Nie je to naozaj nič neočakávané, zjednocovať sa je prirodzená potreba ľudí s rovnakými názormi, čo ja viem vierou, postojom ku vzdelaniu, kultúre, ale celkom samozrejme predovšetkým k životu, k jeho obsahu, hodnoteniu vecí a vzťahov v ňom a ak to mám celkom zjednodušiť, tak s vyznávaním rovnakej filozofie a to všetko sme sa naučili klasifikovať ako politické presvedčenie. To viete, nie je to naozaj žiadna profesionálna poučka, ale v svojej podstate to všetko postačuje na seriózne zorientovanie sa v ľudskom spoločenstve a nesmiete sa zľaknúť ak Slovensku pripomeniem, že hoci sa dnes o SDKÚ DS hovorí ako originálnej politickej strane, dokonca pravicovej a ani nie voľajako priveľmi, či presvedčivo úspešnej, vo chvíľach potreby vyriešiť nadvládu Mečiara a jeho HZDS nad Slovenskom presne toto účelové združenie rovnako zorientovaných ľudí, vtedy pod názvom SDK, nad ním vo voľbách zvíťazilo!
Spoločenstvo demokratov a kresťanov, roduverných Slovákov, spravodlivých a čestných občanov, nezaťažených vzájomným kšeftovaním, zneužívaním výsad a preferencií s pomenovaním protekcia, ešte strašnejšou korupciou a šokujúco to stačilo! Nebyť takejto samozrejmosti naše Slovensko by nebolo krajinou v EÚ, v NATO, v Schengene, nemali by sme svoju históriu samostatného a uznávaného štátu, hoci neveľkého, ale váženého a ak si akurát na tento valór spomenula Lucia Žitňanská a Béla Bugár, urobili dobre! Ba viac, dali príležitosť všetkým spravodlivým spomínať, objavovať v spomienkach radosť z víťazstva nad diktátom politickej strany, čo všetkému vládla v celom komplexe správy vecí verejných, brutálne a s heslom – zvykajte si, teraz tu vládneme my!
Béla Bugár to celkom opatrne pomenoval občianska politika, politická strana pre občanov bez doteraz preferovanej národnostnej problematiky a ak si to celkom jednoducho osvojila Žitňanská, ba svoju profesionalitu a ľudské hodnoty chce v MOST-e realizovať aj v riadiacej práci, ak ju členská základňa bude akceptovať presne tak, ako to Béla Bugár cíti a predpovedá a ešte niečo, obzory strany MOST – HÍD sa stali dobrou perspektívou a širokým politickým obzorom! Nič sa nedá robiť, ak sa stredopravicové spektrum slovenskej politickej scény má stať perspektívou schopnou premôcť Smer so všetkým, čo prebral od Mečiara, ináč to naozaj nepôjde, jediným zázrakom schopným vysporiadať sa s tým čudom „vzájomnosti vzťahov, výhod, preferencií, protekcie, rodinkárstva, korupcie, osobnej moci, dedičstva diktátu umelo vytvorenej väčšiny nad menšinou a starých poučiek dávno zastarenej a nehumánnej ľavicovej filozofie“ sa musí stať spoločná občianska sila, lebo verte mi, takýchto obyvateľov Slovenska je spoľahlivo najviac, voľakedy to tí v SDK dokázali v premiére a spoločenstvo už modernejších pravičiarov aj vo voľbách v roku 2010 a verte mi, doteraz to Smer, ako príučku svojej nadutej pýchy nestrávil a je to výstraha či memento obáv celkom „hrozivých“ dní budúcich!
To viete, Bugár a Žitňanská spoločne je prvý krok, ak by sa vydarila „prvá míľa pokroku“ v podobe návratu Ivety Radičovej do politiky a spoločný nástup celej pravice, aj keď čo len pomenovať všetky jej zložky a súčasti je problematické, do maratónu volieb komunálnych, so spoločnými kandidátmi, v jednotnom zábere a bez pofidérnych spoločenstiev, to by bola vec neuveriteľných hodnôt a skvelý štart do politiky s prívlastkom občianska. A budem optimista – ešte sa nič oficiálne nenaštartovalo a pozitívna budúcnosť sa už naozaj dá vytušiť!
V Bratislave, kde v prezidentských voľbách dominoval Milan Kňažko, kandidát demokratických hodnôt tak akosi naozaj „sám za seba“, v sebe našiel nielen odvahu, ale predovšetkým vôľu pobiť sa v mene spravodlivosti o post primátora hlavného mesta. A potenciál úspechu v tých voľbách uspieť je viac ako nádej, ba verte mi, ak sa všetci z pravicového spektra prestanú správať ako hlupáci, bez spoločnej viery, zásad a dohôd o jednote výberu, tie voľby celkom iste vyhrá!
Podmienkou je teda spoločný postup, spoločný jazyk, žiadne lokálne výnimky, občianska jednota je podmienka a práve preto sa nesmie zabúdať na všetko to premyslene účelové, nespravodlivé, neseriózne nadiktované a Slovensku a jeho občanom rozhodnutím mocných za Smer nanútené, lebo dôkazy sa obísť, zatajiť a odmietať ich nesmú! Verte mi, bude to v mnohom jednoduchšie, nový prezident Kiska nebude strane Smer „tvrdiť muziku“, celkom iste sa napríklad boj o novú a spravodlivú Justíciu nebude môcť riešiť tak ako doteraz, výberom nedôveryhodných sudcov, predsedu Najvyššieho súdu a bude to v „priamom prenose“, ľudia to budú vidieť na vlastné oči a verte mi, budú to oči väčšiny národa a to už je tá hlavná zásada občianskej politiky!
Zdanlivo teda nič celkom mimoriadne, ale v tej jednoduchosti splynutia spoločných názorov do jednoty je ukryté najväčšie tajomstvo záruk víťazstva demokracie nad diktatúrou a spupnosťou tých, čo zneužívajú výhody zviazanosti túžby po moci, majetku a vládnutí bez výnimiek pod kepienkom umelo stvorených zásad a istôt, ktoré stvorila osobná moc a potreba vládnuť bez kontroly! Tá dávna zásada – teraz sme tu my, zvykajte si je vzkriesená, ale hľa, už pomenovaná a je k dispozícii aj návod, ako ju z povrchu zeme vygumovať.
Dnes jeden, dvaja, zajtra celá strana, po týždni druhá a tak ďalej, žiaden zázrak, iba pokoj a rozhodnosť postojov, s preferenciou jednoty a ak to bude mať presne tento scenár, tak najneskôr do volieb v roku 2016 tu z panstva Smeru nezostane ani kameň na kameni. Nie je to zlá perspektíva, ale v tom lepšom prípade, ak sa tá občianska jednota vydarí tak, ako o nej snívam a ako ju Bugár a Žitňanská odštartovali, všetko dostane lepší drajv a krajšiu podobu, lebo ako som povedal, väčšina je väčšina a to je istota aj pre tých, čo žijú s falošnou predstavou že je to ich výsada.
