktorých treba nahradiť novými zanikne mandát až v júli tohto roku, je to voľačo celkom uponáhľané a priveľmi racionálne! No nesmiete pochybovať predovšetkým o tom, že tá voľba bola tajná, poslanci za Smer sa rozhodovali sami, bez akéhokoľvek poučenia či nebodaj voľačoho ešte presnejšieho a keďže to povedal právny expert Smeru Róbert Madej, nepatrí sa nikomu pochybovať, že je to naozaj akurát tak. Viac odvážlivcov voľačo k tomu povedať sa v Smere nenašlo a niet sa čomu čudovať, lebo ešte aj taký verný, skoro naozaj člen, ako je prezident Gašparovič sa nevyjadril, k ničomu a o svojej očakávanej „robote na tejto roličke“, teda vybrať si z toho návrhu tých troch riadnych sudcov ÚS, nepovedal ani muk! Viete, Daniel Lipšic, tiež veru znalý paragrafových predpisov oznámil, že ak sa rozhodne nových členov ÚS predsa len menovať vo vlastnej réžii, dopustí sa fatálneho porušenia Ústavy a hoci je naozaj ústretovým a verným prívržencom Smeru, pravdepodobne až takýto smrteľný hriech nespácha, lebo čo už, aj on je JUDr., ba dokonca aj docent, má na Slovensku celkom iste aj voľajakých žiakov a uznajte, byť čo len ex post za nepoučeného amatéra, by bolo viac ako hanba! Ale to už by nemalo byť nebezpečné, čo bolo treba už bude spravené, mená predstavujú istoty, tak ako to má Smer rád a možnosť opraviť fungovanie justície zostane iba sníčkom pre celý slovenský národ.
